piatok 30. mája 2014

Mrbídne romantično

     Ania je úžasná, ako každé malé dieťa. A vie sa nadchnúť pre maličkosti, špeciálne pre piesne a klipy. Najnovšie jej kraľuje tento :

     Peerada má veľmi rada One Republic, a tak sme sa k dostali aj k tejto piesni. Chytľavá melódia, vtipný klip, zaujímavé slová.... A tak sa u nás okolo toho začalo debatovať. O vhodnosti klipu pre 2-3-ročné dieťa dnes hovoriť nebudem (aj keď o tom bola prevažná časť našich dohadov). To, na čo sa chcem zamerať, sú slová
     Konkrétne ma trápi len jedna veta: "If we only die once, I wanna die with you" Neviem, čo si o nej myslieť, buď je Ryan beznádejný romantik alebo morbiďák. 
     Na jedej strane sa mi vybaví celá rada lieterárnych drám, v ktorých zaľúbeným osud nepraje a po smrti jedného čoskoro príde aj smrť toho druhého, väčšinou samoražda v zmysle - môj život bez teba nemá zmysel. A táto zápletka sa ráta ako jedna z tých najromatickejších! (unbelieable!!!) Túto teóriu potvrdzuje aj myšlienka A. A. Milnea (autora Macka Pú :) ) "If you live to be a hundred, I want to live to be a hundred minus one day so I would never have to live without you."
     Na druhej strane si však predstavým realitu - ľuďia, ktorí niekoho stratia sa s tým po čase musia naučiť žiť. Kvôli sebe, kvôli svojim blízkym, dokonca i kvôli nemu/nej...totižto keď raz zomriem ja, tak nechcem aby sa kvôli tomu niekomu zrútil celý svet. Neznamená to, že na mňa zabudnú, ale že sa naučia žiť bezo mňa. A to je správne, lebo som si 100%-ne istá, že sa nevrátim. 
     A napriek tomu, že ozaj netuším, ako to bolo myslené, aspoň poznám svoj postoj k danej veci. Ako si na tom ty?

štvrtok 29. mája 2014

Hair for special day

Som rada, že už rozmýšľaš nad tým, čo si na špeciálnu príležitosť učešeš. Často totiž vidím ako sú dievčatá perfektne nastylované, dokonca nezabudnú ani na doplnky, rozhodne nie na make-up, ale vlasy... Ani na obyčajné lietanie po meste sa rozpustené vlasy nehodia. Dnes teda rady k slávnostnému účesu s videom, ktoré bude pravdepodobne vhodnou voľbou pre teba.
V prvom rade záleží na tom, ako zvykneš vlasy nosiť obvykle. Potom sa musíš rozhodnúť, či je pre teba dôležitejšie pohodlie zvyku alebo, ako sa to častejšie robí, vytvoríš na sebe niečo iné. Ak teda bežne nosíš drdoly, vyskúšaj rozpustené vlasy, ak funguješ na vrkočoch, spleť ich do uzla.
Ak máš rovné vlasy, skús si ich natočiť. Okrem už spomínanej zmeny budú vlasy ľahšie držať tvar, keď ich zasponkuješ. Ale pri natáčaní vlasov daj pozor, aby si neskončila ako ovečka. Pri vlnách momentálne platí to, čo pri spoločenských účesoch: hladšie je lepšie. Radšej veľké vlny ako malé kučierky.
Musíš rozmýšľať, na akú príležitosť sa češeš. Ak vieš, že sa zapotíš, moja rada znie: čím menej vlasov bude na čele alebo na krku- tým lepšie. Ideálne je ak ti ešte účes aspoň trochu ladí so štýlom šiat.
Ak budeš vlasy vypínať, musíš rozmýšľať, ako zaistíš, aby ti účes vydržal celú akciu. Lak na vlasy nie je odpoveď na všetko. Hlavné je dobré sponkovanie. Ak sa dá, v základe určite sponkuj do X, ak robíš drdol- lepšie sa sponkuje vrkoč ako obyčajný chvost a ak nič iné, použi ten lak na vlasy- nastriekaj ho priamo na sponku, funguje trochu ako lepidlo.
Toľko všeobecnejšie rady. Určite je najlepšie nechať sa učesať niekomu inému, kto má okrem šikovných rúk aj veľa fantázie, ale nebudeme si klamať... takých je málo a času majú ešte menej.

streda 28. mája 2014

How to come up with "how to"

     Ako už vieš, how to je moja najmenej obľúbená rubrika. Nie že by som mala niečo proti návodom a postupom ako takým, ale úprimne povedané, väčšinou netuším, o čom písať. A tak som sa rozhodla pre túto tému...verím totiž, že ak tebe nedá absolútne nič, verím, že pomôže aspoň mne pri ďalších how to stredách :)
malé how to ako si z niekoho vystreliť, neodporúčam skúšať
doma keďže to potom budeš pravdepodobne musieť upratovať ty
     Ty už si raz opisovala spôsob, ako vymyslieť, čo budeme písať...bolo to vo všeobecnosti a ja sa dnes zameriam len na svoj súčastný problém....a to je vlastne aj prvý námet na how to :

  • ak nevieš, aký postup opísať, zameraj sa na riešenie svojho najnovšieho problému, ak vieš ako z toho, tvoj postup môže pomôcť aj niekomu inému 
  • spomeň si na niečo, čo si sa vždy chcela naučiť, napr. obľúbené jedlo od babky, a zisti si návod, ako na to (či už pomôže člen rodiny alebo internet, na tom absolútne nezáleží) - vyhraď si čas len na to a zdokumentuj svoj postup, ak to aj na prvý raz nebude úspech, vďaka svojim poznámkam pravdepodobne prídeš na to, v čom bol problém a nabudúce to hravo zvládneš
  • máš problém ale zatiaľ naň nepoznáš riešenie? ver mi, ak je to otázka typu ako si vypestovať vlastnú mrkvu, na internete je 100%-ne aspoň desať postupov...a ak si sa s týmto problémom borila ty, možno sa v budúcnosti budem aj ja a rozhodne to mám viac po ruke tu ako sa zháňať po googli vo všetkých jazykoch, ktoré (ne)ovládam ;)
  • neboj sa púšťať do dlhodobejších projektov - ako už vyššie spomínané pestovanie - je to niečo, čo sa raz skončí, ak máš úspech, máš sa čím pochváliť, a ak nie, napíš záporné how to, pospomínaj si na všetko čo si urobila alebo mohla urobiť nesprávne a varuj ma pred tým
  • a posledný bod, ak ti naozaj nevie prísť nič na rozum, porozmýšľaj, čo sa ti v poslednej dobe podarilo, môže to byť čokoľvek, jednoducho porozmýšľaj ako si to spravila a nové how to je na svete

utorok 20. mája 2014

Divergencia a season finale Once upon a time

Začnime Divergenciou, pretože toho filmu som sa absolútne nemohla dočkať. Hlavne keď ho slovenské a české kiná pôvodne vôbec nechceli uviesť... Podľa mňa je výborný. Obsadenie je citlivo vybrané, kostýmy sú veľmi dobré... Scenár je napísaný pekne, mal pomerne málo predvídateľných momentov. Film naozaj preniesol knihu na plátno. Vynechané časti a postavy boli pravdepodobne s požehnaním autorky, čo je vždy
fajn. S romantickou zápletkou veľa času nemrhali, ale tých pár minút bolo dosť sladkých. Nedokážem odhadnúť nakoľko bol film kompaktný a zrozumiteľný pre niekoho, kto knihu nečítal, ale ako čitateľ som bola veľmi spokojná. Spoiler alert: keďže poznám koniec, polovicu filmu som preplakala. (Odkaz pre Mr. WS: Hudba nebola nič moc...). Hodnotenie? Určite si pozriem ešte aspoň raz.
O tretej sérii Once upon a time som písala keď začínala. Hoci boli dialogy stále predvídateľné, ukazovali sa stále nové a nové zápletky. Záporná postava celej série bola porazená a vyzeralo to, že v poslednom dieli sa už nič neudeje. Ale prišlo to! Skvelý cliffhanger na konci. Niečo, nad čím môžeš teoretizovať celé leto. To je to, čo udrží fanovstvo (fandom=fans+kingdom, fanovstvo= fanušíkovia a kráľovstvo) nažive do dalšej série. Len seriálu prajem veľa invencie a málo opakovaných tém.

pondelok 12. mája 2014

...a tak si uvedomíš, že deti sú geniálne

     O Anii som ti toho už popísala neúrekom. To, čo je u nás momentálne asi najaktuálnejšie, je jej (ne)chodenie na záchod. Necháp ma zle, na malú chodí bez problémov - všetko od príchodu na záchod, cez použitia svojho špeci sedadla aby neprepadla cez misu, až po spláchnutie a umytie rúk. Problém nastane, keď chceme aby sa vykakala. Je to niečo, za čo má sľúbené kinderko, lízatko, možnosť obliecť si "Belle šaty", ... áno, nebudem ti klamať, sme z toho dosť zúfalí, keďže je vždy uprostred noci treba prebaliť.
     Dvakrát som s ňou bola v Natural History Museum, kde sa jej strašne páči expozícia o dinosauroch (aj keď sa ich dosť bojí). Boli sme tam vo februári a tak mi napadlo, že by sa jej mohla páčiť ísť tam opäť. Spýtala som sa jej, či by chcela ísť pozrieť dinosaury a nadšene povedala, že áno a ešte viac sa potešila, keď som jej povedala, že tam pôjdeme vlakom (Ania miluje vlaky, odkedy sme sa presťahovali tak nimi často necestujeme a viem, že jej chýbajú). V návale inšpirácie som jej povedala, že jediná podmienka, aby sme mohli ísť je to, aby sa vykakala do záchoda alebo na nočník. A jej odpoveď? "I don't wanna see dinosaur. I don't like it!"
naša malá pomocníčka
     Na potvrdenie mojej teórie o nekonečnej inteligencii malých detí asi potrebujem viac, než jeden príklad, a tak budem pokračovať týmto. Máme pračku a máme sušičku, a máme malú Aniu, ktorá neuveriteľne rada robí všetko čo my, takže ak potrebujem pomôcť, tak sa jej stačí len opýtať. Minule sme obidve s Peeradou varili, Riśo nebol doma a malá pobiehala po kuchyni a nebudem klamať, jemne sa nám plietla pod nohy...a tak sme jej vymýšľali rôzne úlohy, ako by nám mohla pomôcť od miešania vajec, cez umývanie zeleniny až po pranie...pračka bola naložená už dlhšie, vlastne akurát keď už sme nemali Anii dať čo robiť, pračka doprala a tak nám napadlo, že by oblečenie mohla prehodiť do sušičky. Nebolo to nič náročné, samé ponožky a pomaly ich presunúť o meter ďalej nie je žiadna veda. A tak sme ju o to poprosili. Práčku otvorila bez problémov, tento ťah od nás už odkukala dávno. Na sušíčku však treba patent a ten ešte neodhalila. A tak sa pred ňu postavila a keď jej nešla otvoriť, zahlásila: "What the hell?" 
     Je neuveriteľné, že si také niečo pamätá po dvoch-troch počutiach....absolútne nepredstaviteľné je to, že presne vie kedy a ako to použiť. 
     A štvrtková otázka? Chystá sa jedna svadba a ja mám byť dosť na očiach...potrebujem nejakú radu na účes a ty máš stále čosi po ruke ;)

piatok 9. mája 2014

Hey, I found some stuff on the internet... #4

Už to tu dlho nebolo, pretože väčšinou sa pohybujem len na troch až piatich stránkach denne. Ale za ten čas sa u mňa nazbieralo čo-to nové.
Poznáš to, potrebuješ nejakých nových autorov na čítanie, ale nevieš, kto by sa ti páčil. Literature map je tvoja záchrana. Zadaj meno autora a stránka ti ponúkne ďalších podobných. čím bližšie si autori sú, tým je pravdepodobnejšie, že sa ti bude páčiť aj ten neznámy. Pozor, vždy sa orientuj len podľa ústredného autora. Okraje bublinky trochu splývajú.
Tu máš trochu tradičnejšiu mapu. Teda... v geografickom ponímaní. Nastav si poslednú časť seriálu Game of thrones, ktorú si videla, alebo poslednú kapitolu, ktorú si čítala a môžeš sledovať ako tvoji obľúbení hrdinovia cestovali a prípadne, kde ich osudy skončili.
Ak by si mala pocit, že potrebuješ zopakovať prvé tri série, tieto recapy sa mi najviac páčili. A ešte tento. Je aj HP verzia... A teda keď hovoríme o GoT, je pár vecí, ktoré by si mala vedieť.
Viem, že nepochybuješ, ale keby si náhodou niekedy stretla človeka, ktorý by pochyboval o genialite Shakespeara...tu.
Toto je veľmi zaujímavý názor a ešte som sa úplne nerozhodla, či s ním súhlasím... ale nikto ti nebráni vytvoriť si vlastný ;)
Toto, aby si vedela, čo sa môžeš naučiŤ z Aniiných kníh (a ktoré mi máš doniesť, keď nastane ten pravý čas.)
A nakoniec toto, aby si vedela, že čítať YA sa oplatí v ktoromkoľvek veku.

štvrtok 8. mája 2014

Busy day

     No čo sa birmovky týka, úprimne, tú svoju si pamätám len v zábleskoch a preto sa budem venovať tvojej druhej otázke. Môj skvelý únavný deň, s ktorým by som sa chcela podeliť bola nedeľa...nedeľa, keď som letela späť sem.

jedna z Aniiných obľúbených knižiek
     Deň sa začal úplne obyčajne - okolo polnoci som prechádzala pasovou kontrolou. Po nej pravdaže autobus do centra a odtiaľ MHD-čkou domov, niečo vyše troch hodín. Neuveríš, ale svietilo sa u nás - Rišo sa akurát chystal na cestu na letisko so svojou maminou a obaja vyzerali celkom prekvapene, že ma vidia...totižto ja som im povedala kedy prídem, ale Peerada si to akosi o deň pomýlila a oboch ich presvedčila, že prídem až na ďalší deň. A tak som o pol štvrtej ráno prezliekala plachu na posteli, aby som mala na čom spať, našťastie vankúš a perinu som si prezieravo obliekla ešte pred odchodom (pani kozmetička s mojim požehnaním obývala moju izbu kým som bola preč).

     Ráno som sa zobudila asi o pol deviatej na Aniino rozprávanie. Musím povedať, že sa z môjho príchodu tešila a nepustila ma kým si nešla poobede ľahnúť. Chcela som síce nasledovať jej príklad, ale akosi to nešlo a tak som napokon poobedie strávila vybaľovaním. Po Aniinom prebudení som mala dosť podobný program ako doobeda a večer sme s Peeradou strávili varením. Totižto keďže som sa po takej dlhej dobe vrátila domov, rozhodla sa, že by mohla uvariť niečo čo mám rada a tak som si vybrala (recept možno v budúco týždňovom how to ;)
     Do prípravy sme sa zapojili všetci - my dve v kuchyni a Rišo s Aniiou na nákupe. Večer sme strávili pri dobrom jedle a príjemnej konverzácii, zapadli sme všetci do postelí, okolo polnoci nás ešte prebudil Aniin výlet do kúpeľne (akosi ju nemôžeme odnaučiť od kakania do plienky uprostred noci) a v pondelok sa všetko vrátilo do normálu :)

streda 7. mája 2014

Ako prežiť dvanásť hodín v práci s dobrou náladou

Stretávam sa s tým častejšie, ako by mi to bolo milé. Vidím ľudí, ako trávia všetok svoj voľný čas nadávaním na prácu, ako prichádzajú so zvesenou hlavou a ako rozmýšľajú, len ako úlohu ošidiť. Je mi jasné, že nie všetky zamestnania sú splnený sen... Tak čo robiť, aby sa ním možno stali.
a) Nechoď do práce so zlou náladou. Jasné, každý má občas zlý deň. A vtedy sa mu robiť rozhodne nechce. Ale treba si uvedomiť, že v práci máš kolegov, ktorí možno zlý deň nemajú. Alebo ho možno majú tiež, len to tak nedávajú najavo. Vyhni sa prosím tomu, aby si deň začala čierno.
b) Nájsť si dôvod, prečo sa do práce tešíš. Možno robí tvoja obľúbená kolegyňa. Možno vieš, že tam dnes stretneš iba príjemných ľudí. Možno... Pozeraj skôr na tie dobré možnosti. Nalaď sa na optimistickú vlnu a hneď sa ti bude kráčať lepšie. Dovoľ si nejakú drobnosť iba v práci. Možno miluješ zmrzlinu. Daj si kopček po každej obednej prestávke a uvidíš, že sa do zamestnania budeš ešte tešiť.
c) Urob najskôr časovo nenáročné úlohy. Budeš mať pocit, že je toho už veľa za tebou a to si ešte nič neurobila. Potrebuješ vždy podpísať nejaký papier? Neodkladaj to. Urob hneď to, čo ti zaberie menej ako tri minúty.
d) Hneď potom urob tú najnepríjemnejšiu úlohu. Vieš, ktorú. Tú, na ktorú si spomenieš, hneď, keď podpíšeš dochádzkový hárok. Tá, ktorá je zdĺhavá, špinavá, otravná.. Urob ju, kým máš ešte energiu.
e) Nevšímaj si hodiny, riaď sa podľa množstva práce, ktorú máš ešte urobiť. Keď budeš stále počítať, koľko ti chýba do konca šichty, čas nebude plynúť rýchlejšie. Naopak, bude sa naťahovať a naťahovať. Ak je to len trochu možné, urob si zoznam úloh a drž sa ho. Ak sa ti niečo podarí skôr, urob si za odmenu pauzu. Ale ani tú príliš nenaťahuj, nebude sa ti chcieť vrátiť do tempa.
f) Keď je veľmi zle, prečítaj si nejaký vtip alebo pokecaj s kolegom. Usmievaj sa sama pre seba, pomáha to.
a nakoniec? g) Ber svoju prácu ako povolanie. Pracuješ ako sekretárka a dostala si za úlohu pozametať zadný dvor? Nerepci, urob to rýchlo a s gráciou. Nevyžívaj sa v tom, ale ani nenadávaj. Ber to ako normálnu súčasť tvojho zamestnania. Práca šľachtí.

utorok 6. mája 2014

A Quest for Heroes

     Ak by to z názvu náhodou nebolo úplne jasné, táto kniha je fantasy....just my cup of tea ;) Autorkou je Morgan Rice, ktorú tebe určite predstavovať netreba. Zatiaľ napísala/píše tri série kníh a na moje veľké šťastie, prvý diel z každej jednej som našla vo svojom AppStore zadarmo....a tak som si povedala, prečo nie?

     A Quest of Heroes je prvá časť série A Sorcerrer's Ring, ktorá zatiaľ obsahuje 13 kníh (..and still counting). a napísala som to po slovensky len preto, že moje znalosti latiny nestačia na to, aby som pomenovala túto neviem-koľko-lógiu.

     Kniha je klasicko-neklasickým fantasy. Klasicky tu okrem ľudí žijú aj iné rasy, avšak trpaslíkov či elfov by si tu hľadala márne. Krajina je podobná ako tá naša ale vyskytujú sa tu zvláštne zvieratá, rastliny, či dokonca cudzie vzácne rudy. Je tu mágia, ale z mojích znalostí (zatiaľ som čítala prvé tri knihy) ti absolútne neviem opísať, ako tu funguje. Zatiaľ sa nevyskytol ani náznak mávania prútikom či odriekania kúzel, hlavný hrdina dokonca ani netuší ako a kedy k nemu jeho schopnosti "prikvitnú" a takmer nikdy sa neobjavia keď si to sám želá. Ale poďme k samotnému deju.

     Thorgrin žije v zapadnutej dedinke spolu s otcom a tromi staršími bratmi. Práve dnešný deň je jeho šanca dostať sa do "veľkého sveta" a uniknúť nudnému životu strávenému starostlivosťou o otcove stádo oviec. Jeho snom je stať sa jedným zo "strieborných" - byť elitným vojakom spadajúcim priamo pod velenie kráľa. ako ti už však určite došlo, len také ľahké to nebude a Thor musí prekonať mnoho prekážok aby si svoj cieľ splnil.

     Štýl autorky je veľmi príjemný, jej knihy sa čítajú jedna radosť. Opis krajiny nie je zdĺhavý a len veľmi okrajový, Rice sa zameriava len na podstatné veci a udalosti a tými rozhodne nie je farba a vôňa každého jedného kvietka v kráľovských záhradách. Postavy sú buď dobré alebo zlé, čo je veľká škoda pretože ich to robí trošku nereálnymi a ťažko sa s niekym "dokonalým" alebo "prehnitým" stotožniť (fakt, ktorý by som si bez čítania GoT asi neuvedomovala :) A ako ďalšie mínus musím označiť dĺžku a množstvo kníh. Osobne si myslím, že by pokojne mohla spojiť dve až tri dokopy. Neviem síce, koľko ich ešte plánuje napísať, ale fanúšikovia musia byť skutočne knihou opantaní, aby si kupovali toľko dielov.

     Celkovo sa mi A Quest of Heroes páči a odporúčam ti ho. Ako som už spomenula, prvý diel môžeš získať zadarmo, jeho prečítanie ti určite nebude trvať dlho a ak sa ti nebude páčiť, jednoducho ostatné časti hĺadať už nebudeš ;)

pondelok 5. mája 2014

Birmovka

Nie, nebudem sa opakovať, v sobotu sme spievali na ďalšej birmovke. Tentokrát u nás "doma". Už len to množstvo ľudí, chlapci v oblekoch, dievčatá v šatách a...no, vlastne dievčatá :). Určite si vieš predstaviť moju reakciu, keď som po dvoch rokoch stretávania videla našu skupinu celú naparádenú a nachystanú stať sa dospelými kresťanmi. Pre ostatných... väčšinu vlastného birmovania som pre slzy nevidela.
Ako obvykle som si svoj víkend naplánovala extrémne. V práci som síce bola len v piatok, ale keďže sme birmovku sprevádzali spevom, dospala som len 15 min.Už sme aj tak meškali... Spoznala som novú členku zboru a zrazu bolo 9,40 a chceli sme sa posledný krát stretnúť s našimi eštenedospelými. Samozrejme som zabudla na všetko, čo som im ešte chcela povedať. Prekvapili nás malými darčekmi (TH dostal tričko s minionom :)) a sľúbili sme si, že sa po tej sláve ešte vidíme.
Kazateľ prekvapil. Stále som úplne nepochopila, kto to bol, mal hroznú dikciu... ale takú kázeň som už dávno nepočula. Naozaj veľmi pekná. Zážitok z birmovania bol, keď ako prvý išiel náš chlapec...nové meno? Ján Pavol II. Rozmýšľam nad tým, ako veľmi sa tie dve slávnosti odlišovali; a pritom Duch je ten istý.
Dostali sme ešte ruže ako poďakovanie a dokonca aj obed. Pri dezerte sme sa trochu zdržali (bolo treba pomôcť s upratovaním) a ja som sa dostala k najnovšiemu Don Bosco dnes... A hádaj, koho meno je po prvý krát v printovom médiu?
Bol to krásny deň. Dlhý, únavný (pri prvej piesni som otvárala energeťák), emotívny, ale také sú všetky dni, v ktorých sa udeje niečo skvelé. Moja otázka na štvrtok je... máš dve možnosti: ako si prežívala svoju birmovku alebo mi povedz o nejakom takomto skvelom únavnom dni.
PS: k obom posledným príspevkom čakám na fotky.

piatok 2. mája 2014

Menej...

     ...je niekedy viac, a v tomto prípade určite. Dnes mám pre teba jediný odkaz, ale zaručujem, že ťa zabaví nadlho - Saturday Night Live



štvrtok 1. mája 2014

Sloboda?

Chcela si niečo veselé... tak dnes sme boli v base. Chovanci vo väzení pre mladistvých sa rozhodli prijať sviatosť birmovania. to už je pozitívne samo o sebe, nie? Ale ja dnes nebudem hovoriť o tom, ako som cestou dnu musela rozbaliť mikrofón na kontrolu a ako som sa zariekla, že cestou späť nič neberiem, ani ako sa mi nakoniec cestou von dostala do rúk taška s notami... Ani o skvelých (a obrovských) rezňoch na obed.
Celý čas som rozmýšľala, v čom je vlastne výkon trestu iný ako život na slobode.
Všetci boli čisto a slušne oblečení. Rovnako, ale slušne. Keby si stretla jedného z nich na ulici v rovnošate, podľa mňa by si ho ani nespoznala. Priznám sa, že som sa snažila nenadväzovať očný kontakt, ale nedalo mi neprehliadnuť si ich. A musím povedať, že nikto z nich na kriminál nevyzeral. Úplne obyčajní (niektorí dokonca aj pohľadní) chalani.
Čo im teda chýba? Čo oni nemajú a my áno? Majú posteľ, strechu nad hlavou, teplé jedlo... Predpokladám, že aj nejakú formu zábavy alebo rozptýlenia. Uvedomila som si to, keď som odchádzala. Môžem odísť, kedy chcem, či na zmrzlinu alebo na rande. Je to teda voľnosť pohybu. Nikto ťa nekontroluje, keď prichádzaš, žiadne dvojité dvere, žiadne múry a drôty. To je prvá vec, ktorú si bez návštevy takéhoto zariadenia neuvedomíš.
A druhá je sloboda voľby. Môžeš si nechať narásť vlasy, každý deň si obliecť niečo iné, rozhodnúť sa, čo si dáš na obed. Rozhodnúť sa, že chceš využiť voľnosť pohybu. Ak máš nejaké finančné prostriedky, môžeš sa rozhodnúť na čo ich použiješ... Sloboda je fajn ;)
PS: A celý čas som rozmýšľala ako sme skúšali birmovancov zo skutkov telesného milosrdenstva- Poskytovať pomoc väzňom. a Gal 3, 28.