Ako vymyslieť tému, keď nevieš o čom písať

Minulý týždeň o takomto čase si ešte úporne premýšľala, o čom by si tak napísala. Dnes ti ponúkam nejaké tipy, aby sa to nemuselo opakovať.

- Ak ti nejaká téma napadne aj mimo tvojho dňa a určenia, zapíš si ju! Nespoliehaj sa na to, že si ju zapamätáš. Hovorím z vlastnej skúsenosti. Nosíš ešte stále so sebou pero a papier? Mala by si.

- Pi pivo! 

- Čítaj knihy. Rôzne. Mne samej sa často stane, že sa stále venujem tomu istému žánru, točím sa okolo podobných zápletiek... Vyskúšaj zablúdiť do iného oddelenia knižnice.

- Vyjdi von a poobzeraj sa okolo seba, skús niečo nové. Je ľahké upadnúť do stereotypu, je pohodlný, ale pokús sa mu vyhnúť.

- Ostaň v kontakte so svojimi priateľmi. Pre mňa sú priatelia nekonečným zdrojom inšpirácie. Či už mi ponúknu nejakú novú myšlienku alebo im chcem vymyslieť nejaký darček.

- Preskúmaj hlbiny svojho PC disku. Možno budeš prekvapená, čo tam nájdeš. Okrem snívania o budúcnosti je niekedy dobré aj nazrieť do minulosti, veď z nej sa máme učiť.

(Nad mojím stolom visí tento obrázok. Inšpirovala som sa ním, keď som ti písala tieto rady.)

Ďakujem

Tento post k tebe prichádza ako náhrada za môj pondelkový aj za tvoj dnešný. Som veľmi rada, že si sa
musela obťažovať a priletieť za nami, pretože som s tebou mohla stráviť čas osobne. Na jednej strane mi chýbaš už teraz, na druhej viem, že budeme ďalej v kontakte a tak sa ničoho nebojím. Ďakujem, že si ku nám dotiahla toľkých ľudí a ukázala si mi, že nie je všetkým pekným dňom koniec. Ďakujem, že si ma vytiahla von aj keď sa mi nechcelo. Ďakujem, že sme spolu zasa mohli prešmejdiť Panta Rhei a pozrieť si novú dlažbu na Národnej. Hlavne ďakujem za včerajší večer P+P (pizzu a pivo), lodičky a nálepky, šatky a hompáľajúce sa nohy. Mám ťa rada, sestra, aj keď ti ten pas vyzdvihnúť nemôžem :D
PS: Moja otázka na štvrtok je- Čo nezabudnúť na týždňový pobyt v UK v novembri?

My internet search

Tento týždeň som videla v telke starú časť New Girl a zjavila sa v nej ona, toľko som si lámala hlavu nad tým, odkiaľ že ju len poznám kým mi to došlo – schválne či ti nepripomína niekoho z minulého týždňa ;)

Keď už sme pri telke a seriáloch, prečo nespomenúť rovno aj filmy. Aby to bolo light, môžeme dnes hovoriť o animákoch - moja hlboká láska k Disney princeznám a tvoja hlboká láska k Disney princeznám....o toto som sa jednoducho musela podeliť, podľa mňa je to super...bohužiaľ ak sa na to pozrieš z tohto uhla, naozaj to v tebe vyvoláva otázku, čo tým Walt Disney vlastne sledoval... 

Ale poďme ďalej, u Disney fanúšikov je vysoko pravdepodobné, že milujú aj Harryho Pottera (I love both, so...) . Ja okrem toho zbožňujem ešte aj krížovky. Nanešťastie pre mňa, slovenské som zatiaľ vždy (2x) zabudla pri odlete kúpiť a anglické....povedzme si to na rovinu, na obyčajné krížovky slovnú zásobu rozhodne nemám a osemsmerovky lúštim len keď sa naozaj strašne nudím. Preto som veľmi rada, že keď sa tu nedostanem k riadnej "ozajstnej" krížovke, ktorú mám reálnu šancu dokončiť, môžem si skočiť na túto stránku kde trošku pocvičím hlavu a poobdivujem šikovnosť tvorcov krížoviek. A aby ti nebolo ľúto, zakončím videom. Vzhľadom k Aninej láske k mačkám posielam jedno z jej obľúbených (čo v preklade znamená - videla som ho už asi stokrát) 

Enjoy :)

How to blog

Viem, že vieš, viem, že vieš lepšie ako viem ja a viem aj to, že ja som v tom nová, ale mala som únavný deň bez lepšieho nápadu, so here goes :

1. vymyslieť si, že mám veľa času a nechcem ním plytvať
2. (in our case) nájsť niekoho, kto zdieľa môj názor na blogovanie, prebytok času a chuť spolupracovať
3. dohodnúť sa, čo tým vlastne sledujeme
4. poslať si aspoň milión mailov kde si stanovíme guidelines – kedy začneme, o čom to bude, ako často budeme prispievať, akým štýlom to všetko budeme písať, ako sa to bude volať a píšeme si to len pre seba alebo o tom dáme vedieť aj niekomu inému?  
5. uvedomiť si, že maily sú o ničom lebo si nikdy nemôžeš byť istá, kedy to tá druhá bude čítať a čo sa týka FB.... tiež veľmi nepomáha
6. skype/telefonát/osobné stretnutie ( poradie podľa možnosti komunikácie medzi nami dvomi) – kde spolu nájdeme odpovede na všetky vyššie/skôr položené otázky
7. vyriešiť najzávažnejší problém – ako sa to bude volať a potvrdiť si, že na internete neexistuje nič s rovnakým menom
8. vytvoriť samotný blog – to je väčšinou práca pre iniciátorky (you), tá druhá (me) sa popri tom zvezie, predsa to nebol jej nápad tak nech sa tá prvá stará ;)
9. ustanoviť si dátum
10. začať blogovať
11. nie povinný bod ale podľa mňa dosť dôležitý – vopred si vymyslieť aspoň tému blogspotu aby to neskončilo tak ako tento môj príspevok

Každopádne, ďakujem, že si ma do toho zatiahla...aspoň trošku sa kreatívne realizujem :)

Ako si v trápnej situácii zachovať chladnú hlavu?

Úplne prvé čo mi napadlo bol tento post. Niektoré z techník ešte musím otestovať, ale pripadá mi, že väčšina by mohla fungovať ;) (Môj osobný obľúbenec je: keep cool stuff under your trench coat)

Výhodou situácie s dieťaťom je, že akokoľvek to bolo trápne na mieste, nakoniec je z toho vždy milý príbeh pre priateľov. Čo ale robiť keď sa trapas stane tebe?

Algorithm for awkward situations (AfAS)

V prvom rade dýchaj. Keby si dýchať prestala, o pár minút by ťa síce už nič netrápilo, ale privolala by si viac nežiadúcej pozornosti. Videl ťa niekto? Ak nie, si za vodou= milý príbeh. Si na očiach? Sú dve možnosti: Alebo si ťa všimol, zasmial sa a má vďaka tebe veselší deň, alebo si ťa nevšimol a nemusí ťa trápiť= milý príbeh.

Je mi jasné, že sú trapasy, ktoré do tejto schémy nezapadajú. V tom prípade: útok alebo útek. Útok: rozptyľuj, rozptyľuj, rozptyľuj (remember? confuse or redirect... if you can think quick enough). Útek: najlepšie niekam za roh. Kým vymyslíš nejakú witty response pravdepodobne na tvoje faux pas zabudnú. Ak nie, budeš mať pripravené nejaké odpútanie pozornosti.

Practice in front of the mirror: prekvapený výraz, americký úsmev.
MTZ: vždy maj pripravený icepack na schladenie hlavy (Bonus feature: can provide distraction if thrown.) a AfAS.

O zlej kráľovnej, ktorá nie je až taká zlá a dobrom seriáli, ktorý nie je až taký dobrý

Note: this blogpost contains no spoilers whatsoever.

Včera sme pozerali prvý diel novej série Once upon a time. Prvá séria bola skvelá. Nápad je geniálny: kliatba preniesla rozprávkové bytosti do nášho sveta. Okrem toho im vymazala pamäť. Zachrániť ich môže len jeden hrdina. Brilliant! Okrem Game of thrones som v seriáli toľko efektov ešte nevidela. Ale nie je to na škodu. Videla som jeden diel so slovenským dabingom...bolo to také klasicky dabingové. Teda nič moc. A zlá kráľovná je jednou z najkomplexnejších postáv, čo je super! (Hamburgrová teória: pochvala- výčitka- pochvala)

V druhej sérii sa väčšina problémov vyriešila, a teda museli vzniknúť nejaké nové, nech je o čom. Do polovice fajn. A potom začal nekonečný príbeh zložený z vaty a napínavých koncov jednotlivých dielov. Napínavý koniec sám o sebe nie je zlý. Núti ťa pozerať znova. Kvôli cliffhangeru na konci druhej série sme si predsa pozreli tretiu. Ale keď dokážeš predpovedať 70% dialógov, prípadne celých scén a podarí sa ti uhádnuť aj záverečný okamih...Načo pozerať ďalej?

Preto: Je super mať skvelú myšlienku, výborné postavy a tím; ale je škoda sa toho držať, keď nápady došli. Niekedy je naozaj lepšie, keď seriál zrušia, lebo sa pre teba stane vysnívaným ideálom...či?