Ako vieš, s Aniou chodievame
cez týždeň hrať sa s inými deckami. Jedno z takýchto stretnutí býva
aj v knižnici – jedna pani nás sprevádza na gitare kým my spievame
vypekačky ako Twinkle, twinkle little star a Baa baa black sheep a vždy niekto nahlas číta rozprávky.
V celku naozaj milo strávené dopoludnie.
Pri našej poslednej návšteve sa
teta gitaristka rozhodla, že to treba nejako oživiť a navrhla kánon.
Všetky prítomné mamičky sa do toho s vervou pustili, keď tu zrazu Ania
spustila : „No! No! Stop it!“ a neprestala kým nedospievali.
Našťastie pre mňa, Ania pri mne
nesedela takže na mne nespočinul žiaden pohoršený pohľad typu kto to dieťa tak vychoval. Našťastie pre
ňu, bolo to tak neočakávané a smiešne, že sa na tom všetci z chuti
zasmiali.
Večer som to pravdaže spomínala
Rišovi a Peerade, je to predsa ich dcéra, tak nech vedia čo majú doma.
Reakcia? „Oh dear! That
must’ve been so embarrassing!“
Úprimne,
ozaj nebolo. Stála som si za tým, že to bolo skôr smiešne. Názor som zmenila na
druhý deň keď sme navštívili ďalšiu playgroup. Prihovorila sa mi jedna mamička
so slovami : „You were in the
library yesterday, weren’t you. I remember your little girl.“
A preto moja štvrtková
otázka pre teba znie : Ako si v trápnej situácii zachovať chladnú hlavu?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára