Posledný slovenský film, ktorý som videla bol Kandidát.
Dlhšie som sa naň tešila, pretože trailer vyzeral veľmi zaujímavo. Je to
rozhodne iný slovenský film. Je pravda, že na rozdiel od väčšiny ostatných
komentujúcich, ktorých názory som čítala nie som ovplyvnená televíznymi výkonmi
hercov. Ale teda tiež som nimi nebola nejako ohúrená. Súhlasím s jedným názorom,
že komické „odpočúvajúce duo“ zbytočne rozbíjalo príbeh (hoci bolo vtipné).
Zápletka bola zaujímavá, domáca, ale nie ako obvyklé slovenské drámy. Vyslovene
mi vadili dve veci: veľmi počuteľné predabovanie (to nezvládame nahrať zvuk
priamo na scéne? A teda ak herec celý film hovorí cez zuby, nechajte ho
cez zuby aj dabovať...) a rozhadzovanie papierov. V upútavke sa
objavilo a pripadalo mi vizuálne zaujímavé, ale to si pravdepodobne
povedal aj režisér a v samotnom filme sa objavilo aspoň 3x. Hlavne
som teda mala pocit, že sa paroduje slovenský systém ako taký. Až tento týždeň
som si uvedomila, že to bolo viac o tom, ako nás ovplyvňujú médiá. A akí
môžu byť ľudia...prasiatka. A hlúpi. A manipulatívni. A že teda je
to film o charakteroch, a preto je to klasickým slovenským počinom, z ktorého
sa slovenská kinematografia stále nemôže vymaniť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára