Tak najskôr...nepoznáš nejakého Inda? Potrebovala by som sa
akútne zoznámiť :D
Zdá sa mi, že sa tu z toho stáva taká cestovateľská
príručka, pretože akokoľvek som si lámala hlavu, veľké trapasy ma nejak
obchádzajú (alebo som si zvykla?) a malé sú spojené s cestou...neuhádneš,
do Londýna. Prvý o ktorom hovorím je ešte z Bratislavy keď som pri
bezpečnostnej prehliadke zapípala a vyslúžila som si vyobjímanie od
pracovníčky. Aj sa ma pýtala na hodinky, opasok (topánky som už preventívne
nemala), ale ja som všetko odložila. Až v lietadle som si uvedomila, že
mám vo vlasoch kovovú sponu. Ďalší ma čakal už na Lutone pri pasovej kontrole.
TH išiel prvý a keďže mu občiansky končí v januári, vieš si
predstaviť ten rozdiel medzi fotkou a skutočnosťou. Prihladil si vlasy a colník
ho zázračne pustil. Ja na svojom nemám ofinu, tak som skúsila podobný žart a britský
zmysel pre humor ma obdaroval studenou sprchou. Tretí bol, keď sme si sadli do
Pizza Hut-u, pozreli ceny a radšej sme sa zasa pratali. Medzitým si nás už
všimol čašník, samozrejme.
BONUS: Na pasovej kontrole v BA sa ma policajtka pýtala,
či sme súrodenci...
PS: Rada by som sa zverila aj s nejakým neprekonateľným,
ale už som dlho nebola pri zdroji...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára