Čo si vlastne zaslúži Oscara?

Cez sviatky je viac voľného času a tak som videla dva filmy, ktoré som už dlho odkladala: Hugo a jeho veľký objav a The Master. Hneď na začiatok upozorňujem, že sa mi nepáčil ani jeden. Hugo je také to... detské dobrodružstvo, niečo ako Terabithia a  druhý som popravde úplne nepojala.

Hugo dostal päť cien, všetky technické (zvuk, efekty, umelecká réžia...) a teda zaslúžene. Technické prevedenie bolo naozaj výborné. Moja otázka ale znie, či film nemusí byť kvalitný aj v ostatných ohľadoch... Aby ocenenie malo všeobecne výpovednú hodnotu a aby pozrieť si oskarový film znamenalo zaručený kvalitný zážitok.

The Master bol nominovaný na ceny pre hercov v hlavnej a vedľajších úlohách. Rovnako by si ho všetci zúčastnení zaslúžili. Bol to film z kategórie, ktorý keď dopozeráš, je ti jasné, že bude nominantom, ale nestotožňuješ sa s tým. A napriek tomu si si istá, že sa nájde skupina ľudí, ktorý ho budú zbožňovať a pokladať za absolútne life-changing.

Je mi jasné, že Akadémia, ktorá ceny udeľuje ich neudeľuje najobľúbenejším filmom, ale tým, ktoré dosiahli vysokú umeleckú hodnotu v tej-ktorej kategórii. Myslím si ale, že najmä technické ceny nevypovedajú o celkovej kvalite filmu a preto by sa im mala odovzdávať cena s iným názvom.

Moje Vianoce v desiatich bodoch

     Prvýkrát Vianoce mimo domova, bez prítomnosti akejkoľvek rodiny, v cudzom svete a v cudzom dome, ktoré volám domovom približne pol roka. Áno, je to ťažké...teda malo by byť, nie? Pravda je, že som si tieto sviatky pokoja a lásky po dlhšej dobe celkom užila. Pokračuj v čítaní a pochopíš...
     Predstav si, že sa zobudíš na Štedrý deň a ani si len neuvedomíš, že dnes sú Vianoce. Nie preto, že by si nemala po ruke kalendár ale preto, že im nepredchádzalo žiadne bláznivé upratovanie, vyváranie, vypekanie....normálny pracovný deň ako každý iný. A tak sa zobudíš, oblečieš sa, naješ sa, vydrhneš zuby, zopakuješ ten istý postup s Aniou a pustíš jej v telke rozprávky, lebo tvojím dnešným cieľom je zemiakový šalát.
     Stromček sme postavili deň predtým a aby to pridalo na atmosfére, hneď sme podeň aj zložili darčeky.....predpokladám, že si vieš predstaviť čo nasledovalo. Pobieham tak hore dole po kuchyni keď si zrazu uvedomím, ako je v tej obývačke podozrivé ticho (teda aby si rozumela, Aniina obľúbená rozprávka je Mulan...neviem od koho to pochytila :) a už ju videla asi dvadsaťkrát, čo znamená, že väčšinou popri sledovaní aj komentuje, čo sa tam deje, po prípade vie dopredu čo sa stane a to komentuje tiež, nezávisle od toho, či ju niekto počúva) ...a tak som ju šla skontrolovať. Našla som ju pod stromčekom ako sa naťahuje s darčekmi, asi už do večera nevedela vydržať :)
     Peeradu a Riša pustili z roboty "skoro", boli doma už o štvrtej a tak sme sa pustili do prípravy večere. V celku dosť tradičná - ryba, zemiakový šalát, ryža, krevetová polievka...veď to poznáš :)
     A keď sme dojedli, konečne prišla Aniina chvíľa - darčeky. Všetci hovoria, že Vianoce s deťmi sú vždy krajšie, vidíš ich radosť a nadšenie a nevedia si vynachváliť darčeky....a človek naozaj úplne nepochopí kým to na vlastné oči neuvidí. Nadšenie, keď vidia blikať vianočné svetielka v obchode, keď sa im niečo také objaví doma, keď im napečieš koláčiky, ktoré sa na nich usmievajú ....aaaa keď môžu rozbaľovať darčeky. Pretože ak si to doteraz nevedela, je jedno čo sa nachádza vnútri, hlavne že môže roztrhať baliaci papier na márne kúsky...teda aspoň tak to vyzeralo a preto sme Aniu nechali porozbaľovať aj naše darčeky....prosto najväčšiu radosť máš z jej radosti.
     A o tom by predsa Vianoce mali byť, z radosti, ktorú môžeš rozdať, aj keď je to len taká banálna vec ako nechať niekoho odbaliť tvoje darčeky.

     A otázka na teba - povedz mi o Silvestri, Novom roku, v štvrtok už bude po oboch tak sa zver ako si ich strávila :)

Ďalšie pokračovanie cestovateľského blogu...

Ja som na Vianoce dostala knihu s podtitulom itinerár na celý život. Obsahuje 1000 miest, ktoré sa naozaj oplatí navštíviť. Videla som už asi 16 z nich, a teda hrdá na svoje skúsenosti, chcela by som sa s tebou podeliť o pár zistení. Najmä z tohto roku...

schválne, či vieš, ktorý to je :)

Presúvanie sa z miesta na miesto môže byť celkom otrava... hlavne ak to robíš často, po známej trase, mechanicky. Najviac sa oplatí robiť si vlastnú cestu a vlastný program.

Stereotypy existujú, ale väčšina ľudí je úplne iná ako sa hovorí. Nie všetci Poliaci sú priateľskí, nie všetci Švédi chladní, nie všetci Briti bez zmyslu pre humor... Nemecko nie je najdrahšia krajina v Európe... ani zďaleka :D

Múzeá sa neoplatí obchádzať. Je v nich viac ako nudná história. Ľudia boli vždy šikovní, ale nie vždy mali potrebné technológie na sebavyjadrenie.

A napriek tomu kultúru národa nepoznáš len podľa záchoda (ako sa niekedy hovorí) a múzeí... Môžeš ju vypozorovať v krajine, domoch, poliach, elektrárňach...

No a pri prezeraní spomínaného itineráru som zistila, že neradno obchádzať rodnú krajinu. A že aj na Slovensku sú miesta, kam sa rada vraciam.

Čo som dostala....

....hmmm, tak zaradom

• pyžamo od babky....dala mi ho ešte keď som bola na víkend doma kvôli svadbe ale bola som tak trpezlivá, že som ho ozaj otvorila až na štedrý deň....a aby som nezabudla, bol pri ňom lístok - šťastné a veselé, mám ťa rada, nebuď smutná...
• obliečky od Bertusa...aj predtým zisťoval
  
  či mám double posteľ alebo single....ide o to, že teraz mám single ale v starom byte som mala double a perinu mám zo starého bytu a Maťo mi poslal obliečky na single...tak to ešte musíme nejak doriešiť
• knižky od teba a od Kuba, presne vieš ktoré, The Playbook som už prečítala :)
• papučky od tety kozmetičky, krásne huňaté teplučké, super sa nosia :)
• a od Riša a Peerady som dostala digitálny foto rámik, veď vieš čo to je, parádna vec, mám ho tu na furt zapnutý tak aspoň vás všetkých mám na očiach aj keď s vami nie som :)
• a ešte jeden "darček"...ak to tak mám nazvať, včera som dostala hromadný skype, síce len kratučký, ale teda videla som dokonca aj Viliama...to ti určite viac povie o rozsahu ľudí, ktorí sa tam vystriedali....a okrem toho mi to pripomenulo, že musím už čím skôr poslať balík s vecami z Thajska a vianočnými darčekmi....a na koho som ešte zabudla....
• a dostala som ozaj tradično-netradičné Vianoce, a boli krásne aj bez snehu (ak pravdaže nerátam sneh v spreji na okná :)

Vianočná večera pre našich mladých

Vo štvrtok som spomínala zhon. Určite vieš, aké to býva pred sviatkami- upratať, napiecť, kúpiť darčeky... Minulý rok sme to doma zvládali prvýkrát sami, tento som potichu dúfala, že sa tomu vyhnem, keď nebudeme doma... Ale bohužiaľ, vymysleli sme si vianočnú večeru pre naše stretko. Musím poďakovať mojej mame, ktorá mi navarila asi 15 litrov poriadnej kapustnice (bála som sa, že by mi jej chuť na Vianoce chýbala... a užila som si ju skôr), ale zdá sa mi, že tam každým rokom pribúda nejaká ingrediencia... Minule to boli prvýkrát slivky, tento raz celé jabĺčko :D

nejaký príbor sme si museli aj požičať

Ale k veci. Stredu a štvrtok som strávila upratovaním (nie vianočným, takým klasickým... pre návštevy) a na poobedie som si nechala rybky a zemiaky (na šalát pre desať ľudí som si netrúfla). Samozrejme som sa spamätala hodinu a pol pred príchodom stretkárov a tak som ich vítala z kuchyne. Všetko však vyšlo, jedlo bolo teplé a chutné, konverzácia pri stole príjemná. Takmer všetci splnili zadanie a vylosovaní obdarovaní sa tešili vyrobeným darčekom rôzneho druhu. Ja som dostala náramok a koláčiky.

Myslím, že odchádzali príjemne naladení, dvaja chlapci dokonca až o 21:00 (začínali sme 17:30). Teším sa, že sme mohli vianočnú sezónu začať spolu.

Ako zvládnuť iné Vianoce ako tie, na ktoré si zvyknutá?

(Myslím, že bude výhodnejšie vymeniť pondelok so stredou...)

Prvý raz som na Štedrý deň mimo Žilinského okresu... V „cudzom“. Po dlhom čase prvýkrát nespievam na polnočnej... Ty si prvý raz mimo Slovenska. Všetko je iné.

Minulý rok boli pre mňa Vianoce výnimočné. Boli to prvé bez rodičov s TH. Predpokladám, že Rišo a Peerada majú úplne iné zvyky ako ty. Ako to všetko prežiť?

1. Hľadaj obsah, nie formu. Pozeraj na to, o čom Vianoce sú a nie na to, ako vyzerajú. S tým môže byť problém aj doma.

2. Je to príležitosť učiť sa. Holidays veľmi vypovedajú o kultúre. Pýtaj sa na význam, históriu...

3. Pozeraj dopredu. Pokús sa veľmi nespomínať, aby si neupadla do zbytočnej sentimentálnosti. Vianoce sú o radosti.

4. Neexistujú „správne“ a „nesprávne“ tradície. Pokús sa nájsť kompromis (ak máš záujem o presadenie vlastnej myšlienky). Alebo sa nechaj unášať.

5. Buď ako Baby... neseď v kúte! Aktívne sa zapoj, pomôž, prípadne zavolaj domov. Nechaj sa rozptýliť Aniou, ak to pomôže J

6. Teš sa! Nie sú to posledné Vianoce. To je na nich najkrajšie.

Prajem ti krásne sviatky plné pokoja. Nech sa malý Ježiško narodí aj v tvojom srdci.

Otázka vychádza príhodne na Boxing day, takže ma zaujíma, čo si dostala na Vianoce J

Internet (re)search about X-mas

Blíži sa to blíži, a keďže predpokladám, že aj ty sa na sviatky chystáš, našla som pár tipov, čo by si mohla skúsiť. Moja no.1 je táto dekorácia, už som ju aj uskutočnila doma...aj keď kvôli Anii som šla do ružova a fialova....ale je super, mali by sme mu vymyslieť aj meno :) a na vianočný stôl by som chcela niečo ako toto - jednoduché ale krásne. A keď že som sa nenápadne presunula ku jedlu, pokračovať môžem s receptami :) Dnes sme piekli - preto ti tu hádžem aj Aniu "v pracovnom"....no nie je zlatá?

Pravdaže jeden koláč Vianoce nespraví a tak som už rozmýšľala, ako budeme pokračovať - No.1, No.2, No.3...áno, venovala som tomu celkom dosť času....pôvodne som chcela robiť keksy ako robím doma každé sviatky....ale akosi nemôžem zohnať formičky....alebo aspoň nie také, aké chcem...
And off topic, ozaj som našla ešte pár vecí, myslím, že by sa mohli páčiť. Tento týždeň mi po mysli stále behajú tieto tri piesne...a okrem toho som sa trošku hrabala na IMDB a neviem koľko Divergent videí si videla ty (rátam, že to máš zmapované odpredu - odzadu), ale isto checkni.....last thing - vyzerá to ako fajn film, hudba je rozhodne super...chystám sa pozrieť v najbližšej dobe ale z toho, čo som videla zatiaľ myslím, že sa ti bude páčiť :)

Tak šéf či priateľ?

Popri všetkom dnešnom zhone som na teba skoro zabudla... Hlavne preto, že som písanie stále odkladala, lebo na tvoju otázku naozaj neviem odpovedať. Do situácie priateľ= zamestnávateľ sa môžeš dostať dvoma spôsobmi... Alebo začneš vykonávať platenú činnosť pre priateľa, alebo sa vplyvom okolností spriatelíš zo

zamestnávateľom. Keďže v prvý prípad sa ťa netýka a odpoveď je celkom jasná (budete priatelia ďalej až kým sa nepohádate na smrť :P) budem sa venovať najmä druhej možnosti.

Mám pocit, že pri spôsobe akým dnes mnoho ľudí pracuje (menšie projekty a kancelárie, bohatý sociálny program, vianočné a iné firemné večierky) sa bližším vzťahom na pracovisku nevyhneš. A to nielen na horizontálnej (medzi plebsom) ale aj na vertikálnej úrovni (roľník- vazal ba dokonca aj roľník- kráľ). Už vôbec nehovorím o situácii v akej sa nachádzaš ty. Chce sa mi povedať, že nie, že so šéfom skutočný priateľ nikdy nebudeš, pretože vždy tam bude ten pracovný vzťah, ktorý to ovplyvňuje... a teda dáva tomu hranice. Na druhej strane si myslím, že skutočné priateľstvo tiež nie je bez obmedzení a nejaké pravidlá mať musí. Preto si myslím, že to možné je... ale treba stále rešpektovať aj business stránku vášho vzťahu. Aby to nedopadlo tak, ako môže dopadnúť prvá možnosť.

How to be the perfect gift giver

     Blížia sa Vianoce a neviem ako ty, ale ja teda ešte pokúpené všetko nemám....je pravda, že väčšinu budem musieť poslať poštou, čo znamená, že už som to mala mať dávno poslané (čo som ozaj nestíhala). Našťastie keď si v zahraničí, ľudia sú radi keď im vôbec niečo pošleš (a na to sa ozaj véééľmi spolieham), a preto dúfam, že sa všetci potešia povianočným darčekom, predsa dostať všetko v jeden deň je také otrepané, ja som sa rozhodla potiahnuť radosť na dlhšie obdobie :)

     Niekedy je takmer nemožné kúpiť/vyrobiť správny darček. Boríme sa s tým všetci, predsa keď máš niekoho rada, chceš to vyjadriť aj tým, čo mu venuješ, chceš aby sa z toho obdarovaný tešil, aby to mohol použiť, .... a tak som rozmýšľala, ako sa na tie nákupy vychystať a myslím, že ak vieš odpovedať na nižšie uvedené otázky, rozhodne nájdeš ten správny dar :)

• aké má hobby?
• čo by sa jej/mu zišlo do roboty? (ak nevieš prísť na nič, z čoho by sa určite potešil(a), daruj aspoň niečo čo využije)
• akú má obľúbenú farbu?
• pre dievča rozhodne pomôže keď vieš či je na náušnice, šatky, kabelky, ....
• ak sa ti zveril(a) o niečom, čo by chcel(a) mať/urobiť/zažiť (napr. lístky pre niekoho koho životným snom je ísť na koncert obľúbenej skupiny či zaplatiť kurz v jazykovke niekomu, kto sa chce naučiť nový cudzí jazyk)
• kto je jej/jeho obľúbený autor, poprípade či má rozčítanú nejakú knihu na pokračovanie a pokračovanie si ešte nezohnal(a) (napr. keby už bola GoT 6 a o audioknihe ešte ani nechyrovať....)
• a dosť zaujímavé kritérium : Čo by si nekúpil(a) sama/sám (napr. ako CD obľúbenej skupiny - -ide to stiahnuť aj cez net ale predsa len je iné ho naozaj vlastniť...alebo napr. nekúpiš kozmetiku niekomu kto robí Avon)

     Rátam, že všetky faktory pri vymýšľaní darčekov už aj tak zvažuješ, ale niekedy ozaj pomôže keď to máš všetko spísané pokope, keď na to kukneš, snáď ťa osvieti :)

     A keď ozaj nevieš na nič prísť, dar spojený s fotkami vždy poteší...a každý má nejakú obľúbenú sladkosť, slanosť, ovocie..... :)

Smaug is a hoardering dragon...

Už dlho som nedokončila žiadnu knihu... ale v kine som bola, tak ti porozprávam o poslednom filme, ktorý som videla. Boli sme na nového Hobbita. Prvá časť viac potešila fanúšikov knihy, druhá je podľa mňa akčnejšia a zaujímavejšia pre diváka, ktorý knihu nečítal. Jackson pridal postavy aj podzápletky a filmu to

pridalo na akčnosti. Hoci musím povedať, že po prvej hodinke som bola trochu ospalá. Obraz aj 3D je stále rovnako pekné, ale čo ti poviem... najviac som sa tešila na Smaugov hlas. A bolo mi ho dopriate až až. To bolo vlastne moje jediné očakávanie, ktoré bolo naplnené a tak som z kina odchádzala pomerne spokojná... a pobavená :D

Okrem toho som ti chcela ešte pár slovami povedať o seriáli, ktorý som dnes objavila a kvôli ktorému dnešný príspevok prichádza tak neskoro. Volá sa Hoarders a je o ľuďoch, ktorí okolo seba chorobne hromadia veci, ktoré im je ľúto vyhodiť. Prvý diel je hodne drsný a teda od zajtra upratujem... Jediné čo sa mi nepáči je formát alá Modré z neba... ako pôsobia na divácke pocity. Inak je to rozhodne wake up call.

Ako som sa vlastne nenarodila v januári

dole sme pri sebe ja, Rišo a Peerada...a nado mnou stojí moja nová kamoška
New(ozaj sa tak volá) a je mi ľúto ale ostatné mená som si ozaj nezapamätala

Som si stopercentne istá, že som ti ešte nehovorila o svojom poslednom dni v Thajsku (technicky predposledný, lebo sme leteli až na druhý deň ale bol posledný, keď som si ešte mohla užívať voľno takže...). Ako vieš, chystali sme sa do Bangkoku už odkedy sme prišli ale keďže prvý týždeň nášho pobytu boli demonštrácie a druhý týždeň sme mali dosť naprataný, tak sme tam len tak "nakukli" popri cestovaní na iné miesta. Posledný deň bol iný, Peerada nám ho celý vyhradila na nákupy v Bangkoku :) Ona si šla povybavovať čo jej bolo treba a postretať kamošky a mňa s Rišom zavesila na krk svojej sestre Kik (netuším, či sa to tak píše, ale všetci ju tak volajú takže fonetický prepis :) , aby sme sa nestratili....a aby sa mal kto pre nás dohadovať o cenách. Asi polku dňa sme strávili len presunmi keďže mesto je to dosť veľké a trh, kde sme sa chceli dostať je presne na opačnom konci ako tam kde sme mali odparkované auto (pozn. viac sa oplatí cestovať MHD-čkou, podobne ako v Londone). Každopádne sme nakúpili suveníry (neboj, časom sa aj k tebe dostanú :) a na večeru sme sa mali stretnúť s Peeradou a nejakými jej kamarátkami. Aj sme sa stretli, jedli sme v japonskej reštaurácii a úprimne, keď ješ z Thajcami tak ješ kým nemáš pocit, že po ďalšom súste praskneš, a potom ješ ešte ďalej :) Takýto naprataní sme odišli a človek by si myslel, že to bude koniec...až na to, že "na zmrzlinu je predsa miesto vždy" a tak sme zaparkovali v cukrárni.

A ako si tak prezerám jedálny lístok, a vyberám z čoho odjem tie tri lyžičky, ktoré sa do mňa reálne ešte zmestia, dostanem otázku, či mám so sebou občiansky....dosť podozrivá otázka, nie? Neviem, čo by prvé napadlo tebe, ale keďže sa ma Peerada s Kik celý čas snažili presvedčiť, aby som s nimi šla na diskotéku aby som videla ako sa v Thajsku tancuje, tak moja prvá myšlienka bola, že sa rozhodli zobrať ma aj proti mojej vôli....nakoniec z nich vyliezlo, že ak máš narodeniny v tento mesiac, tak ti tu donesú zmrzlinu so sviečkou na sfúknutie a zaspievajú ti pri tom aj Happy Birthday...a keďže žiadna z nich narodky nemala, tak si zmysleli, že to je ako stvorené pre mňa. Netuším ako presvedčili čašníčku, že si to celé nevymysleli, ale veľa práce im to nedalo lebo o 5 minút mi už spievali....a tak mám odteraz aj thajské narodeniny, thajské meno (asi som zabudla spomenúť, že používajú Id ako skratku od iného mena, že?) a okrem môjho prvého verejného reštauráciového Happy Birthday som dostala od Kik lampu-miniona....ktorú pravdaže úplne žeriem, veď kto by ich nemiloval? :)

a otázka na štvrtok: Môžeš byť skutočný priateľ s niekým, pre koho pracuješ?

Hey, I found some stuff on the internet... #2

Pri pozeraní tvojho videa z minulého týždňa som si uvedomila, že som už dávno nevidela video, ktorému by som nerozumela... okrem tohto. A keďže som ho pozerala pri varení, tu je pár receptov. A keď už budeš na Sashe, neobíď sekciu "teplé rožky" a trochu sa pokochaj. Hotovo? Pokračujeme.

v rámci artweekFB, here, have some Dalí.

Keď si príjemne naladená, poďme si pohovoriť o tvojom živote... mám tu desať tipov... ale ak by ti bolo málo, tu je ich 52. (môj osobný obľúbenec je č. 2 :D).

A aby som ti náladu zasa zlepšila, určite vieš, že BBC Sherlock sa vracia už na Nový rok. Ak sa nemôžeš dočkať tak ako ja, tu máš niečo sherlock- related to read until then. 

Sviatky znamenajú social gatherings. Viem, že tento návod, ako si zapamätať mená som ti mala ponúknuť predtým, ako si išla do slobodalandu, ale... možno sa bude hodiť aj teraz. Okrem toho celý blog je skvelý, moji favoriti sú tu (má aj part 2.) a tu (hlavne kvôli obrázku...či uhádneš ktorému :D). 

A teda dnes, som prišla na novú vec. Už dávno som pochopila, že známi ľudia majú priateľov a partnerov, pre ktorých sú výnimoční úplne iným spôsobom ako pre zvyšok sveta, ale až dnes som si nejak uvedomila, že majú aj rodičov, ktorí ich videli vyrastať. 

Čo robiť, keď sa všetka smola sype naraz?

Aby som pravdu povedala, neviem či sa s tým niečo dá robiť...to musíš jedine prečkať. Pri čakaní ti určite pomôže rodina a priatelia a kilá čokolády (alebo chipsov, každému podľa chuti ...a doktorov ;) Som si vedomá, že moja odpoveď je prikrátka a veľmi asi nepomôže, ale neviem, čo áno....tak to skúsim takto

Dala som ti sem túto pieseň lebo ju mám fakt rada a verím, že poteší....a tiež preto, že objasňuje jednú známu, ale často zabúdanú pravdu - uvedomíš si čo si mal až keď to stratíš....ide o ľudí, veci, peniaze, a možno len maličkosti ako úsmev od niekoho koho denne stretávaš na zastávke cestou do roboty, slnko, ktoré vykukne spoza mrakov len preto aby ti ohrialo tvár na pár sekúnd a hneď zas zmizne....'Cause you only know you've been high when you're feeling low...
Možno sa cítiš, že na teba momentálne všetko padá (tým pravdaže netvrdím, že to tak nie je) a nevieš ako ďalej, ale ver mi, prejde to. Možno nie zajtra alebo o týždeň, možno sa to bude neuveriteľne naťahovať ale raz to prejde a o to viac potom budeš vedieť oceniť to dobré....a okrem toho, všetko, čo sa teraz na teba sype sa sype aj na tvojho TH čo znamená, že spoločnými silami sa z toho vyhrabete rýchlejšie.

Ako byť nenahraditeľná pre spoločnosť za málo peňazí

Alebo ako mať zo seba dobrý pocit bez drobných v kasičke

Byť šťastným majiteľom krvnej skupina 0 RH-: Je ich málo, sú univerzálni darcovia, ich krv je vždy potrebná, podobné platí aj o orgánoch. (nevýhoda- vrodené)

Byť vedúcim mozgom v projekt na záchranu superohrozeného druhu hmyzu: skúmaný objekt aj jeho množstvo sú tak malé, že sa k nemu viac ľudí jednoducho nezmestí... čím menej ľudí o tom vie, tým sú nenahraditeľnejší. (nevýhoda- vyžaduje vzdelanie)

Napísať skvelú sériu kníh a zastaviť sa pred posledným dielom: fanušíkovia ťa budú brániť aj keby si bola 0RH-. (nevýhoda- predsalen pre to musíš niečo urobiť...)

Byť native speaker-om vymierajúceho jazyka: ak už nebudeš nenahraditeľná isto budeš veľmi žiadaná. (nevýhoda- treba sa správne narodiť... nikto ti ale nebráni vytvoriť vlastný jazyk ;))

Zamestnať sa vo verejných službách: nemyslím úrady ani nemocnice...myslím majitelia hovnocucov, smetiari, cestári... len si predstav, keby štrajkovali oni. (nevýhoda- špinavá robota)

Mať dieťa: každý človek je súčasťou spoločnosti, teda aj dieťa...a pre dieťa je matka pomerne dôležitá... myslím. (nevýhoda- zadarmo to úplne nie je...)

Napísať blogpost o tom, ako byť nenahraditeľný...či? J

Môj pobyt v krajine slobody (thai=sloboda; land=verím, že poznáš :)

a ja som sa na takom viezlaaaaaa

Keďže už od včerajška opäť mrznem v Londýne (tu pravdaže mrzneme nad nulou a ani náhodou nie na bielo...), tak by sa patrilo zhrnúť mojich 17 dní v teplých krajoch :

 - doprava - úprimne, dostaneš sa kamkoľvek a vozia sa tu ozaj na všeličom, ale vodiči sú blázniví a pravidlá cestnej premávky sa tu pravdepodobne volajú 10 spôsobov ako sa nešoféruje

 - ľudia - sú neuveriteľne milí, stále by ti niečo chceli povedať aj keď si nerozumiete ani pol slova a jedlo do teba pchajú aj bez opýtania, len aby si náhodou nehladovala a všetci chodia usmiati

a toto som jedlaaaaa

 - jedlo - výborné, akurát pre mňa väčšinou s menšími odchýlkami od štandardu, na Thajcov v schopnosti požívať pikantnú stravu nemám ani náhodou a s istotou viem prehlásiť, že ani nikdy mať nebudem

 - krajina - nádherná a obrovská, nájdeš tu more, hory aj niečo "medzi"

 - počasie - dokonalé, teda aspoň na toto ročné obdobie - thajská zima (priemerná teplota 25-30°C)

 - flóra - veľmi odlišná od našej, pri takej bežnej návšteve sa napríklad naučíš rozdiel medzi troma najčastejšie sa vyskytujúcimi palmami + ovocie o akom sa ti ani nesnívalo alebo ho poznáš len z obrázkov

 - fauna - veľa túlavých psov (ale keďže ich tu všetci kŕmia tak sa ich ani báť nemusíš, ak si dobre pamätám tak za celý čas po nás ani jeden neštekol), kopa domácich mačiek (napr. u Peerady doma ich mali 6...po našej návšteve už len 5 ale o tom niekedy inokedy...), značky "pozor, na ceste sa môžu vyskytovať slony" sú na dennom poriadku, krokodíly chovajú na farmách a rozhodne mám pocit, že tam žijú všetky komáre sveta (Peerada ich nazvala komáre-profíci a neklamala...rátam, že som mala/mám asi tak 300 štípancov a podarilo sa mi zabiť iba 6 komárov)

a tam som bolaaaa (obviously)

 - historické pamiatky - staré :) a krásne, poväčšine budhistické chrámy a paláce kráľovskej rodiny; zaujímavosťou je, že pokým cudzinci si tu vstupné platia normálne (približne každá druhá pamiatka, napr. za deň v Bangkoku pri chodení len po pamiatkach stáli vstupy v prepočte asi 15 libier), domáci majú takmer vždy vstup zadarmo

 - náklady - pri nákupoch na trhu sa dá vždy zjednávať, ceny nemajú napísané takmer nikde (asi aby si mohli od cudzincov vypýtať viac), našťastie som vždy nakupovala s nejakými domácimi a tak som dostala výhodné ceny; ale aj s cenami pre turistov je to tu lacnejšie ako doma (a myslím tým obidve moje momentálne doma :), ak vieš ako, tak sa tu môžeš prestravovať za 3€ na deň (a to pravdaže myslím normálne jedlá, žiadne diétovanie a hladovanie)....a aby som nezabudla, kvalita služieb je neuveriteľne vysoká (2 masáže ma dokopy vyšli 10 libier, 2x som si skočila na manikúru a raz na pedikúru, spolu ma stáli 8 libier) ...ááá, že vraj sa tu dá zohnať úplne všetko :)

Nebudem ti klamať, Thajsko si jednoducho zamiluješ a ja sa už neviem dočkať, kedy sa sem vrátim (áno, už si to plánujem :D). Jedno mínus okrem dopravy ale spomenúť ešte musím - používajú tu vlastné písmo, čo je síce dosť cool a vyzerá krásne, ale nie všade máš možnosť dostať sa aj k anglickému ekvivalentu a tak je tu vysoká pravdepodobnosť, že sa budeš cítiť stratená.

ZA-BA-WIE-BA-ZA za 30 hod+ IMAGINE DRAGONS

Pred šiestimi dňami o takomto čase sme boli už niekde pri Trnave. Vybrali sme sa s TH na koncert Imagine Dragons. Cestu sme mali časovo naplánovanú akurát, viedenské metro nesklamalo a pred halu sme dorazili skôr ako približne tri štvrtiny ostatných návštevníkov 10 minút pred otvorením brán (70 pred začatím koncertu).

Prežili sme stisk pri otvorení  (TIP 1: Je lepšie dohodnúť sa, že sa stretnete vnútri ako sa nasilu držať za ruky ako skupina) aj osobné prehliadky a postavili sme sa do rady do šatne. Tam som si uvedomila ako neporiadne sa dá čakať v rade. Po približne pol hodine (už hrala predkapela) sme si našli miesto na ploche, ktoré bolo podľa TH horšie ako to, ktoré sme mohli mať, keby sme sa nezdržiavali (TIP 2: Vezmi si len to, čo naozaj potrebuješ a nezdržiavaj sa v šatni). Predkapela (The Moth & The Flame) bola primerane dlhá a dobrá. Potom na pódium nabehli nejaký asizvukári...a zrazu začali hrať. A hrali hodinu. Ani ti nepoviem ako sa volali, tak nás nahnevali... (TIP 2.5: možno budeš potrebovať nejakú zábavu, ak bude dlhá predkapela)

Imagine dragons boli výborní. Zamýšľala som sa viackrát, či majú na pódiu trampolíny a či to náhodou nie je playback. Až na koncerte som si uvedomila aké nástroje sú v ich hudbe dominantné (Spoiler alert: bicie) a koľko je v nich energie. Podcenila som prípravu a nevedela som texty, čo bola škoda. Dievčina predo mnou mohla darovať 15cm slečne vedľa mňa a bola by som spokojnejšia (tá nižšia sa na mňa celý čas tlačila, lebo som našla skvelú medzeru).

Z haly sme sa dostali okolo 11tej a vlak späť do BA šiel o 0:42 (TIP 3: Ak si smädná a ideš o polnoci okolo McCafé, neobchádzaj ho, možno už nič iné otvorené nenájdeš). Viedenská hlavná stanica neposkytuje veľa možností ochrany pred chladom, ale prežili sme. Taxík v BA napriek očakávaniu nebol drahý a ubytovanie takmer luxusné (Vďaka JS!)

V stredu sme boli na obed na prekvapivo lacnej pizze, nakúpili (TIP 4: iHRYsko!!) a poblúdili cestou na trhy. Mala som prvú lokšu v živote a veľmi dobrý charitový punč. Skvelo sme stihli bus na stanicu a aj zo stanice v ZA. Ostali nám lístky, odznak, video a spomienky.

Otázka: Čo robiť, keď sa všetka smola sype naraz?

My sa asi nikdy nepoučíme

Každý má svoje sny a túžby, a všetci by ich chceli naplniť. Neváhame im prinášať malé, ale ani trošku väčšie obety. V ich prospech sa zriekame peňazí, vecí, účasti na udalostiach.....niekedy sa kvôli nim zriekame i sami seba, svojej rodiny, svojich priateľov....Aká veľká obeta je priveľká? A koľko z nás je naprogramovaných prechádzať aj cez mŕtvoly len aby sme dosiahli to svoje? Kedy sa túžba po vylepšení svojho súkromného sveta, ale i sveta ľudí naokolo, zmení na baženie po moci? Kde je hranica a kto nás zastaví ak ju prekročíme?

Včera som bola svedkom rekonštrukcie udalostí WWII. - Most cez rieku Kwai....neviem, či ti to niečo hovorí ale tu by mal byť opis udalostí (nečítala som to celé pre krátkosť času ale verím, že je to tam vyobrazené pravdivo :) Zatiaľ čo na moje zmysly pôsobili špeciálne efekty, strely lietajúce okolo nás, výbuchy do vody i na moste, v mojej mysli rezonovali výkriky vojakov, pohľad na bolesť a smrť (reprodukované hercami ale aj prezentácia fotiek na plátne pred začiatkom predstavenia). 

Bola som v Oswienčime a predsa ma toto zasiahlo hlbšie....možno preto, že som pred predstavením nevedela do čoho presne idem a na toto som nebola pripravená; možno preto, že som o týchto udalostiach čítala len raz, dávno v zaprášenej knižke a o Poľsku sa učíme v škole dopodrobna; a možno ma jednoducho premohla sila okamihu....Jedno ale viem určite, ak nezačneme prehodnocovať každú jednu obetu pre "vyššie dobro", ak nebudeme rešpektovať každého jednotlivca a ak sa nepoučíme z chýb našich rodičov, tak naše deti nemajú šancu na pokojný život....a my budeme musieť znášať ich vyčítavé pohľady a priznať si, že je to naša chyba, každého jedného z nás....pretože sme neurobili nič, aby sme to zastavili.

Keď si povieš: "No, trapas..."

Tak najskôr...nepoznáš nejakého Inda? Potrebovala by som sa akútne zoznámiť :D

Zdá sa mi, že sa tu z toho stáva taká cestovateľská príručka, pretože akokoľvek som si lámala hlavu, veľké trapasy ma nejak obchádzajú (alebo som si zvykla?) a malé sú spojené s cestou...neuhádneš, do Londýna. Prvý o ktorom hovorím je ešte z Bratislavy keď som pri bezpečnostnej prehliadke zapípala a vyslúžila som si vyobjímanie od pracovníčky. Aj sa ma pýtala na hodinky, opasok (topánky som už preventívne nemala), ale ja som všetko odložila. Až v lietadle som si uvedomila, že mám vo vlasoch kovovú sponu. Ďalší ma čakal už na Lutone pri pasovej kontrole. TH išiel prvý a keďže mu občiansky končí v januári, vieš si predstaviť ten rozdiel medzi fotkou a skutočnosťou. Prihladil si vlasy a colník ho zázračne pustil. Ja na svojom nemám ofinu, tak som skúsila podobný žart a britský zmysel pre humor ma obdaroval studenou sprchou. Tretí bol, keď sme si sadli do Pizza Hut-u, pozreli ceny a radšej sme sa zasa pratali. Medzitým si nás už všimol čašník, samozrejme.

BONUS: Na pasovej kontrole v BA sa ma policajtka pýtala, či sme súrodenci...

PS: Rada by som sa zverila aj s nejakým neprekonateľným, ale už som dlho nebola pri zdroji...

How to get the most of your holiday

Ako vieš, som v Thajsku čo znamená - budem o ňom písať :) A tak som sa rozhodla priblížiť ti spôsob, ako sa sem vlastne dostala...alebo ako by si sa mohla pokúsiť dovolenkovať v cudzej krajine podľa vlastného výberu :

• vyber si krajinu
• zoznám sa s niekým, kto odtiaľ pochádza
• naozaj sa zblížte, vzájomné malé službičky a jednoduché "robenie radosti" upevňujú priateľstvo
• pri vhodnej príležitosti nadhoď tému - rada by som navštívila
• môže nasledovať viacero reakcií :

1. "to sa ti neoplatí, nie je tam veľmi čo pozerať/je to tam veľmi nebezpečné, radšej si vysnívaj inú krajinu" - postup zopakuj s inou osobou, ak však túto odpoveď dostaneš aj od nej, skús si premyslieť, či tam naozaj tak veľmi chceš
2. "to je super nápad, čo by si chcela o mojej krajine vedieť? môžem ti dať nejaké typy a triky ako to tam zvládnuť, po prípade ťa naučiť aspoň pár slov z môjho jazyka" - všetko čo môžeš si zaznač, sú to cenné rady, ktoré určite využiješ, môžeš podľa nich naplánovať výlet a rozhodne si daného priateľa daj ako rýchlu voľbu na telefón, určite sa zíde
3. "ozaj? a kedy sa chystáš? ja mám naplánované ísť vtedy a vtedy, ak chceš môžeme ísť spolu, čosi ti tam poukazujem..." - toto je ponuka, ktorá sa neodmieta, prosto navštíviť nejakú krajinu s domácimi je úžasné, vedia ti poradiť kde bývať, čo jesť, ktoré pamiatky navštíviť a dokonca kde najlacnejšie nakúpiš

Čo sa mňa týka, postup bol trošku iný, ako sama vieš nešla som do UK preto aby som sa dostala do iných krajín :) , ale rozhodne nebanujem. Máme pred sebou už len pár dní a mne to tu pomaly začína chýbať....našťastie som dostala prísľub s ponukou, ktorú určite neodmietnem, citujem : "My tu chodíme každý rok, ak s nami toľko ostaneš, aj nabudúce ťa zoberieme so sebou."

a tá otázka znela, ako sa zachovať v podobnej situácii...avšak niečo podobné som sa ťa už pýtala, a preto ju trošku pozmením - ja som sa zverila s trapasom, teraz je rad na tebe...ak žiadny čerstvý poruke nemáš, kľudne ma poteš nešťastím niekoho iného :D ....určite vieš na koho narážam, pokiaľ ide o trapasy tak je neprekonateľný...

Trápny seriál... doslova.

Minulý týždeň som dobiehala zameškané diely seriálu Awkward. Tak som sa spolu s ním vratila do čias strednej školy. A som teda fakt rada, že moja high school experience nebola takáto. Aj ked by som mala rada kamošky ako Tamara a Ming (dúfam, že si správne pamätám meno), som rada, že riešiť Jennine problémy som nikdy nemusela. Stretávame ju na konci letného tábora a intenzívneho romániku s Mattym. Po návrate do školy je všetko iné. A tak Jenna rieši chlapcov, šialenú mamu, hlavnú roztlieskavačku, svoj blog ;-) ...proste typický teenage film, len je to seriál. A teda niektoré problemy a jazyk je dosť adult. Ale neboj, vypípali. Bombový bol jeden svadobný diel v druhej sérii, kde bol typický príklad bridezilly a veľmi sa mi páči aktuálna tretia séria. Hoci sú postavy aj zápletky prehnané a nerada si predstavujem, že by sa do takých situácií niekto dostával bežne, trápne historky vždy pobavia. Vyskúšaj, keď nič iné, zasmeješ sa.

Smejú sa na mne či na mňa?

Poznáš to, robíš si svedomito svoju prácu, spravíš možno trošku viac ako od teba vyžadujú, lebo ti to príde prirodzené a ako odmenu dostaneš dvojtýždňový pobyt v Thajsku....alebo aspoň tak akosi to bolo pre mňa.
Keďže hlavným cieľom cesty boli ísť pozrieť Peeradinu rodinu, tak mi bolo jasné, že sa zúčastním na nejakých rodinných udalostiach. Jednou z nich bola aj housewarming party jej bratranca. Cesta autom trvala asi dve hodiny, pretože býva cca. 5 km od hraníc s Barmou a tak som dostala podrobný výklad o krajine, situácii v nej, a rozdieloch medzi kokosovými stromami a palmami. Keď sme docestovali do cieľa, tak tam už bola celá rodiny, dokonca aj všetci susedia (pretože tu naozaj dodržiavajú pravidlo - the more the merrier). Celá žúrka sa skladala z dvoch častí - požehnania domu (áno, už som tu viackrát naživo videla budhistických mníchov) a hostiny (čo znamená asi 7 chodov, veľa ľadu a nápoje pité cez slamky).
Ja som sa na všetkých mohla akurát usmievať, keďže po thajsky viem dokopy tak 15 slov a im to po anglicky tiež veľmi nejde a tak ma dosť zarazilo keď sa ma jedna teta spýtala na vek. Povedala som jej, veď prečo nie, to som však netušila čo bude nasledovať. Teta sa začala usmievať a rýchlo spustila čosi po thajsky.....a ja som len videla ako sa všetci pomaly začali otáčať ku mne so širokými úsmevmi na tvárach.
Neviem, či si si to už odskúšala, ale je dosť nepríjemné keď na 100% vieš, že o tebe niekto hovorí, ale nerozumieš jediné slovo. Našťastie som mala po ruke Peeradu a ta zo smiechom začala prekladať - zo začiatku všetci zisťovali kto som, keďže v Ázii sú Európania dosť nápadní a potom im to pravdaže vysvetlila. Počas posväcovania domu som zabávala Aniu - ani jedna sme nerozumeli čo hovoria a mám silný pocit, že keby aj vedela, tak by ju to nebavilo :) a tak teda všetci spustili, že mi to ide a že vidia, že ma má malá rada.

Ja, Peerada, on (nie som si úplne istá menom...)

A tak nejako si jedna teta zmyslela, že má nezadaného synovca a práve ja by som bola vhodná partia - vek zisťovala len kvôli tomu a na moje "šťastie" má toľko, čo ja. No a keď k tomu pripojíš ešte fakt (mne pretlmočený, takže sa nemôžem zaručiť za jeho pravdivosť), že sa mu páčim, tak ti vznikne rodinná katastrofa - chudák chlapec zahanbený, ja stále len hádajúca čo povedali teraz a Peerada tlmočiaca ako a ku komu sa táto "ohromná správa" šíri ďalej spôsobom - vidíš ten pár ktorému to teraz hovoria? to sú jeho rodičia, tam je jeho starká, .... a teraz riešia, že by do toho mal ísť pretože ťa videli s Aniou a všetci súhlasia, že v tebe bude mať dobrú mamu pre svoje deti....
Našťastie sme potom už dlho neostali, ale pri odchode ho donútili prísť sa so mnou osobne rozlúčiť a odfotiť...
a otázka pre teba? to je snáď jasné - ako niečomu podobnému čeliť?

A čo je krása?...dvadsaťpäť rokov?

Inšpirované videom. Hoci sa tomu bránime, prvý dojem je pre nás dôležitý. Ale je krása subjektívna alebo objektívna? Vo videu vidíme ako sa menili trendy, modelka ostáva rovnaká. Ak všetky vyzerali dobre, je to preto, že je objektívne pekná alebo len ja mám rada historické kostýmy?

Čo je objektívne príťažlivé? Súmernosť tváre, plné pery, husté vlasy? Sme ovplyvnení tým "zvieratkom v nás", ktoré nás láka na plodnosť? Alebo máme každý svoj typ- blondýny s modrými očami, tmavovlasých fešákov s telom herkula? A je ten typ ovplyvnený naším genetickým opakom? Dá sa o niečom povedať, že je to ideál krásy? (foto)
Je krásna mladosť? Hladká tvár, jemné rysy... Zdá sa, že to chceme všetci dosiahnuť. Ale je detská tvárička na žene naozaj krásna? Koľko make-upu ešte zvýrazňuje a kde je hranica od ktorej už len zakrýva? Nie je nalíčená maska "klamaním spotrebiteľa"? Potrebujeme to? Nezakrývame spolu s nedostatkami aj svoje sebaprijatie a strach zo zrelosti? Súhlasím s Dove: You are more beautiful than you think. A rozhodne: Beauty is in the eye of beholder. Takže výzva na tento víkend je: Be beautiful...oh wait, you already are.

Zážitky z výletu...ako to len povedať?

Veľa závisí od toho kde si bola a čo si robila. Podľa toho by si sa mala rozhodnúť, komu o tom povieš. Tak si rozoberme najlepšie možné scenáre :

 1. výlet v prírode - a. tvoj poslucháč miluje prírodu a preto bude dávať pozor pri opise každej kvetinky, stromu či nádherného výhľadu, ktorý mu ponúkneš...nemusíš si vôbec dávať pozor na to, čo hovoríš, určite ti bude vedieť kontrovať svojimi zážitkami a ponúkne riešenie prípadných problémov z výletu ako dobrý typ do budúcna, možno naplánujete najbližší výlet ako spoločnú akciu
b. tvoj poslucháč veľmi do prírody nechodí a preto musíš všetko dobré podať naozaj zaujímavo a to zlé spomenúť len okrajovo, chceš ho predsa nažhaviť... ja verím, že vidieť úžasný kúsok prírody urobí z každého trošku lepšieho človeka :)

 2. výlet za historickými pamiatkami - rozhodne povedať niekomu, kto má rád históriu, po prípade porovnať zážitky s niekým, kto onú pamiatku už navštívil (ostatných veľmi rozhovor na túto tému baviť nebude....zlomyseľnejší poslucháč môže dokonca zívať a predstierať, že od nudy zaspal)

 3. výlet do veľkomesta - a. šla si obzerať pamiatky, viď predchádzajúci odstavec
 b. šla si na nákupy - rozhodne rozoberať s ľuďmi, ktorí radi nakupujú alebo sledujú najnovšie módne trendy, v opačnom prípade riskuješ, že budeš buď vyzerať, že sa predvádzaš, tým koľko/čoho/za koľko si toho nakúpila, alebo ako ufrflanec, ktorý sa sťažuje koľko hodín strávil naháňaním za vidinou dokonalých šiat a skončil s trápnym tričkom, ktoré predávajú aj doma a lacnejšie

4. výlet za športom, kultúrou, ... - rozhodne zdieľať s ďalším nadšencom podobných aktivít

Pravdaže toto všetko sú prípady, keď hovoríš o veciach tesne spätých s výletom, ako sa kto k tebe správal, čo si videla a čo si zažila - ak máš príjemné spomienky. Ak sa chystáš hovoriť o tom, ako si sa kde strápnila, publikum si rozhodne vyberať nemusíš, takéto príbehy miluje každý. Všetci sme odjakživa hlboko vnútri trošku škodoradostní :)

How to geek out properly

Let´s say you like a book. Povedzme, že si raz prišla príliš skoro do kina, aby si mala dobrý lístok a zašla si do kníhkupectva. Poznáš to, stráviť čas... Samozrejme ideš rovno k obľúbenému žánru. Narazíš na knihu, ktorá ťa zaujme a máš peniaze navyše, tak investuješ. A začneš čítať...

A na druhý deň si v polovici, hoci má 500 strán a nemôžeš prestať. Je to súčasť série, hľadáš ďalšiu knihu; už vyšla, objednávaš, o tri dni máš prečítanú aj tú. Hľadáš tretiu- ešte nie je dopísaná. Freak out!
Nemôžeš si pomôcť a musíš o tom s niekým hovoriť. Internet interactions don´t work for you. Odporúčaš ďalej: TH, kamarátky o ktorých vieš, že radi čítajú; zvažuješ neznámych na ulici... Všetci sú rovnako nadšení ako ty, čakáte spolu. Čakáš aktívne...
To znamená sleduješ autorkin blog, kde sa dozvieš, že sa točí film, do research, oficiálna fb stránka je nutnosť, fandom je optional (teda ich počet...). Máš názor na každú novinku čo sa objaví.
Posledný diel predobjednávaš, plánuješ ísť na predpremiéru. Pri druhom dieli isto pôjdeš na maratón (prvý diel a hneď po ňom polnočná premiéra), medzitým re-read and re-watch. A lot.
Opakuj podľa uváženia :)
PS: Go On-krásne, ale MP ma extrémne divný hlas.

You don't give up, you Go On

     Áno, je to pravda, väčšinu filmov/seriálov čo si chcem pozrieť si vyberám tak kvôli obsahu ako aj kvôli obsadeniu. Dokonca odmietam pozerať filmy, kde vyslovene nemám rada hlavného hrdinu. Už som to tu raz priznala a nehanbím sa to povedať opäť. Avšak zatiaľ sa mi našťastie zvyčajne podarí naraziť na niečo hodnotné...ako napríklad Go On.

     Príčinou môjho záujmu bol tentokrát Matthew Perry alias Ryan King, vdovec v strednom veku, ktorý sa po manželkinej smrti vracia do roboty. Tu mu šéf nariadi účasť v podpornej skupine. Zo začiatku tam pravdaže odmieta chodiť, neskôr sa rozhodne, že si to tam odsedí keďže nemá inú možnosť, a po čase pochopí, že to predsa len môže mať zmysel. Spolu s Ryanom spoznávame ostatných smútiacich, každý z nich niekoho stratil a snaží sa dať svoj život dokopy ako vie.

     Seriál má len jednu sériu, každá časť 20 minút a tak sa ani nenazdáš a si na konci. Mne osobne bolo ľúto ako rýchlo to prešlo...a to som pozerala od úplného začiatku a na každú jednu časť som si musela počkať minimálne týždeň. Postavy sú uveriteľné, naozaj svojské a veľmi ľahko si k ním vytvoríš vzťah. Neviem o ďalšom seriáli s podobnou problematikou, takže toto bolo pre mňa niečo nové. Síce stále rovnakí ľudia, ako napokon takmer všade (televízne všade :)), ale ich počet je vyšší a dôvod ich stretávania, v porovnaní s ostatnými seriálmi, osobitý.

     Vskutku naozaj milá miniséria plná vtipných i vážnych momentov. Veľmi rýchlo prirastie k srdcu.

Záznam z cesty za spoluBertuskou

Lots and lots of firsts.  Ryanair+, pasová kontrola v UK+, požičiavanie auta-, problémy s požičiavaním auta--, jazda po ľavej strane0, jazda bez svetiel-, jazda bez svetiel na diaľnici--, v štyroch prúdoch jedným smerom+.  Prvý raz v Stoke-on-Trent+, vnútri skutočného anglického domu+.
Po dlhom čase prvý raz rozprávanie do piatej ráno++.  Prvý raz v hrnčiarskom múzeu+, na wrestlingu v Nottinghame++, v divnom indickom bistre na mastné kura na večeru0.  Jazda vľavo za denného svetla+, skyline Londýna s lúčmi slnka++.
Greenwich+, dlhé hľadanie parkoviska-, rýchla prehliadka parku a okolia+, zvuky veveričky-.  Jazda v špičke stredom Londýna--, nekonečné čakanie na taxík pri hinduistickom chráme-, ubytovanie v divnom hosteli0.  Divná indická pizza+, krátka noc-.
Londýnske metro+, Madame Tussaud´s+, 4D kino--, 221b Baker street++, fish&chips+, London Eye0 (nemohla som sa zviezť), VŠETCI ŠTYRIA SPOLU!!!+++++, Ania++, SeaLife+, osvietený Big Ben a Parliament++, stratení v metre-, Britské múzeum++, Britské múzeum za 3hodiny-.
Science museum-, Trafalgar square+, Horse guards++, Downing street-, fotka pri červenej búdke+, Westminster Abbey- (zatvorené), Buckingham Palace+ (kráľovná bola doma), Tower Bridge++, Tower+, doubledecker+.
St. Paul´s Cathedral0 (zatvorené), Oxford Street++ (umelý sneh), Primark++. 80km za 80minút- (Victoria-Stansted). Bratislava príletová hala0, skorý bus+, skorý vlak++.
Konečný stav: 30+
Otázka: Ako sa pozdieľať o zážitky z výletu?

Where to search when...

