piatok 29. novembra 2013

A čo je krása?...dvadsaťpäť rokov?

Inšpirované videom. Hoci sa tomu bránime, prvý dojem je pre nás dôležitý. Ale je krása subjektívna alebo objektívna? Vo videu vidíme ako sa menili trendy, modelka ostáva rovnaká. Ak všetky vyzerali dobre, je to preto, že je objektívne pekná alebo len ja mám rada historické kostýmy?
Čo je objektívne príťažlivé? Súmernosť tváre, plné pery, husté vlasy? Sme ovplyvnení tým "zvieratkom v nás", ktoré nás láka na plodnosť? Alebo máme každý svoj typ- blondýny s modrými očami, tmavovlasých fešákov s telom herkula? A je ten typ ovplyvnený naším genetickým opakom? Dá sa o niečom povedať, že je to ideál krásy? (foto)
Je krásna mladosť? Hladká tvár, jemné rysy... Zdá sa, že to chceme všetci dosiahnuť. Ale je detská tvárička na žene naozaj krásna? Koľko make-upu ešte zvýrazňuje a kde je hranica od ktorej už len zakrýva? Nie je nalíčená maska "klamaním spotrebiteľa"? Potrebujeme to? Nezakrývame spolu s nedostatkami aj svoje sebaprijatie a strach zo zrelosti? Súhlasím s Dove: You are more beautiful than you think. A rozhodne: Beauty is in the eye of beholder. Takže výzva na tento víkend je: Be beautiful...oh wait, you already are.

štvrtok 28. novembra 2013

Zážitky z výletu...ako to len povedať?

Veľa závisí od toho kde si bola a čo si robila. Podľa toho by si sa mala rozhodnúť, komu o tom povieš. Tak si rozoberme najlepšie možné scenáre :

 1. výlet v prírode - a. tvoj poslucháč miluje prírodu a preto bude dávať pozor pri opise každej kvetinky, stromu či nádherného výhľadu, ktorý mu ponúkneš...nemusíš si vôbec dávať pozor na to, čo hovoríš, určite ti bude vedieť kontrovať svojimi zážitkami a ponúkne riešenie prípadných problémov z výletu ako dobrý typ do budúcna, možno naplánujete najbližší výlet ako spoločnú akciu
b. tvoj poslucháč veľmi do prírody nechodí a preto musíš všetko dobré podať naozaj zaujímavo a to zlé spomenúť len okrajovo, chceš ho predsa nažhaviť... ja verím, že vidieť úžasný kúsok prírody urobí z každého trošku lepšieho človeka :)

 2. výlet za historickými pamiatkami - rozhodne povedať niekomu, kto má rád históriu, po prípade porovnať zážitky s niekým, kto onú pamiatku už navštívil (ostatných veľmi rozhovor na túto tému baviť nebude....zlomyseľnejší poslucháč môže dokonca zívať a predstierať, že od nudy zaspal)

 3. výlet do veľkomesta - a. šla si obzerať pamiatky, viď predchádzajúci odstavec
 b. šla si na nákupy - rozhodne rozoberať s ľuďmi, ktorí radi nakupujú alebo sledujú najnovšie módne trendy, v opačnom prípade riskuješ, že budeš buď vyzerať, že sa predvádzaš, tým koľko/čoho/za koľko si toho nakúpila, alebo ako ufrflanec, ktorý sa sťažuje koľko hodín strávil naháňaním za vidinou dokonalých šiat a skončil s trápnym tričkom, ktoré predávajú aj doma a lacnejšie

4. výlet za športom, kultúrou, ... - rozhodne zdieľať s ďalším nadšencom podobných aktivít

Pravdaže toto všetko sú prípady, keď hovoríš o veciach tesne spätých s výletom, ako sa kto k tebe správal, čo si videla a čo si zažila - ak máš príjemné spomienky. Ak sa chystáš hovoriť o tom, ako si sa kde strápnila, publikum si rozhodne vyberať nemusíš, takéto príbehy miluje každý. Všetci sme odjakživa hlboko vnútri trošku škodoradostní :)




streda 27. novembra 2013

How to geek out properly

Let´s say you like a book. Povedzme, že si raz prišla príliš skoro do kina, aby si mala dobrý lístok a zašla si do kníhkupectva. Poznáš to, stráviť čas... Samozrejme ideš rovno k obľúbenému žánru. Narazíš na knihu, ktorá ťa zaujme a máš peniaze navyše, tak investuješ. A začneš čítať...
A na druhý deň si v polovici, hoci má 500 strán a nemôžeš prestať. Je to súčasť série, hľadáš ďalšiu knihu; už vyšla, objednávaš, o tri dni máš prečítanú aj tú. Hľadáš tretiu- ešte nie je dopísaná. Freak out!
Nemôžeš si pomôcť a musíš o tom s niekým hovoriť. Internet interactions don´t work for you. Odporúčaš ďalej: TH, kamarátky o ktorých vieš, že radi čítajú; zvažuješ neznámych na ulici... Všetci sú rovnako nadšení ako ty, čakáte spolu. Čakáš aktívne...
To znamená sleduješ autorkin blog, kde sa dozvieš, že sa točí film, do research, oficiálna fb stránka je nutnosť, fandom je optional (teda ich počet...). Máš názor na každú novinku čo sa objaví.
Posledný diel predobjednávaš, plánuješ ísť na predpremiéru. Pri druhom dieli isto pôjdeš na maratón (prvý diel a hneď po ňom polnočná premiéra), medzitým re-read and re-watch. A lot.
Opakuj podľa uváženia :)
PS: Go On-krásne, ale MP ma extrémne divný hlas.

utorok 26. novembra 2013

You don't give up, you Go On

     Áno, je to pravda, väčšinu filmov/seriálov čo si chcem pozrieť si vyberám tak kvôli obsahu ako aj kvôli obsadeniu. Dokonca odmietam pozerať filmy, kde vyslovene nemám rada hlavného hrdinu. Už som to tu raz priznala a nehanbím sa to povedať opäť. Avšak zatiaľ sa mi našťastie zvyčajne podarí naraziť na niečo hodnotné...ako napríklad Go On.


     Príčinou môjho záujmu bol tentokrát Matthew Perry alias Ryan King, vdovec v strednom veku, ktorý sa po manželkinej smrti vracia do roboty. Tu mu šéf nariadi účasť v podpornej skupine. Zo začiatku tam pravdaže odmieta chodiť, neskôr sa rozhodne, že si to tam odsedí keďže nemá inú možnosť, a po čase pochopí, že to predsa len môže mať zmysel. Spolu s Ryanom spoznávame ostatných smútiacich, každý z nich niekoho stratil a snaží sa dať svoj život dokopy ako vie.

     Seriál má len jednu sériu, každá časť 20 minút a tak sa ani nenazdáš a si na konci. Mne osobne bolo ľúto ako rýchlo to prešlo...a to som pozerala od úplného začiatku a na každú jednu časť som si musela počkať minimálne týždeň. Postavy sú uveriteľné, naozaj svojské a veľmi ľahko si k ním vytvoríš vzťah. Neviem o ďalšom seriáli s podobnou problematikou, takže toto bolo pre mňa niečo nové. Síce stále rovnakí ľudia, ako napokon takmer všade (televízne všade :)), ale ich počet je vyšší a dôvod ich stretávania, v porovnaní s ostatnými seriálmi, osobitý.

     Vskutku naozaj milá miniséria plná vtipných i vážnych momentov. Veľmi rýchlo prirastie k srdcu.

pondelok 25. novembra 2013

Záznam z cesty za spoluBertuskou

Lots and lots of firsts.  Ryanair+, pasová kontrola v UK+, požičiavanie auta-, problémy s požičiavaním auta--, jazda po ľavej strane0, jazda bez svetiel-, jazda bez svetiel na diaľnici--, v štyroch prúdoch jedným smerom+.  Prvý raz v Stoke-on-Trent+, vnútri skutočného anglického domu+.
Po dlhom čase prvý raz rozprávanie do piatej ráno++.  Prvý raz v hrnčiarskom múzeu+, na wrestlingu v Nottinghame++, v divnom indickom bistre na mastné kura na večeru0.  Jazda vľavo za denného svetla+, skyline Londýna s lúčmi slnka++.
Greenwich+, dlhé hľadanie parkoviska-, rýchla prehliadka parku a okolia+, zvuky veveričky-.  Jazda v špičke stredom Londýna--, nekonečné čakanie na taxík pri hinduistickom chráme-, ubytovanie v divnom hosteli0.  Divná indická pizza+, krátka noc-.
Londýnske metro+, Madame Tussaud´s+, 4D kino--, 221b Baker street++, fish&chips+, London Eye0 (nemohla som sa zviezť), VŠETCI ŠTYRIA SPOLU!!!+++++, Ania++, SeaLife+, osvietený Big Ben a Parliament++, stratení v metre-, Britské múzeum++, Britské múzeum za 3hodiny-.
Science museum-, Trafalgar square+, Horse guards++, Downing street-, fotka pri červenej búdke+, Westminster Abbey- (zatvorené), Buckingham Palace+ (kráľovná bola doma), Tower Bridge++, Tower+, doubledecker+.
St. Paul´s Cathedral0 (zatvorené), Oxford Street++ (umelý sneh), Primark++. 80km za 80minút- (Victoria-Stansted). Bratislava príletová hala0, skorý bus+, skorý vlak++.
Konečný stav: 30+
Otázka: Ako sa pozdieľať o zážitky z výletu?

piatok 22. novembra 2013

Where to search when...

     Sometimes you don't feel very nice and you really don't know what to do to get better. You've run out of options so you turn on computer. Since evreything is on web these days, you know there has to be something to make up your day. I'm sure there is, sometimes it's just really hard to find it. I may be able to help you out with this little guidebook. Where to search when you are:

     Whatever you feel, just remember - there's always somebody who loves you no matter what so don't try to chase them away when you feel awful, they don't deserve it.
...you just have to focus on the good stuff

štvrtok 21. novembra 2013

And the Oscar goes to... (Catching fire recenzia)

Pozn.: Obsahuje výrazne subjektívne názory, vo väčšine prípadov opačné ako TH.
Porovnávam Hunger Games (HG) a Catching Fire (CF) v Oskarových kategóriách akoby boli jedinými nominovanými.

Predloha: CF je pre mňa najlepšia druhá kniha v trilógii, akú som čítala. Hoci musím uznať, že má svoje chyby.
Réžia a scenár: neviem posúdiť, musím vidieť znovu.
Kamera: CF boli točené ako televízna šou, HG ako náhľad do sveta...o chlp CF.
Strih: CF, HG mali pár prešmykov.
Hudba: HG. CF má nevýhodu druhého filmu v sérii, je viazaný hudobnými témami z jednotky, a na mňa preto pôsobil menej originálne. Aj titulné piesne, hoci mam radšej Coldplay a Aguileru, mal lepšie HG.
Efekty: Rozhodne CF. Na efektoch a výprave bolo vidno, že CF je už film z mega franchise, ktorá sa nebojí investovať, lebo vie, že sa jej to vráti.
Herečka: HG, v CF to Jennifer miestami trochu...prehráva. Ale herečka je to stále dobrá.
Kostýmy: HG. Hoci Effie bola krajšia v CF a celkovo CF pôsobil modernejšie, Katnissine šaty na Victory tour odflákli.
Make-up: CF, viem, že HG mali byť prirodzenejšie, čo aj boli, ale v CF sa maskérky prekonávali.
Vlasy: CF, celkovo mali postavy účesy zaujímavejšie...opäť okrem Katniss. Tá mala lepšie vlasy v HG.

CF 6:3 HG

streda 20. novembra 2013

Slovensko pod 30 hodín (part TWO)

8. ...lebo pred stanicou ťa už čaká autíčko so spoločenskými šatami, topánkami, silonkami, bižutkou,....a ochotným vodičom, ktorý sľúbil, že sa počas jazdy nebude otáčať a teda sa môžeš vychystať po ceste.
9. Namiesto toho si radšej prihodíš k vopred nachystaným veciam tie, ktoré si si priniesla v kufri.
10. Pred kostolom pred očami svadobčanov vystúpiš z auta v rifliach, s kufrom v ruke a neučesanými vlasmi, a zamieriš si to na WC-ko.
11. Po cca 7 minútach úmornej práce vchádzaš do kostola asi 7 sekúnd predtým ako spustí svadobný pochod.
12. Po obrade musíš vystískať úplne všetkých bez ohľadu na to, či si ich naposledy videla pred mesiacom alebo pred pol rokom.
13. Nasledujú gratulácie, cesta na svadbu v aute s 3 deckami, ktoré sa predbiehajú aby ti mohli predviesť, čo vedia (Šutkovci;) a asi 50-násobné vysvetľovanie čo to vlastne robíš, kde si, čo máš nové a ako to že o týždeň letíš do Thajska.
14. Svadbuješ a popri tom sa snažíš donútiť ľudí aby radšej odpovedali ako sa pýtali, pretože už nevládzeš hovoriť stále dookola o sebe.
15. Tešíš sa z prítomnosti svojich kamarátov, žúruješ až do rána bieleho a cestou domov rozmýšľaš nad tým, prečo ti všetci chýbajú oveľa viac práve teraz keď si ich konečne videla ako napr. pred 3 dňami keď si ešte len balila kufor domov.
16. Pospíš si 2-3 hodinky.
17. „Až“ jednu celú hodinu máš čas sa venovať svojej rodine, popri tom sa ti podarí ich presvedčiť, že ozaj nemôžeš do kufra zbaliť všetko, čo ti nachystali, lebo by si sa neodniesla.
18. Cestuješ späť a prespíš takmer celú cestu vlakom, lietadlom aj autobusom...a zaspala by si aj v aute keď ťa príde Rišo vyzdvihnúť ale spoločná konverzácia ťa preberie.
19. Prídeš na miesto, ktoré momentálne pokladáš za domov a tešíš sa z prítomnosti jeho ostatných obyvateľov rovnako ako oni z tej tvojej.


neviem prečo, ale pri cestovaní mi vždy príde na myseľ toto :)

utorok 19. novembra 2013

Spoločenské dianie v mojom živote

Drahá zolvicaUž sa nemôžem dočkať druhej časti (tajne dúfam, že obsahuje fotku nevesty...), svadby sú moja vášeň, veď vieš. Dovoľujem si zameniť štvrtok s utorkom, pretože zajtra sa chystám na polnočnú premiéru
Catching Fire a chcem, aby si mala najčerstvejšie filmové info. Dumám, dumám, aká bola posledná spoločenská udalosť a ak nepočítam vianočné predstavenie Quo Vadis v Prešove minulý rok (pretože som mala nohavice), pravdepodobne to bola svadba spolubývajúcej Silvinky a jej Maťka. Alebo možno koncert na 20. výročie detského orchestra (oh, wait, tiež nohavice). Každopádne si spomínam , že vždy, keď sme šli na Katarínsky ples, prípravy začínali už okolo obeda (keď sme dochystali sálu a doumývali poháriky). Celkovo mám tieto "eventy" rada práve kvôli tomu chystaniu (vyberanie účesov, napríklad) a neľutujem venovať čas detailom. Pamätám si, ako sme si požičiavali šaty a ako som jeden rok líčila asi tri dievčatá priamo na akcii a ako si jeden rok bojovala s tým dlhým chvostom. Na spomínanú svadbu sme sa kvôli čomusi ponáhľali a ten rituál mi veľmi chýbal. Napriek tomu to bola fantastická akcia a už sa teším na najbližšiu svadbu alebo ples, kde sa budem môcť vyprincezniť.  

pondelok 18. novembra 2013

Slovensko pod 30 hodín (part ONE)


výsledky Peeradinej práce
alebo ako som šla na svadbu: 

  1. Peerada, ktorá sa ozaj rozumie do kozmetiky, ti dá asi dvojhodinový kurz, ako sa máš nalíčiť, predvedie ti to na tebe a ako bonus plus pridá vytrhanie obočia (požičia ti so sebou plný sáčok mejkapu lebo ty prosto taký arzenál nemáš).
  2. Rišo obetuje jednu z dvoch nocí keď sa môže reálne vyspať a okolo tretej ťa zavezie na letisko.
  3. Na letisku je super technika vďaka ktorej sa dozvieš svoju odletovú Gate 10 minút predtým, než má byť uzavretá.
  4. Personál letiska zistí, že za 10 minút celé lietadlo neodbavia a tak meškáte.
  5. Meškanie lietadla spôsobí, že zmeškáš aj vlak a musíš čakať 2 hodiny na ďalší – tento čas stráviš podriemkavaním na stanici.
  6. Uvedomíš si, že nie je šanca aby si sa išla vychystať domov a tak sa za pohoršených pohľadov spolucestujúcich maľuješ vo vlaku, túto aktivitu prerušíš len kvôli vybaveniu telefonátov s ľuďmi, ktorí ti pomôžu tento perný víkend čo najlepšie využiť čas (a tak spolucestujúcich pohoršuješ vydávaním rozkazov vlastnej mame).
  7. Vystúpiš z vlaku polhodinu pred obradom a zistíš, že MHD ti práve ušla a najskôr sa ku kostolu dostaneš cca o 15:10 (obrad o 15:00).
  8. Zistíš, že nie si jediná, kto si to uvedomil, lebo ... pokračovanie v stredu J radšej sa budem pýtať ako si ty prežila poslednú spoločenskú udalosť, ktorej si sa zúčastnila.

