...

Ešte Ťa nepoznám
a predsa o Tebe viem všetko
Si tak ďaleko odo mňa
a ja tak ďaleko od teba
Sme dvaja slepci blúdiaci vo svetle
Cítim Tvoju prítomnosť a Ty cítiš tú moju
Dve srdcia bijúce v rovnakom rytme
Nik o nich nevie...dokonca ani ony samé

Každý deň sa obchádzame
Nevieme, že práve nám dvom je súdené stretnúť sa
Opätovné kradmé pohľady...a pokoj
Pokoj nepokojnej duše...duše prahnúcej po Tebe
Hľadá, dúfa, túži...
Nevie čo hľadá
Nevie v čo dúfa
Nevie po kom túži
vie len to, že samota ju ubíja
Pretože sama je prázdna
a ona chce byť plná
mala by byť plná
musí byť plná!
Plná Teba...kto jej to však povie?
A ak ju nenaplníš Ty tak kto potom?

Nikto

A potom?
Potom nepríde smrť

Potom bude už len 
Tma
Chlad
Beznádej

Prázdnota
A tej sa bojí viac než smrti
Pretože prázdnota je vedomie, že Ty už nie si
Nie si pre ňu

A až potom príde smrť
Smrť duše
A moje telo bez duše bude naveky tápať v tme pretože moje svetlo ma nenašlo
Nechcelo ma nájsť




otázka: Napíš mi hocičo, jediná podmienka, musí to byť na veselšiu nôtu ako môj príspevok ;)