     Sometimes you don't feel very nice and you really don't know what to do to get better. You've run out of options so you turn on computer. Since evreything is on web these days, you know there has to be something to make up your day. I'm sure there is, sometimes it's just really hard to find it. I may be able to help you out with this little guidebook. Where to search when you are:

• exhausted
• exhausted and movie lover
• almost or totally penniless
• looking for an inspiration
• out of good books and have nothing more to read
• feeling lonely
• just bitching about your life for no good reason
• bored
• sad that needs to cry it all out
• sad that needs a good laugh

     Whatever you feel, just remember - there's always somebody who loves you no matter what so don't try to chase them away when you feel awful, they don't deserve it.

...you just have to focus on the good stuff

And the Oscar goes to... (Catching fire recenzia)

Pozn.: Obsahuje výrazne subjektívne názory, vo väčšine prípadov opačné ako TH.
Porovnávam Hunger Games (HG) a Catching Fire (CF) v Oskarových kategóriách akoby boli jedinými nominovanými.

Predloha: CF je pre mňa najlepšia druhá kniha v trilógii, akú som čítala. Hoci musím uznať, že má svoje chyby.

Réžia a scenár: neviem posúdiť, musím vidieť znovu.

Kamera: CF boli točené ako televízna šou, HG ako náhľad do sveta...o chlp CF.

Strih: CF, HG mali pár prešmykov.

Hudba: HG. CF má nevýhodu druhého filmu v sérii, je viazaný hudobnými témami z jednotky, a na mňa preto pôsobil menej originálne. Aj titulné piesne, hoci mam radšej Coldplay a Aguileru, mal lepšie HG.
Efekty: Rozhodne CF. Na efektoch a výprave bolo vidno, že CF je už film z mega franchise, ktorá sa nebojí investovať, lebo vie, že sa jej to vráti.

Herečka: HG, v CF to Jennifer miestami trochu...prehráva. Ale herečka je to stále dobrá.
Kostýmy: HG. Hoci Effie bola krajšia v CF a celkovo CF pôsobil modernejšie, Katnissine šaty na Victory tour odflákli.
Make-up: CF, viem, že HG mali byť prirodzenejšie, čo aj boli, ale v CF sa maskérky prekonávali.
Vlasy: CF, celkovo mali postavy účesy zaujímavejšie...opäť okrem Katniss. Tá mala lepšie vlasy v HG.

CF 6:3 HG

Slovensko pod 30 hodín (part TWO)

8. ...lebo pred stanicou ťa už čaká autíčko so spoločenskými šatami, topánkami, silonkami, bižutkou,....a ochotným vodičom, ktorý sľúbil, že sa počas jazdy nebude otáčať a teda sa môžeš vychystať po ceste.

9. Namiesto toho si radšej prihodíš k vopred nachystaným veciam tie, ktoré si si priniesla v kufri.

10. Pred kostolom pred očami svadobčanov vystúpiš z auta v rifliach, s kufrom v ruke a neučesanými vlasmi, a zamieriš si to na WC-ko.

11. Po cca 7 minútach úmornej práce vchádzaš do kostola asi 7 sekúnd predtým ako spustí svadobný pochod.

12. Po obrade musíš vystískať úplne všetkých bez ohľadu na to, či si ich naposledy videla pred mesiacom alebo pred pol rokom.

13. Nasledujú gratulácie, cesta na svadbu v aute s 3 deckami, ktoré sa predbiehajú aby ti mohli predviesť, čo vedia (Šutkovci;) a asi 50-násobné vysvetľovanie čo to vlastne robíš, kde si, čo máš nové a ako to že o týždeň letíš do Thajska.

14. Svadbuješ a popri tom sa snažíš donútiť ľudí aby radšej odpovedali ako sa pýtali, pretože už nevládzeš hovoriť stále dookola o sebe.

15. Tešíš sa z prítomnosti svojich kamarátov, žúruješ až do rána bieleho a cestou domov rozmýšľaš nad tým, prečo ti všetci chýbajú oveľa viac práve teraz keď si ich konečne videla ako napr. pred 3 dňami keď si ešte len balila kufor domov.

16. Pospíš si 2-3 hodinky.

17. „Až“ jednu celú hodinu máš čas sa venovať svojej rodine, popri tom sa ti podarí ich presvedčiť, že ozaj nemôžeš do kufra zbaliť všetko, čo ti nachystali, lebo by si sa neodniesla.

18. Cestuješ späť a prespíš takmer celú cestu vlakom, lietadlom aj autobusom...a zaspala by si aj v aute keď ťa príde Rišo vyzdvihnúť ale spoločná konverzácia ťa preberie.

19. Prídeš na miesto, ktoré momentálne pokladáš za domov a tešíš sa z prítomnosti jeho ostatných obyvateľov rovnako ako oni z tej tvojej.

neviem prečo, ale pri cestovaní mi vždy príde na myseľ toto :)

Spoločenské dianie v mojom živote

Drahá zolvica! Už sa nemôžem dočkať druhej časti (tajne dúfam, že obsahuje fotku nevesty...), svadby sú moja vášeň, veď vieš. Dovoľujem si zameniť štvrtok s utorkom, pretože zajtra sa chystám na polnočnú premiéru

Catching Fire a chcem, aby si mala najčerstvejšie filmové info. Dumám, dumám, aká bola posledná spoločenská udalosť a ak nepočítam vianočné predstavenie Quo Vadis v Prešove minulý rok (pretože som mala nohavice), pravdepodobne to bola svadba spolubývajúcej Silvinky a jej Maťka. Alebo možno koncert na 20. výročie detského orchestra (oh, wait, tiež nohavice). Každopádne si spomínam , že vždy, keď sme šli na Katarínsky ples, prípravy začínali už okolo obeda (keď sme dochystali sálu a doumývali poháriky). Celkovo mám tieto "eventy" rada práve kvôli tomu chystaniu (vyberanie účesov, napríklad) a neľutujem venovať čas detailom. Pamätám si, ako sme si požičiavali šaty a ako som jeden rok líčila asi tri dievčatá priamo na akcii a ako si jeden rok bojovala s tým dlhým chvostom. Na spomínanú svadbu sme sa kvôli čomusi ponáhľali a ten rituál mi veľmi chýbal. Napriek tomu to bola fantastická akcia a už sa teším na najbližšiu svadbu alebo ples, kde sa budem môcť vyprincezniť.  

Slovensko pod 30 hodín (part ONE)

výsledky Peeradinej práce

alebo ako som šla na svadbu: 

1. Peerada, ktorá sa ozaj rozumie do kozmetiky, ti dá asi dvojhodinový kurz, ako sa máš nalíčiť, predvedie ti to na tebe a ako bonus plus pridá vytrhanie obočia (požičia ti so sebou plný sáčok mejkapu lebo ty prosto taký arzenál nemáš).
2. Rišo obetuje jednu z dvoch nocí keď sa môže reálne vyspať a okolo tretej ťa zavezie na letisko.
3. Na letisku je super technika vďaka ktorej sa dozvieš svoju odletovú Gate 10 minút predtým, než má byť uzavretá.
4. Personál letiska zistí, že za 10 minút celé lietadlo neodbavia a tak meškáte.
5. Meškanie lietadla spôsobí, že zmeškáš aj vlak a musíš čakať 2 hodiny na ďalší – tento čas stráviš podriemkavaním na stanici.
6. Uvedomíš si, že nie je šanca aby si sa išla vychystať domov a tak sa za pohoršených pohľadov spolucestujúcich maľuješ vo vlaku, túto aktivitu prerušíš len kvôli vybaveniu telefonátov s ľuďmi, ktorí ti pomôžu tento perný víkend čo najlepšie využiť čas (a tak spolucestujúcich pohoršuješ vydávaním rozkazov vlastnej mame).
7. Vystúpiš z vlaku polhodinu pred obradom a zistíš, že MHD ti práve ušla a najskôr sa ku kostolu dostaneš cca o 15:10 (obrad o 15:00).
8. Zistíš, že nie si jediná, kto si to uvedomil, lebo ... pokračovanie v stredu J radšej sa budem pýtať ako si ty prežila poslednú spoločenskú udalosť, ktorej si sa zúčastnila.

Priateľstvo medzi mužom a ženou

Mali sme zaujímavé stretko. Konečne nás bolo viac ako tri, tak sme sa venovali tejto večnej téme. Dnes ti ponúkam moje/naše postrehy.

Priateľstvo môže fungovať aj bez toho, aby sa z neho časom stalo partnerstvo. Podľa mňa to ide ešte jednoduchšie ak aspoň jeden z priateľov je vo vážnejšom vzťahu (pretože podľa mňa si medzi príslušníkmi druhého pohlavia primárne hľadáme partnerov, nie priateľov...biológia). Medzi (keby sa čokoľvek zmenilo- jeden priateľ sa nechtiac zaľúbi do druhého napr.) a partner musí súhlasiť s priateľským vzťahom (ak má akúkoľvek pochybnosť, druhý partner musí svoje priateľstvo riešiť- či neprekračuje nejaké hranice, či nedáva nejaké dôvody na žiarlivosť). Takýto trojuholník má podľa mňa výhodu obohacovania partnerského vzťahu (partner/partnerka ľahšie chápu postoje druhého pohlavia; viac priateľov, viac názorov) a aj priateľstvo môže byť o to hlbšie (partnerský vzťah musí ostať no.1!) na koľko je hlboký partnerský vzťah (keď sa naučíš komunikovať so svojím partnerom, bude sa ti ľahšie komunikovať s priateľmi). A teda- aké dobré máš partnerstvo, také dobré môžeš mať priateľstvá.

partnermi aj priateľmi však musí byť dobrá komunikácia

PS: Ak sú obaja nezadaní, nie je problém, len odporúčam nebrániť sa prípadnému ďalšiemu vývinu. Sme žiarivým príkladom, že to nemusí dopadnúť zle.