piatok 15. novembra 2013

Priateľstvo medzi mužom a ženou

Mali sme zaujímavé stretko. Konečne nás bolo viac ako tri, tak sme sa venovali tejto večnej téme. Dnes ti ponúkam moje/naše postrehy.
Priateľstvo môže fungovať aj bez toho, aby sa z neho časom stalo partnerstvo. Podľa mňa to ide ešte jednoduchšie ak aspoň jeden z priateľov je vo vážnejšom vzťahu (pretože podľa mňa si medzi príslušníkmi druhého pohlavia primárne hľadáme partnerov, nie priateľov...biológia). Medzi (keby sa čokoľvek zmenilo- jeden priateľ sa nechtiac zaľúbi do druhého napr.) a partner musí súhlasiť s priateľským vzťahom (ak má akúkoľvek pochybnosť, druhý partner musí svoje priateľstvo riešiť- či neprekračuje nejaké hranice, či nedáva nejaké dôvody na žiarlivosť). Takýto trojuholník má podľa mňa výhodu obohacovania partnerského vzťahu (partner/partnerka ľahšie chápu postoje druhého pohlavia; viac priateľov, viac názorov) a aj priateľstvo môže byť o to hlbšie (partnerský vzťah musí ostať no.1!) na koľko je hlboký partnerský vzťah (keď sa naučíš komunikovať so svojím partnerom, bude sa ti ľahšie komunikovať s priateľmi). A teda- aké dobré máš partnerstvo, také dobré môžeš mať priateľstvá.
partnermi aj priateľmi však musí byť dobrá komunikácia

PS: Ak sú obaja nezadaní, nie je problém, len odporúčam nebrániť sa prípadnému ďalšiemu vývinu. Sme žiarivým príkladom, že to nemusí dopadnúť zle.

štvrtok 14. novembra 2013

Welcome to my bed

     Keďže sa bavíme o naozajstných celých troch dňoch v posteli, predpokladám, že by som ich strávila v teplotách alebo pri miernom vracaní....teda za najpravdepodobnejši dôvod dlhodobého okupovania môjho obľúbeného nábytku pokladám chorobu. V nasledujúcom grafe vysvetľujem, ako v danom prípade postupovať.



Ak nie som chorá, naozaj si viem predstaviť len pár dôvodov prečo....a z každého vyplývajú iné aktivity :)

1 . situácia - som na silvestrovskej chate s kamošmi, je to ozaj mimo obytnej oblasti, odvoz nás príde vyzdvihnúť o tri dni a pokazilo sa kúrenie - rátam, že všetci zalezieme do spacákov (technicky posteľ), nahrnieme sa do jednej izby a spoločný čas strávime rozprávaním, jedením a spoločenskými hrami

2. situácia - študujem na VŠ (áno, hovorím veľmi teoretické plány), bývam na intráku a rozhodnem sa ostať tam na predĺžený víkend lebo bifľujem na skúšky - polovicu času prespím, a zo zvyšku tretinu venujem jedlu, tretinu učeniu a tretinu počítaču

3. situácia - stalo sa mi niečo strašné a teraz kvôli tomu trpím depresiami, preto .... okej, nebudeme si klamať, keby sa aj niečo podobné stalo, určite by som radšej vyliezla z postele a šla medzi ľudí len aby som na svoje problémy zabudla/šla za dobrou priateľkou a vykecala sa...ale nikdy by som dobrovoľne neostala ležať v posteli a nenechala sa zožierať niečím nepríjemným.

A pravdaže, ak chceš robiť niečo užitočné kým si užívaš pohodlie svojej postele, môžeš si povybavovať svoju e-korešpondenciu, prečistiť hard disk alebo rovno preinštalovať systém...pravdaže ak si na to dostatočne zručná ;)

streda 13. novembra 2013

Cestovná horúčka

Vždy keď mám niekam cestovať, strávim večer predtým v ľahkom opare šialenstva. Prejavovalo sa to u mňa už od mala, keď som v deň odchodu na dovolenku vstala o tretej ráno a odmietala som sa vrátiť do postele. Myslela som si, že to časom a množstvom výletov nejako odoznie, ale nie. Preto, tu je pár tipov ako si vyplniť voľný čas o druhej ráno, keď nemôžeš spať, lebo adlfjsnvnjxnlfgn zajtra cestuješ. (Založené na pozorovaniach z pondelka)
-Po celom dni uvažovania nad balením si môžeš dovoliť prestať rozmýšľať nad veľkosťou a váhou batožiny. Na to bude dosť času ráno o pol piatej, keď vyčerpáš všetky ostatné možnosti zábavy.

-Pokús sa zamerať na pokojnejšie činnosti, žiadne exciting news ...alebo práve naopak, rob niečo, pri čom minieš veľa energie.

-Konečne môžeš dočítať tú knihu, nech ju neťaháš na cestu len kvôli pár stranám. Potom môžeš stráviť hodinu potme uvažovaním, ktorú ďalšiu si na cestu vezmeš.

-Určite dostaneš nejaký skvelý nápad, tak sa neboj znova zasvietiť svetlo a zapísať si ho. Aj tak nezaspíš anytime soon.


Neodporúčam pobehovanie po byte, spolubývajúcich to môže otravovať. Cestovanie nepokladám za nebezpečné, ale neviem si predstaviť, že niektorí ho majú ako pracovnú náplň. Ja by som sa zbláznila.

utorok 12. novembra 2013

The Boys Are Back alebo O výchovných metódach v Austrálii

     Tento film už nie je najnovší a úprimne, keď som ho pozerala prvýkrát, bolo to na 70% kvôli hlavnému hrdinovi a len na 30% kvôli zaujímavému traileru. Uznávam, že Clive Owen môže niekomu pripadať ako banálny dôvod na pozretie filmu, ale práve vďaka nemu som objavila niečo do svojej zlatej edície :D
     Základný príbeh je mierne klišé - dokonalá manželka a matka v jednej osobe sa vyberie na večierok, príde jej zle a skončí na pohotovosti. Diagnostikujú jej rakovinu a už po pár minútach sa vo filme odohrá pohreb. Po tejto výnimočnej žene ostanú jej manžel a syn odkázaní sami na seba. Po istom čase príde na návštevu aj mužov starší syn z prvého manželstva a zábava sa môže začať.
     Snímka obsahuje scény, ktoré ta donútia plakať, smiať sa či rozmýšľať nad filozofickými otázkami; trošku prírody, športu, romantiky i skutočnej lásky (tá ťa rozhodne prekvapí, keďže sa jedná o niečo úplne iné ako v amerických zaľúbených filmoch)...Spoj si to s fajn hudbou a kengurami, a objavíš hodnotný film, ku ktorému sa rozhodne hodí sofistikovanejšia pochúťka ako popcorn.
     Keď som film pozerala prvý raz, mnohé veci mi nešli do hlavy. Čí už sa jednalo o výchovné metódy otca alebo správanie jeho 7-ročného syna, nevedela som si predstaviť, že sa tak naozaj niekto môže správať. Avšak odkedy som tu, zažila som na vlastnej koži rôzne situácie a viacerým dialógom/scénam som porozumela.
     Rozhodne odporúčam :)


V poslednom čase kašlem na všetko...

Už asi dva a pol týždňa sa necítim úplne fit. Prejavuje sa to najmä horeuvedeným kašľom. Prešla som všetkými piatimi fázami smútku
tá bledosť je skoro pravá...
. Najdlhšie bolo, samozrejme, popieranie, keď som všetkých naokolo a hlavne seba presviedčala, že ja nie som chorá a že to čoskoro prejde. Keď som ale strávila jedno veľmi studené ráno v záhradnom oddelení martinského Baumaxu, popierať horúčku na druhý deň bolo oveľa náročnejšie. Hnevalo ma hlavne to neustále posmrkávanie a vyjednávala som sama so sebou, že ak zostanem v posteli doobeda, poobede môžem robiť čo chcem. Depresívna fáza ma zastihla pri varení pre 40 ľudí, keď som musela strážiť, ktorým smerom pokašliavam. Po tomto hektickom víkende (a veľmi náročnom halloweenskom večeri) mi ale nezostalo nič iné ako zmieriť sa s víkendom v posteli. Bol to práve ten dušičkový víkend a tak mám ešte nejaké cintorínové resty. Za tých pár dní som si pozrela niekoľko sérií mojej obľúbenej Grey´s Anatomy, ale mám pocit, že som ten čas mohla využiť aj lepšie. Preto od teba vo štvrtok chcem počuť nejaké návrhy, ako/čím by si zabila tri dni, keď sa nemôžeš pohnúť z postele.

piatok 8. novembra 2013

Kam do mesta

     Dnes na to pôjdem pre teba veľmi aktuálne, tento týždeň som začala Londýnom a myslím, že sa ním patrí aj skončiť. Je veľa vecí, ktoré môžu ovplyvniť tvoj výlet a preto ti týchto pár odkazov môže pomôcť sa tu trošku zorientovať.
     Ako prvé, pamiatky. Neviem, či si sa nakoniec rozhodla ísť všade podľa seba, ale tento odkaz ti môže pomôcť trošku sa tu zorientovať ak chceš ísť na vlastnú päsť. Ak sa však radšej necháš niekým viesť, skús to čeknúť tu.
     Spomínala som nevyspytateľné počasie. Moja skúsenosť je, že to vedia predpovedať viac-menej presne asi na takých 24-hodín dopredu. Preto sa vždy zíde mať po ruke túto stránku.
     Ak bude počasie ozaj zlé, je možné, že pamiatky nebudú zvonku vyzerať veľmi vábne a preto bude super, ak si ich aj napriek tomu budeš vedieť predstaviť v plnej kráse.
     Pri zlom počasí ešte chvíľu ostanem. To sa určite nebudeš chcieť túlať po vonku ale radšej chodiť niekde vnútri. Ak nechceš chodiť ale radšej sedieť, aj na to mám riešenie :)
     Verím, že si to tu užiješ ako to len pôjde a Londýn si budeš spájať s tými najpríjemnejšími spomienkami.


Pre istotu :)

štvrtok 7. novembra 2013

Novembrový víkend doma

Sama dobre vieš, že oblečenie sa vyberá podľa príležitosti. Podľa toho, na čo sa chystáš, som si rozdelila tvoj víkend na tri časti:


Cestovanie
Mne sa najviac osvedčilo cestovať v pohodlných nohaviciach (nech ťa nič netlačí pri dlhom sedení), hrubých ponožkách (nech ti nie je zima aj keby si sa rozhodla vyzuť) a aspoň troch vrstvách tričiek (keď je zima zahrejú, keď je teplo, máš čo vyzliekať).

Casual
Respektíve povaľovanie sa doma. Toto je aj odpoveď na tvoju (nevypovedanú) otázku aké je tu momentálne počasie...ja sa teda von nehrniem, ak nemusím. Oblečenie nechám na teba, ale tepláky a tričko nič nepokazia.

Ceremony
Konkrétne wedding ceremony. Zlaté pravidlo je nebyť viditeľnejšia ako nevesta. Takže neodporúčam dlhú večernú róbu a už vôbec nie bielu. Koktejlky budú fajn, neprežeň to s doplnkami a účesom. V záujme elegancie rovnako odporúčam radšej kabát ako bundu a dáždnik namiesto pláštenky. Obuv na tancovanie vezmi radšej do tašky, lebo nič nie je horšie ako mokré silonky v mokrých lodičkách. Ale nieže si k šatám obuješ gumáky.

Nakoniec pripájam pár vzorčekov, ktoré som našla včera. (N je počet dní, ktoré sa chystáš stráviť mimo domu.)
Ponožky a spodné prádlo: N+2
Nohavice/sukne: N/2
Tričká/blúzky/košele: (N+2)/2

Topánky: 2

streda 6. novembra 2013

Ako zabaviť 2-ročný poklad na osem spôsobov

Keďže každý by mal písať o tom, čo vie, púšťam sa do tohto :)

  1. kreslenie - deti to milujú, o tom niet pochýb. Ak by sa ti zdalo, že je otrepané, stačí to trošku obmeniť, ani si nevieš predstaviť akú radosť vedia urobiť kriedy, alebo prstové farby
  2. knižky - milión obrázkov a dieťa ako rozprávač príbehu je rozhodne dobrá kombinácia
  3. play dooh - mäkšie ako plastelína s krásnymi sýtymi farbami a ak si svoj výtvor chceš odložiť, stačí ho nechať uschnúť do tvrda
  4. svetielka - hocijaké, z vlastnej skúsenosti viem, že sfukovať sviečky je rovnako zábavné ako behať po celom byte s baterkou v ruke
  5. bunker - zozbierať doma všetky epedá, matrace a deky, trošku stavbárskej predstavivosti a je to. Vstup ti pravdaže môže povoliť len jej vlastník...raz som s Aniou presedela asi 20 minút v hračkárskom stane v IKEY bez toho, aby sme dnu dostali hocičo iné, žiadne hračky, knižky, nič
  6. pomocník v domácnosti - Ania je momentálne v takom milom veku, že musí robiť všetko, čo ja a tak spolu varíme, pečieme, umývame riady, ... dokonca mi radšej bude pomáhať upratovaťakoby sa mala hrať s plyšákmi či sedieť pred telkou
  7. krajina zázrakov - tú predstavuje moja izba, dovoliť malému dievčatku nosiť tvoje topánky, dať si na ruky tvoj krém či nasadiť si tvoje slnečné okuliare, to je preň splneným snom
  8. najhračka - tou som podľa Peerady ja, keďže môj svet sa točí okolo Ani, a ver tomu, že ona vie, keď ju ľudia ignorujú a dáva najavo svoju nespokojnosť...ale o tom zase niekedy nabudúce






utorok 5. novembra 2013

Peter Potôň je skvelé meno

Posledný slovenský film, ktorý som videla bol Kandidát. Dlhšie som sa naň tešila, pretože trailer vyzeral veľmi zaujímavo. Je to rozhodne iný slovenský film. Je pravda, že na rozdiel od väčšiny ostatných
zdroj: http://i2.wp.com/zaujimavosti.net/kandidat-screens.jpg?w=620
komentujúcich, ktorých názory som čítala nie som ovplyvnená televíznymi výkonmi hercov. Ale teda tiež som nimi nebola nejako ohúrená. Súhlasím s jedným názorom, že komické „odpočúvajúce duo“ zbytočne rozbíjalo príbeh (hoci bolo vtipné). Zápletka bola zaujímavá, domáca, ale nie ako obvyklé slovenské drámy. Vyslovene mi vadili dve veci: veľmi počuteľné predabovanie (to nezvládame nahrať zvuk priamo na scéne? A teda ak herec celý film hovorí cez zuby, nechajte ho cez zuby aj dabovať...) a rozhadzovanie papierov. V upútavke sa objavilo a pripadalo mi vizuálne zaujímavé, ale to si pravdepodobne povedal aj režisér a v samotnom filme sa objavilo aspoň 3x. Hlavne som teda mala pocit, že sa paroduje slovenský systém ako taký. Až tento týždeň som si uvedomila, že to bolo viac o tom, ako nás ovplyvňujú médiá. A akí môžu byť ľudia...prasiatka. A hlúpi. A manipulatívni. A že teda je to film o charakteroch, a preto je to klasickým slovenským počinom, z ktorého sa slovenská kinematografia stále nemôže vymaniť.

pondelok 4. novembra 2013

November a UK? ...zaujímavá kombinácia

          Technické problémy začali skôr než som stihla odpovedať na tvoju otázku, a preto sa dnes budem venovať práve jej.
     Ako sama isto vieš, v novembri som tu ešte nebola ( ak teda nerátam tieto posledné 4 dni) a preto musím trošku improvizovať. So, here goes:
  1. dobré topánky - budeš veľa, veľa, veľa chodiť a počasie tu veľmi rado dáva meteorológom najavo, že sa nevyznajú v tom čo robia, tým pádom isto niečo nepremokavé ale pohodlné, aby ti po celom dni neodpadli nohy 
  2. jesenný kabát - nie je tu zima, zatiaľ naozaj nie, doteraz sa teploty pohybovali okolo 10-15°C a v hrubom kabáte by si sa uvarila; vetrovku neodporúčam z jednoduchého dôvodu - do viacerých múzeí tu musíš byť oblečená reprezentatívne a teda k pekným nohaviciam alebo sukni bunda nepristane
  3. skladací dáždnik - ako som už spomínala, počasie je veľmi premenlivé a keďže je tu v poslednej dobe ozaj krásne slnečno, čoskoro sa to isto musí zmeniť....a skladací....určite nechceš aby ti zavadzal v múzeách alebo aj vonku keď pršať nebude
  4. mapa Londýna - väčšina tvojej návštevy sa predsa bude točiť okolo neho...mapy metra sú tu síce na každom kroku a zadarmo, ale sú na nich označené len jednotlivé zastávky a z podzemia veru nevidno či už si tam, kde si sa vybrala 
     Dúfam, že som dostatočne vyčerpala tému a nie adresáta. A na štvrtok sa chcem spýtať ja - ako sa mám obliecť na novembrový víkend doma?