O zlej kráľovnej, ktorá nie je až taká zlá a dobrom seriáli, ktorý nie je až taký dobrý

Note: this blogpost contains no spoilers whatsoever.

Včera sme pozerali prvý diel novej série Once upon a time. Prvá séria bola skvelá. Nápad je geniálny: kliatba preniesla rozprávkové bytosti do nášho sveta. Okrem toho im vymazala pamäť. Zachrániť ich môže len jeden hrdina. Brilliant! Okrem Game of thrones som v seriáli toľko efektov ešte nevidela. Ale nie je to na škodu. Videla som jeden diel so slovenským dabingom...bolo to také klasicky dabingové. Teda nič moc. A zlá kráľovná je jednou z najkomplexnejších postáv, čo je super! (Hamburgrová teória: pochvala- výčitka- pochvala)

V druhej sérii sa väčšina problémov vyriešila, a teda museli vzniknúť nejaké nové, nech je o čom. Do polovice fajn. A potom začal nekonečný príbeh zložený z vaty a napínavých koncov jednotlivých dielov. Napínavý koniec sám o sebe nie je zlý. Núti ťa pozerať znova. Kvôli cliffhangeru na konci druhej série sme si predsa pozreli tretiu. Ale keď dokážeš predpovedať 70% dialógov, prípadne celých scén a podarí sa ti uhádnuť aj záverečný okamih...Načo pozerať ďalej?

Preto: Je super mať skvelú myšlienku, výborné postavy a tím; ale je škoda sa toho držať, keď nápady došli. Niekedy je naozaj lepšie, keď seriál zrušia, lebo sa pre teba stane vysnívaným ideálom...či?