Welcome to my bed

     Keďže sa bavíme o naozajstných celých troch dňoch v posteli, predpokladám, že by som ich strávila v teplotách alebo pri miernom vracaní....teda za najpravdepodobnejši dôvod dlhodobého okupovania môjho obľúbeného nábytku pokladám chorobu. V nasledujúcom grafe vysvetľujem, ako v danom prípade postupovať.

Ak nie som chorá, naozaj si viem predstaviť len pár dôvodov prečo....a z každého vyplývajú iné aktivity :)

1 . situácia - som na silvestrovskej chate s kamošmi, je to ozaj mimo obytnej oblasti, odvoz nás príde vyzdvihnúť o tri dni a pokazilo sa kúrenie - rátam, že všetci zalezieme do spacákov (technicky posteľ), nahrnieme sa do jednej izby a spoločný čas strávime rozprávaním, jedením a spoločenskými hrami

2. situácia - študujem na VŠ (áno, hovorím veľmi teoretické plány), bývam na intráku a rozhodnem sa ostať tam na predĺžený víkend lebo bifľujem na skúšky - polovicu času prespím, a zo zvyšku tretinu venujem jedlu, tretinu učeniu a tretinu počítaču

3. situácia - stalo sa mi niečo strašné a teraz kvôli tomu trpím depresiami, preto .... okej, nebudeme si klamať, keby sa aj niečo podobné stalo, určite by som radšej vyliezla z postele a šla medzi ľudí len aby som na svoje problémy zabudla/šla za dobrou priateľkou a vykecala sa...ale nikdy by som dobrovoľne neostala ležať v posteli a nenechala sa zožierať niečím nepríjemným.

A pravdaže, ak chceš robiť niečo užitočné kým si užívaš pohodlie svojej postele, môžeš si povybavovať svoju e-korešpondenciu, prečistiť hard disk alebo rovno preinštalovať systém...pravdaže ak si na to dostatočne zručná ;)

Cestovná horúčka

Vždy keď mám niekam cestovať, strávim večer predtým v ľahkom opare šialenstva. Prejavovalo sa to u mňa už od mala, keď som v deň odchodu na dovolenku vstala o tretej ráno a odmietala som sa vrátiť do postele. Myslela som si, že to časom a množstvom výletov nejako odoznie, ale nie. Preto, tu je pár tipov ako si vyplniť voľný čas o druhej ráno, keď nemôžeš spať, lebo adlfjsnvnjxnlfgn zajtra cestuješ. (Založené na pozorovaniach z pondelka)

zdroj: http://apagayvamonosdeaupair.blogspot.sk

-Po celom dni uvažovania nad balením si môžeš dovoliť prestať rozmýšľať nad veľkosťou a váhou batožiny. Na to bude dosť času ráno o pol piatej, keď vyčerpáš všetky ostatné možnosti zábavy.

-Pokús sa zamerať na pokojnejšie činnosti, žiadne exciting news ...alebo práve naopak, rob niečo, pri čom minieš veľa energie.

-Konečne môžeš dočítať tú knihu, nech ju neťaháš na cestu len kvôli pár stranám. Potom môžeš stráviť hodinu potme uvažovaním, ktorú ďalšiu si na cestu vezmeš.

-Určite dostaneš nejaký skvelý nápad, tak sa neboj znova zasvietiť svetlo a zapísať si ho. Aj tak nezaspíš anytime soon.

Neodporúčam pobehovanie po byte, spolubývajúcich to môže otravovať. Cestovanie nepokladám za nebezpečné, ale neviem si predstaviť, že niektorí ho majú ako pracovnú náplň. Ja by som sa zbláznila.

The Boys Are Back alebo O výchovných metódach v Austrálii

     Tento film už nie je najnovší a úprimne, keď som ho pozerala prvýkrát, bolo to na 70% kvôli hlavnému hrdinovi a len na 30% kvôli zaujímavému traileru. Uznávam, že Clive Owen môže niekomu pripadať ako banálny dôvod na pozretie filmu, ale práve vďaka nemu som objavila niečo do svojej zlatej edície :D
     Základný príbeh je mierne klišé - dokonalá manželka a matka v jednej osobe sa vyberie na večierok, príde jej zle a skončí na pohotovosti. Diagnostikujú jej rakovinu a už po pár minútach sa vo filme odohrá pohreb. Po tejto výnimočnej žene ostanú jej manžel a syn odkázaní sami na seba. Po istom čase príde na návštevu aj mužov starší syn z prvého manželstva a zábava sa môže začať.
     Snímka obsahuje scény, ktoré ta donútia plakať, smiať sa či rozmýšľať nad filozofickými otázkami; trošku prírody, športu, romantiky i skutočnej lásky (tá ťa rozhodne prekvapí, keďže sa jedná o niečo úplne iné ako v amerických zaľúbených filmoch)...Spoj si to s fajn hudbou a kengurami, a objavíš hodnotný film, ku ktorému sa rozhodne hodí sofistikovanejšia pochúťka ako popcorn.
     Keď som film pozerala prvý raz, mnohé veci mi nešli do hlavy. Čí už sa jednalo o výchovné metódy otca alebo správanie jeho 7-ročného syna, nevedela som si predstaviť, že sa tak naozaj niekto môže správať. Avšak odkedy som tu, zažila som na vlastnej koži rôzne situácie a viacerým dialógom/scénam som porozumela.
     Rozhodne odporúčam :)

V poslednom čase kašlem na všetko...

Už asi dva a pol týždňa sa necítim úplne fit. Prejavuje sa to najmä horeuvedeným kašľom. Prešla som všetkými piatimi fázami smútku

tá bledosť je skoro pravá...

. Najdlhšie bolo, samozrejme, popieranie, keď som všetkých naokolo a hlavne seba presviedčala, že ja nie som chorá a že to čoskoro prejde. Keď som ale strávila jedno veľmi studené ráno v záhradnom oddelení martinského Baumaxu, popierať horúčku na druhý deň bolo oveľa náročnejšie. Hnevalo ma hlavne to neustále posmrkávanie a vyjednávala som sama so sebou, že ak zostanem v posteli doobeda, poobede môžem robiť čo chcem. Depresívna fáza ma zastihla pri varení pre 40 ľudí, keď som musela strážiť, ktorým smerom pokašliavam. Po tomto hektickom víkende (a veľmi náročnom halloweenskom večeri) mi ale nezostalo nič iné ako zmieriť sa s víkendom v posteli. Bol to práve ten dušičkový víkend a tak mám ešte nejaké cintorínové resty. Za tých pár dní som si pozrela niekoľko sérií mojej obľúbenej Grey´s Anatomy, ale mám pocit, že som ten čas mohla využiť aj lepšie. Preto od teba vo štvrtok chcem počuť nejaké návrhy, ako/čím by si zabila tri dni, keď sa nemôžeš pohnúť z postele.

Kam do mesta

     Dnes na to pôjdem pre teba veľmi aktuálne, tento týždeň som začala Londýnom a myslím, že sa ním patrí aj skončiť. Je veľa vecí, ktoré môžu ovplyvniť tvoj výlet a preto ti týchto pár odkazov môže pomôcť sa tu trošku zorientovať.
     Ako prvé, pamiatky. Neviem, či si sa nakoniec rozhodla ísť všade podľa seba, ale tento odkaz ti môže pomôcť trošku sa tu zorientovať ak chceš ísť na vlastnú päsť. Ak sa však radšej necháš niekým viesť, skús to čeknúť tu.
     Spomínala som nevyspytateľné počasie. Moja skúsenosť je, že to vedia predpovedať viac-menej presne asi na takých 24-hodín dopredu. Preto sa vždy zíde mať po ruke túto stránku.
     Ak bude počasie ozaj zlé, je možné, že pamiatky nebudú zvonku vyzerať veľmi vábne a preto bude super, ak si ich aj napriek tomu budeš vedieť predstaviť v plnej kráse.
     Pri zlom počasí ešte chvíľu ostanem. To sa určite nebudeš chcieť túlať po vonku ale radšej chodiť niekde vnútri. Ak nechceš chodiť ale radšej sedieť, aj na to mám riešenie :)
     Verím, že si to tu užiješ ako to len pôjde a Londýn si budeš spájať s tými najpríjemnejšími spomienkami.

Pre istotu :)