Chcela si niečo veselé... tak dnes sme boli v base. Chovanci vo väzení pre mladistvých sa rozhodli prijať sviatosť birmovania. to už je pozitívne samo o sebe, nie? Ale ja dnes nebudem hovoriť o tom, ako som cestou dnu musela rozbaliť mikrofón na kontrolu a ako som sa zariekla, že cestou späť nič neberiem, ani ako sa mi nakoniec cestou von dostala do rúk taška s notami... Ani o skvelých (a obrovských) rezňoch na obed.
Celý čas som rozmýšľala, v čom je vlastne výkon trestu iný ako život na slobode.
Všetci boli čisto a slušne oblečení. Rovnako, ale slušne. Keby si stretla jedného z nich na ulici v rovnošate, podľa mňa by si ho ani nespoznala. Priznám sa, že som sa snažila nenadväzovať očný kontakt, ale nedalo mi neprehliadnuť si ich. A musím povedať, že nikto z nich na kriminál nevyzeral. Úplne obyčajní (niektorí dokonca aj pohľadní) chalani.
Čo im teda chýba? Čo oni nemajú a my áno? Majú posteľ, strechu nad hlavou, teplé jedlo... Predpokladám, že aj nejakú formu zábavy alebo rozptýlenia. Uvedomila som si to, keď som odchádzala. Môžem odísť, kedy chcem, či na zmrzlinu alebo na rande. Je to teda voľnosť pohybu. Nikto ťa nekontroluje, keď prichádzaš, žiadne dvojité dvere, žiadne múry a drôty. To je prvá vec, ktorú si bez návštevy takéhoto zariadenia neuvedomíš.
A druhá je sloboda voľby. Môžeš si nechať narásť vlasy, každý deň si obliecť niečo iné, rozhodnúť sa, čo si dáš na obed. Rozhodnúť sa, že chceš využiť voľnosť pohybu. Ak máš nejaké finančné prostriedky, môžeš sa rozhodnúť na čo ich použiješ... Sloboda je fajn ;)
PS: A celý čas som rozmýšľala ako sme skúšali birmovancov zo skutkov telesného milosrdenstva- Poskytovať pomoc väzňom. a Gal 3, 28.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára