Keďže hlavným cieľom cesty boli ísť pozrieť Peeradinu rodinu, tak mi bolo jasné, že sa zúčastním na nejakých rodinných udalostiach. Jednou z nich bola aj housewarming party jej bratranca. Cesta autom trvala asi dve hodiny, pretože býva cca. 5 km od hraníc s Barmou a tak som dostala podrobný výklad o krajine, situácii v nej, a rozdieloch medzi kokosovými stromami a palmami. Keď sme docestovali do cieľa, tak tam už bola celá rodiny, dokonca aj všetci susedia (pretože tu naozaj dodržiavajú pravidlo - the more the merrier). Celá žúrka sa skladala z dvoch častí - požehnania domu (áno, už som tu viackrát naživo videla budhistických mníchov) a hostiny (čo znamená asi 7 chodov, veľa ľadu a nápoje pité cez slamky).
Ja som sa na všetkých mohla akurát usmievať, keďže po thajsky viem dokopy tak 15 slov a im to po anglicky tiež veľmi nejde a tak ma dosť zarazilo keď sa ma jedna teta spýtala na vek. Povedala som jej, veď prečo nie, to som však netušila čo bude nasledovať. Teta sa začala usmievať a rýchlo spustila čosi po thajsky.....a ja som len videla ako sa všetci pomaly začali otáčať ku mne so širokými úsmevmi na tvárach.
Neviem, či si si to už odskúšala, ale je dosť nepríjemné keď na 100% vieš, že o tebe niekto hovorí, ale nerozumieš jediné slovo. Našťastie som mala po ruke Peeradu a ta zo smiechom začala prekladať - zo začiatku všetci zisťovali kto som, keďže v Ázii sú Európania dosť nápadní a potom im to pravdaže vysvetlila. Počas posväcovania domu som zabávala Aniu - ani jedna sme nerozumeli čo hovoria a mám silný pocit, že keby aj vedela, tak by ju to nebavilo :) a tak teda všetci spustili, že mi to ide a že vidia, že ma má malá rada.
![]() |
Ja, Peerada, on (nie som si úplne istá menom...) |
Našťastie sme potom už dlho neostali, ale pri odchode ho donútili prísť sa so mnou osobne rozlúčiť a odfotiť...
a otázka pre teba? to je snáď jasné - ako niečomu podobnému čeliť?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára