Birmovka

Nie, nebudem sa opakovať, v sobotu sme spievali na ďalšej birmovke. Tentokrát u nás "doma". Už len to množstvo ľudí, chlapci v oblekoch, dievčatá v šatách a...no, vlastne dievčatá :). Určite si vieš predstaviť moju reakciu, keď som po dvoch rokoch stretávania videla našu skupinu celú naparádenú a nachystanú stať sa dospelými kresťanmi. Pre ostatných... väčšinu vlastného birmovania som pre slzy nevidela.

Ako obvykle som si svoj víkend naplánovala extrémne. V práci som síce bola len v piatok, ale keďže sme birmovku sprevádzali spevom, dospala som len 15 min.Už sme aj tak meškali... Spoznala som novú členku zboru a zrazu bolo 9,40 a chceli sme sa posledný krát stretnúť s našimi eštenedospelými. Samozrejme som zabudla na všetko, čo som im ešte chcela povedať. Prekvapili nás malými darčekmi (TH dostal tričko s minionom :)) a sľúbili sme si, že sa po tej sláve ešte vidíme.
Kazateľ prekvapil. Stále som úplne nepochopila, kto to bol, mal hroznú dikciu... ale takú kázeň som už dávno nepočula. Naozaj veľmi pekná. Zážitok z birmovania bol, keď ako prvý išiel náš chlapec...nové meno? Ján Pavol II. Rozmýšľam nad tým, ako veľmi sa tie dve slávnosti odlišovali; a pritom Duch je ten istý.
Dostali sme ešte ruže ako poďakovanie a dokonca aj obed. Pri dezerte sme sa trochu zdržali (bolo treba pomôcť s upratovaním) a ja som sa dostala k najnovšiemu Don Bosco dnes... A hádaj, koho meno je po prvý krát v printovom médiu?
Bol to krásny deň. Dlhý, únavný (pri prvej piesni som otvárala energeťák), emotívny, ale také sú všetky dni, v ktorých sa udeje niečo skvelé. Moja otázka na štvrtok je... máš dve možnosti: ako si prežívala svoju birmovku alebo mi povedz o nejakom takomto skvelom únavnom dni.
PS: k obom posledným príspevkom čakám na fotky.