Cestujeme. Sedíme v kupé so slovensko-ázijským párikom, ktorý tu bol pred nami a v Ostrave pristúpil mladý muž z Baňskej univerzity.
Párik na začiatku cesty veľmi vážne hovoril o vlastnej budúcnosti, vyzerajú, že ich cieľom je stretnutie s rodičmi... Po chvíli však vytiahli modré obrazovky a ponorili sa do vlastných svetov.
Nevyčítam im to. Vlastne som bola veľmi prekvapená, keď som zachytila ako veľmi vážne hovoria o plánoch, o spoločnom bývaní, o prijatí rodinou. Prenieslo ma to trochu do minulosti, keď sme s TH hovorili o manželstve. A do veľmi reálnej prítomnosti mojich kamarátok, ktoré mladého muža, ktorý by s nimi hovoril o spoločnej budúcnosti takto vážne, ešte nestretli.
Inžinier banník otvoril počítač hádam ešte na nástupišti. Cestuje sám. My striedame fyzické knihy s elektronickými, hry s filmami... Cestujeme za našimi priateľmi, ktorých život zavial do Prahy.
Vzťahy sú zvláštne. Spoznáš inú osobu a z nejakého zvláštneho dôvodu (sympatie, spoločnej aktivity, ...) s ním začneš hovoriť viac ako s ostatnými. A povieš mu o sebe viac ako ostatným. A jedného dňa si uvedomíš, že mu chceš o sebe povedať všetko. Že chceš, aby sa stal tvojím spoločníkom. Partnerom. Spolupútnikom na ceste životom. Ale kedy sa to stane? A ako sa to stane? To je mi večnou otázkou.
piatok 8. januára 2016
The idea of relationships
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára