Kto vychováva naše deti?

Táto téma sa ťa možno dotkne, keďže aj ty vychovávaš dieťa, ktoré nie je tvoje...
       Žena na Slovensku má po pôrode niekoľko možností. Je to trochu vágny začiatok, ale nakoniec sa dostanem k tomu, čo chcem. A ak cestou objavíme niečo nové, je to len dobre.

    1) Materská- 34 (/37/43, záleží od stavu matky a počtu narodených detí) týždňov plateného "voľna". Pokiaľ máš stabilnú prácu o ktorej vieš, že sa do nej budeš môcť vrátiť, podľa mňa nie je o čom rozmýšľať. Prospeje to tebe aj dieťaťu.
    2) Práca- Niektoré ženy, najmä z finančných dôvodov, sa však snažia čo najskôr vrátiť do sveta. V tom prípade si musia hľadať 2.1) opatrovateľku alebo 2.2) člena rodiny, ktorý sa o dieťa postará. To sú prví náhradní rodičia. Takíto ľudia sa v živote dieťaťa môžu objaviť aj v prípade 1)  pokiaľ je matka inak zaneprázdnená.
       Po materskej dovolenke vznikajú ďalšie možnosti
    1.1) Rodičovská dovolenka- trvá do tretieho roku dieťaťa a zahŕňa menšiu podporu.
    1.2) Práca (financie, strata práce...)
  1.2.1) a jasle- štátne alebo súkromné zariadenia- náhradní rodičia (oproti druhej možnosti finančne menej náročné)
  1.2.2) a opatrovateľka- náhradní rodičia (môžeš si ju prispôsobiť obrazu svojmu, ale na Slovensku pomerne nevídané kvôli peniazom)
  1.2.3) a člen rodiny- náhradní rodičia (ale vieš si predstaviť tie reči).
       Po rodičovskej dovolenke (alebo počas nej)
    1.1.1) Ďalšia materská (ak máš odvahu a prostriedky)
    1.1.2) Práca
  1.1.2.1) a škôlka (štátna alebo súkromná)- náhradní rodičia
  1.1.2.2) a 1.1.2.3) rovnako ako 1.2.2) a 1.2.3)- náhradní rodičia
       Neskôr sa dieťaťa ujme škola a ulica, prípadne nejaké centrum voľného času. Všetko náhradní rodičia. A moja otázka znie: Ak si sa v ktoromkoľvek momente z akéhokoľvek dôvodu vybrala cestou náhradných rodičov, môžeš sa s čistým svedomím postaviť za správanie svojho dieťaťa? Je to tvoja vina, ak je nechápavé, nepozorné alebo neporiadne? Máš právo obhajovať ho za každú cenu, ak ho pol dňa nevidíš? V žiadnom prípade nechcem obviňovať ženy, ktoré sa touto cestou vydali, pretože každá mala dobrý dôvod (žiadna dobrá mama pre iný ako dobrý dôvod nenechá svoje dieťa vychovávať niekomu inému). Ale chcem vedieť nakoľko sú ich deti nakoniec ich.

P-less story :)

     This may sound crazy, but I somehow think it's easier to write this one in English, and it's not against any rules as far as I know, so here goes :

drawing

     Tuesday was a very busy day for me and Ania, I don't really know how it came to that, but we did so much stuff...and she loved every single bit of it. First, we had breakfast, of course, and after that, we decided to draw. She likes it very much, of course she uses her favorite colour (you know, the one you get after mixing red and white) the most so it's really lucky we have like four of those. Her creations aren't very recognizable, I mean, I have no idea what she draws but she always makes it clear and we usually use coloring books. The curious about that day is the thing, that Ania got book for coloring with water - you just take a brush, soak it in water and use it far drawing....and all of the sudden colorful images start to emarge from the book. She actually has two, one from Richard's friend who visited us over weekend and the other from my mum with Disney heroines...so you could easily guess which one she likes more :)

baloons

     After that we found baloons. They really hard to inflate and when I rejected to do it, Ania tried for herself...she was so funny, lucky I had camera with me :) So we had quite creative morning. And after her rest and lunch, we decided to bake. I told you it's one of her favorite activities. She only can mix or stir so I always try to choose cakes where she can do that. And we always have a lot of fun in the kitchen - we turn on radio and sing along (I sing only if I know the lyrics, Ania sing only when i do), we dress in our baking clothes, dance around and after the cake is done, Ania always checks the oven if the light is on or if it looks nice.

baking

     We made muffins, and when they were all baked, we decided to decorate them with frosting. Since we needed some ingredients that weren't at home, we went to Tesco to buy them. And we always have fun there too. Ania loves to take things she wants to eat and brings them to me to buy them....luckily she always takes them back if I say no :)
     What I'm trying to say is that we had lovely, funny, eventfull day and in the morning I seemd like just another normal Tuesday. That shows that everything can be unique, you only have to make it so :)

Ako urobiť z Mulan Rapunzel

Podľa mňa je dievčenský motivák Mulan. SPOILER ALERT! V prvom filme si ostrihá vlasy... No a čo by mala urobiť, aby jej čo najskôr dorástli?

Nestrihať- zastrihávanie každých 6 týždňov je mýtus, toto pravidlo platí iba ak si chceš účes udržať alebo máš fakt poškodené vlasy. Ak sa o končeky staráš a celkovo dodržiavaš ostatné odporúčania v tomto článku, kaderníčku nebudeš potrebovať dlho. Príklad: moje drastické skrátenie bolo v novembri 2012. Koľkokrát som odvtedy skracovala dĺžku? 0. Koľko som našla poškodených vlasov? Asi 5. Ako sa teda starať? Čítaj ďalej.

Trochu nehy- rozčesávaš sa po umývaní? Wrong. Sušíš si vlasy horúcim vzduchom? Double wrong. Každý deň žehlíš/natáčaš? A to ešte nie si plešatá? Mokré vlasy sú úplne najzraniteľnejšie. Predstav si to ako keď namočíš látku. Tiež sa ľahšie trhá. Preto radšej rozčesávaj pred umývaním alebo až po presušení uterákom. Vlasy je ideálne nechať vysušiť voľne, ale ak musíš používať teplo, nájdi si nejaký "opaľovací krém", ktorý ich aspoň trochu ochráni.

Umývať menej- poznáš ten pocit po umytí tuhým mydlom? Ako keby ti pokožka vŕzgala, aká je čistá? Tak to by sa ti pri vlasoch nikdy nemalo stať. Ak používaš klasický šampón a nedajbože vlasy umývaš na dvakrát, neostáva na nich žiadna ochranná vrstva a vysušujú sa. Potom sa ľahšie lámu, štiepia... ako keby si ich stále sušila fénom. Nehovorím, že to musíš ťahať až do nechutnosti, len skús porozmýšľať, či by nestačilo umyť ich každý druhý deň. ALEBO (/A) ->

Vyživovať- tie kondicionéry nie sú úplne nanič. Hlavné je nájsť taký, ktorý ti vyhovuje. Sem tam použiť masku. A ak máš čas a priestor... ako to povedať... domasťuj. Taký kokosový olej je úplne najuniverzálnejší a krásne vonia. Ak už si bližšie k pásu ako k ofine je isté, že ku končekom sa nikdy "ochranná vrstva" od pokožky hlavy nedostane. Ibaže by si zobrala predošlú radu veľmi extrémne. Radím tak na večer trochu oleja votrieť do končekov... do rána ani nevieš, že tam bol. A vlasy ti poďakujú.

Ďalšie otázky zodpoviem v komentároch.

Motivácia

     Každý človek je jedinečný, osobitý, výnimočný a bla bla bla....všade sa to na nás sype....preto je milé raz za čas počuť, čo máme spoločné. A vyzerá to, že u mužov je to motivácia. Asi to radšej bližšie vysvetlím :)
     V poslednej dobe som pozrela viacero motivačných chalanských filmov. Nie preto, že by som sa necítila dobre v dievčenskej koži, ale preto :

1. že sa mi páčia
2. že žiadne motivačné babské filmy neexistujú
3. a že je strašná zábava pozerať teraz veľké hviezdy ako napr. pred 10 rokmi začínali kariéru ako neznáme mladé uchá (každý z tých filmov to má...Remember the Titans má 20-ročného a ozaj smiešneho Ryana Goslinga, Coach Carter zase 25-ročného Chaninga Tatuma v jeho úplne prvom filme, ...)

     Sú to krásne filmy, vlastne mám takú trojicu, ktorú si vždy raz za čas pozriem, aby mi bolo pekne na duši: 

• Facing the Giants - hlboko kresťanské, dosť naivné, ale krásne a hodnotné....jednoducho sa snažia ukázať, že Bohu nie je nič nemožné
• Coach Carter - realistické, a to veľmi, je to podľa skutočnej udalosti, je o úcte, viere v ľudí, ktorým nikto veriť nedokázal a túžbe zmeniť svoj osud (a basketbale na rozdiel od tých zvyšných dvoch s americkým futbalom)
• Remember the Titans - niečo veľmi americké, historické a opäť podľa skutočnej udalosti, o tom, čo dokážu ľudia keď sa snažia, ale aj o tom, že nie všetci v Amerike 70-tych rokov žili americký sen a aké neuveriteľné je, že "pokrokové" USA ešte 45 rokov dozadu nerešpektovalo inú ako bielu rasu

     Všetky tri ti odporúčam, sú hlboké, hodnotné a majú zmysel....s veľkou radosťou by som ti odporučila aj nejaké dievčenské motiváky, ale zatiaľ som žiadny taký nenašla...úprimne by som sa niečomu takému potešila a naozaj by ma veľmi zaujímalo, či niečo také existuje/prečo sa o tom tak málo vie?

Kvety

                Lucia stála ráno pred zrkadlom a zapletala si vrkoč. Pritom si stále opakovala: Dnes zmením svoj život. Oddnes nebudem to milé tiché dievča, ktoré si nikto nevšíma. Dnes zmením svoj život. Jej myšlienky prerušil zvonček. Zuzka! Jej najlepšia kamarátka po ňu prišla, ako každý deň. Spolu kráčali do školy a Lucia si už vtedy začala uvedomovať, aké to bude ťažké, riadiť sa svojím ranným predsavzatím. Tam tej pani by som mohla odniesť tašku. A tá slečna s barlami potrebuje pomôcť nastúpiť do autobusu. Ale nie, neurobím to. Dnes zmením svoj život. Aj tak si to nikto nevšíma, nič z toho nemám.

                Dievčatá prišli do školy, kde ich čakal neobyčajný školský deň. Na počesť maturantov mali branné cvičenie. Zuzka sa ako obvykle zapojila do všeobecnej vravy a hoci Luciu ťahala so sebou, nikto ju neoslovil. Tak len ďalej stála krok od najväčšej skupinky a sledovala svojich spolužiakov. ...a Filip, koľko krát som mu pomohla s matikou. A tiež Majke a Milanovi. Dominiku som počúvala vždy keď plakala kvôli mame. Ale dnes už nebudem taká.
- Tretiaci, odchádzame!- Lucia sa zaradila k ostatným a potichu sledovala ako sa Zuzka s Majkou hádajú kvôli nejakému chalanovi.
- Ja by som sa na neho vykašľala. Kedy naposledy urobil pre teba niečo naozaj pekné?- opýtala sa Zuzka.
- Veď po mňa predsa chodí každý deň do školy.- bránila ho Majka
- Vieš dobre, že to má po ceste.-
- Nosí ti kvety?- ticho sa opýtala Lucia. Obidve spolužiačky na ňu prekvapene pozreli.
- Prečo ťa zaujímajú práve kvety?- zvedavo sa opýtala Zuzka.
- Pretože kvety sú zbytočné. Nedajú sa nijako inak použiť ako na potešenie. Podľa mňa sú najčistejším prejavom citu. Ak ti prinesie knihu, alebo čokoládu, je to preto, že si myslí, že by si pre ňu mohla nájsť využitie...-
Zvyšok branného Lucia mala konečne pocit, že ju niekto počúva. Majka sa živo zaujímala o jej ďalšie rady ale najmä, odkiaľ ich získala. Knihy...ach, moje knihy, keby som vás nemala. Lucia sa začervenala, ale nahlas nepovedala nič.

                Po doobednom pochode dostali študenti rozchod pred najobľúbenejšou študentskou kaviarňou v meste. Luciina trieda sa dohodla, že prežitie ďalšieho branného oslávi práve v nej. Na prekvapenie ostatných Majka povedala:
- Luci, poď dnes s nami.-
Lucia si poobedie užívala. Pri káve sa s ňou dali do reči aj spolužiaci, ktorí nad ňou dovtedy vždy len mávli rukou. Cítila, že jej život naozaj dostáva nový smer. Na odchode jej Filip dokonca podržal bundu.
- To za tú matiku.- žmurkol na ňu.

                Pred kaviarňou sa hlúčik spolužiakov pomaly rozchádzal, ale Zuzka sa ešte stále rozprávala s Milanom, ktorý sa jej už dlhšie páčil. Lucia na ňu obďaleč čakala. Vedela že Zuzka jej neskôr bude chcieť porozprávať o všetkých detailoch.  Zatiaľ sledovala ľudí okolo seba. Pred prechodom stál mladý muž s obrovskou kyticou ruží. Z vrecka vytiahol malú škatuľku, usmial sa a vrátil si ju do vrecka. Na semafore zablikal zelený panáčik. Muž vykročil a Lucia si všimla zrýchľujúce auto. Rozbehla sa a odtlačila muža z cesty. Určite som mu polámala tie krásne ruže. Dúfam, že mu aj tak povie áno. Bože, aká....tma.

Otázka na štvrtok je challenge: Napíš mi o nejakej udalosti z minulého týždňa bez písmenka P (ak by si sa tomu nevedela vyhnúť, tak sa neráta Peerada a predložka po)

"Ohnivý" kúsok internetu

     Hneď prvé, čo som si k tomu všimla je farba našej stránky - predsa len sú to viac-menej plamenné odtiene a tak máme malú časť ohnivého netu hneď pod nosom :) Ale nie o tom som chcela....
     Tak trošku som sa túlala po stránkach a našla som pár poriadne horúcich tém :D Začala som ohnivou hrivou a prešla k jeho nemenej ohnivej piesni

     Keď sa spomína oheň, väčšinou sa popri ňom objaví aj jeho protipól - ľad. A čo vzniká spojením týchto dvoch na internete? Môže to by ť všeličo :

• hra
• pieseň
• film

     ...alebo sa dozvieš, koľko fan stránok má A Song of Ice and Fire a že jedna z nich je urobená na štýl wikipédie ( a potom môžeš skúsiť porátať všetky samostatné wiki stránky, ktoré sú Game of Thrones "zasvätené")

     Je toho neurékom a toto je len maličká iskierka z veľkého plameňa, ktorý na internete horí....

aby som nezabudla spomenúť najväčši internetový oheň - Firefox :)

Sleepless...

Spánok je jedna zo základných potrieb takmer každej bytosti. Či chceš, alebo nechceš, raz ťa to dostihne. Takže ak si ochotná sa ho kvôli niečomu vzdať, malo by to stáť za to. V poslednom čase vzácne hodiny oddychu obetujem iba kvôli ľuďom. Isto si pamätáš, ako som čakala na teba, keď ti bolo treba otvoriť. Alebo keď sa naskytne príležitosť nejakej prespávačky... to obvykle zaspávam medzi poslednými, lebo si nemôžem pomôcť. Alebo keď sa ozve hosť, že sa príde ubytovať neskôr.
Ale nebudeme si klamať, keď sme boli mladí a krásni, nespali sme aj kvôli veciam. Ako napríklad skúšky (keď som si prelepovala čas, aby som nevedela ako dlho som už hore a na to, že nestíham ma upozornil spev vtákov) alebo nová časť obľúbeného seriálu (no dobre, na Sherlocka som nečakala až tak dávno...) alebo internet (proste sa nemôžeš odtrhnúť)...
A teda pamätám si aj pár kníh pri ktorých som sa nevedela dočkať rána... posledná na ktorú si spomínam boli Piliere Zeme. Tak si tento extrémne krátky príspevok môžeš doplniť tam, keď už si mi o práci hovoriť zakázala .:P

Ako urobiť otrasný prvý dojem

     Inšpirovala som sa istým nemenovaným filmom a rozhodla sa napísať negatívne how to...pokiaľ viem, to sme ešte neskúsili ;)

1. too familiar, too soon - alebo, začať hovoriť ľuďom, ktorých si práve stretla, ako ťa práve vytočil manžel alebo ako ťa ráno zjazdil šéf nerobí práve najlepší dojem
2. nevhodné vtipy - rasistické, sexistické, blondínkovské, policajné, ... vyber si, nikdy nevieš kto zo spoločnosti patrí do skupiny, z ktorej si práve uťahuješ alebo jednoducho nemá rád vtipy na účet ostatných
3. ignorácia - či už skákanie do reči alebo hovorenie od veci, okamžitá zmena témy, ktorú načal tvoj spoločník, iba preto, že teba nebaví sú veľmi rýchle spôsoby ako stratiť jeho/jej záujem o teba
4. spoločenské faux pas - jednoducho z etikety neovládať absolutne nič alebo ju kompletne ignorovať a správať sa pri stole ako Stitch 
5. nebrať na nikoho a nič ohľad - pozvať na steakovú večeru vegetariánov či pozvať oduševnených Greenpeace aktivistov do Zoo

     Je pravda, že menšie a často i väčšie trapasy skôr priateľstvo utužujú a povzbudzujú ho v raste avšak ak sa môžeš vyhnúť takýmto situáciám, napr. keď prvýkrát stretneš svokrovcov či šéfa, rozhodne sa to oplatí. A preto sa pred vstupom do miestnosti najprv dobre pozri kto v nej je, aby si neutrúsila niečo, čo by si neskôr mohla ľutovať; pred odchodom z toalety si skontroluj, či si sa niekde neošpliechala vodou, alebo za sebou nebodaj nevlečieš kúsok toaleťáku, usmievaj sa na nových známych až potom, ako si si jazykom prešla po zuboch a uistila sa, že v nich nemáš zvyšky po obede. Pri nasadených sluchátkach si všímaj aj svoje okolie aby si na celý autobus nevyspevovala:

I'm Tarantino's man

I killed a girl named Anne

can't stop me

'cause I'm a

I'm a Nazi... 

     Trapasy sú ešte stále vtipné, perfektné zážitky s ktorými sa bežíš pochváliť priateľom a spolu sa smejete na tom, ako sa k niečomu takému mohla dostať...avšak nie všetci majú rovnaký zmysel pre humor a od určitého veku sa už nehodí výjsť z wécka so sukňou zakasanou do siloniek...A preto pomaly ale isto podrobne kontroluj svoj zovňajšok pred odchodom z domu či skús začať nadávať do mrkvičiek a pažítok. A aj keď sú fúzy z mlieka stále rovnako smiešne a viac záleží na tom, aká si osoba ako na tvojom vzhľade, predsa len trošku treba dbať aj na to, ako s apred ľuďmi prezentuješ. A určite ti urobí radosť, keď sa tvoje deti raz nebudú musieť priznávať kamarátom, že tá pani zo šiesteho poschodia, čo chodí vynášať smeti v pyžame a nakupuje v natáčkach, je ich mama :)

Ako zistíš, že film/kniha/seriál je tvoj obľúbený?

Už dva týždne vyhlasujem, že mám novú obľúbenú rozprávku. Ale ako to viem? Ako zistím, čo sa mi páči tak veľmi, že to vyhlásim za obľúbené?
 
1. It stands up to rewatch/reread and you do rewatch/reread it... a lot. Vždy som knihy čítala viackrát, ak sa dalo. Tiež som nemala problém pozrieť si niektoré filmy viackrát. Svoju úlohu isto zohráva aj fakt, že mám na filmy naozaj zlú pamäť (na dej, ak je tam nejaký spoiler-moment, ten si zapamätám takmer isto, stačí, že sa o tom niekde len šepne...). Moje obľúbené rozprávky pozerám vždy, keď potrebujem dvihnúť náladu, pripomenúť, že na svete sú krásne veci alebo len zabiť čas. Na výške som Já, padouch videla niekoľko desiatok ráz.
Toto sa nedá úplne uplatniť na seriály (hoci... Friends, však? ;)), ale minimálne raz si ho pozriem znova... ako maratón za týždeň celý.

2. There is a scene... Nie je problém pomenovať scénu, ktorá ťa naozaj chytila za srdce. V prípade muzikálu mám určite pesničku, ktorú si pospevujem ešte dlho. V prípade seriálu si pamätám TÚ časť. V prípade knihy... keď ju niekomu požičiam, stále sa pýtam, kde už sa dočítal/a, aby som vedela, či už môžem analyzovať daný moment s ďalšou obeťou...

3. You can´t shut up about it.  Minimálne na pár týždňov prvého nadšenia je to téma, ku ktorej sa nejak dostaneš s hocikým sa rozprávaš. FB skupina je optional.

4. Best of its kind Ak niekto chce odporučiť román, odporučíš TEN román. Ak film, ponúkneš domáce premietanie TOHO filmu. Ak seriál... you get the idea.

5. Fangirling. If you experience one or more of this symptoms I got good news... you have your favourite thing! Ale vážne, ak cestou z kina kontroluješ IMDb kvôli režisérovi, martinus kvôli knihe alebo po dočítaní hľadáš viac kníh od autora... Ber to pozitívne, ak to dáš dostatočne najavo, majú tvoji blízki o darčeky na pár sviatkov dopredu postarané ;)

(všetky uvedené metódy sú založené na pozorovaní vlastnej osoby)

Všetko "šťastie" na svete

     Poznáš to, niektoré dni sú v pohode a inokedy sa ti smola lepí na päty, ani nevieš ako je to možné. Najhoršie keď sa to deje vo chvíli, keď naozaj potrebuješ aby všetko išlo ako po masle...tak nejak sa začala aj mamina návšteva Londýna.

     Hneď na začiatku ju odchytili na letisku, že nemá v poriadku letenku...no prosto to akosi blbo nahodila...našťastie boli celkom milí, nechali ju odcestovať, dokonca jej aj opravili spiatočnú letenku (lebo odtiaľto by ju isto s takou neposlali). Potom sa Ryanair (kt. sa mimochodom všade prezentuje ako spoločnosť s 90%-nými príletmi na čas) rozhodol, že práve dnes svoju štatistiku trošku zníži...asi nechceli aby ostatné letecké spoločnosti popri nich vyzerali blbo :P Každopádne pristála takmer o hodinu neskôr. Kúpili sme jej tu lístky na autobus z letiska do centra, kam som ju mala ísť vyzdvihnúť...pravdaže autobus s takým meškaním nestihla. Našťastie boli celkom ľudia z autobusovej spoločnosti milí a ústretoví a nechali ju ísť ďalším, myslím, že nebola jediná. A cestou museli stáť ešte asi polhodinu niekde na polceste kvôli búračke....no neporazilo by ťa? Domov sme prišli namiesto o pol jednej okolo druhej, a tak skoro to bolo iba preto, že nás viezol Rišo (čo pôvodne nebolo v pláne ale keď Peerada videla ako neskoro idem na stanicu po mamu, tak ho so mnou poslala).
     Nedeľa prebehla viac-menej v poriadku, akurát sme sa cestou do kostola zakecali a tak som nás asi dvakrát stratila. Pooobede prechádzka v centre okolo Temže vypálila celkom príjemne a domov sme sa vrátili v rozumnom čase.

     Pondelok ako vieš, je pre mňa dňom pracovným, a preto sme naplánovali program s ohľadom na Aniu - šli sme pozrieť do Natural History Museum dinosaury....pravdaže sme netušili, že tento týždeň majú všetci voľno, pretože je half-term a tak sme na vstup čakali 45 minút. Ďalšia rada bola vnútri vyslovene len na dinosaury (majú samostatnú sekciu) - ďalších 45 minút. Hneď potom sme šli na "mierne neskorý obed" o pol štvrtej, kde sa obsluha neuveriteľne vliekla a cestou domov si Ania poriadne naložila do plienky aby nám nebolo ľúto, že bola celý deň dobrá (čo teda rozhodne bola, pretože napriek nekonečnému čakaniu aj chodeniu a presunom, okrem toho že viem, že bola hladná aj smädná a nevyspatá, pretože sme vynechali jej poobedňajší spánok, tak bola neuveriteľne poslušná a dokonca teraz večer ani nechcela ísť spať, tak veľmi sa jej páčilo :)
     A preto sa moja otázka bude tentokrát týkať odpočinku - čo alebo kto ti v poslednej dobe nedal spať? (a hneď teraz ti poviem, že tým nemyslím tvoje nočne v robote :)

Komu vlastne patrí Valentín?

Čo vlastne dnes oslavujeme?
Je to sviatok lásky? Mali by oslavovať všetci zaľúbení, zaláskovaní, zamilovaní? Je to sviatok srdiečok, ruží a plyšových mackov? Mali by sme sa všetci v ten deň mať tak nejak... viac radi?

Alebo je to sviatok sv. Valentína? Človeka, ktorý sa obetoval za svoju vieru, mučeníka, ktorý má s ružovými okuliarmi len pramálo spoločné?

Je to Single Awareness Day, ako to vyhlasuje internet? Pretože aj tak je viac mladých "singláčov" alebo hľadajúcich alebo... akokoľvek ich nazveš? Je to zbytočné pripomínanie "opusteným" toho, čo nemajú?

Je to celkovo zbytočné pripomínanie? Mám pocit, že zadaným Valentína aj tak len vnucuje spoločnosť. Väčšina ho neoslavuje, pretože každý pár, ktorý je spolu dlhšie tvrdí, že oni sa majú radi každý deň.

Je to sviatok sv. Cyrila a Metoda? To predsa tvrdí cirkevný kalendár... Kto si na nich naozaj spomenie?

Ja si myslím, že je to sviatok obchodníkov. Skvelo to vyplní hluché miesto medzi vianočnými stromčekmi a veľkonočnými zajačikmi.

Ako si zvyknúť v novej práci, part 2

     Zabudla/nezabudla, úprimne ani neviem....ako si pamätám svoje začiatky kamkoľvek som prišla, vždy pomôže ak sa na ostatných ľudí usmievaš. S kolegami treba hovoriť, alebo ešte lepšie - počúvať čo hovoria oni (pravdaže nemyslím tým odpočúvanie ich súkromných rozhovorov), dozvieš sa veľa o nich, o práci, o šéfoch, ...jednoducho ti to pomôže zorientovať sa. Rozhodne sa ale nepredvádzaj (hovoríme o práci, ktorú si chceš udržať dlhšie, nie o nejakej brigáde kde sa musíš predviesť aby ťa zavolali zas :). Ak ti práca ide od ruky, nie všetkým je to po vôli, tobôž nie ak si nová. Ak by to mal byť problém (napr. že im kvôli tebe budú dvíhať normy), rýchlo ťa na to upozornia - ber si ich rady k srdcu.

     Keď tam budeš dlhšie, pokojne zvýš tempo. Snaž sa nadriadeným ukázať, že svoju prácu berieš svedomito a nezastraší ťa ani náročnejšia úloha. Jednoducho im daj najavo, že si vybrali dobre. Úsmev opäť pomáha ale vtipy by mohli byť nemiestne a preto si ich nechaj pre kolegov(pravdaže radšej najprv zisti aký humor majú radi, pretože povedať nemiestny vtip hneď v prvý deň ti medzi nimi veľmi dobré meno nespraví).

     A čo sa týka zákazníkov, určite opäť úsmev a ochota pomôcť. Ak aj niečo nevieš sama, zisti im to. I keď kvôli ničomu inému ako dobrému pocitu, že si niekomu pomohla. Jednoducho pracuj tak, by o tebe nikto nemohol podať, že nevyužívaš svoj potenciál. Raz som v jednom filme počula: "Podporím ťa v čomkoľvek, dokonca aj keby si sa rozhodol bývať na pláži a predávať turistom pletené koše. Jediné čo od teba čakám je, že budeš najlepší v tom, čo robíš." 
     Úprimne si myslím, že tak by sme mali pracovať.

     A ak pôjdeš pracovať do zahraničia? Urob všetko preto aby si spoznal ich kultúru a neboj sa pýtať ak niečomu nerozumieš - ľudia radi hovoria o tom, čo je im blízke a teší ich keď o to prejavíš záujem. Ani len netušíš, ako veľmi ťa to obohatí. A ak máš rada cestovanie, určite sa oplatí mať čím viac cudzokrajných priateľov :)

Ako si zvyknúť v novej práci

Tak je to tu, drahý čitateľ, priznávam sa s "novinkou". Mám prácu. Robím na recepcii tu. Ak by ste ma tam niekedy chceli nájsť, zatiaľ sú to väčšinou nočné. Po pár službách, myslím, že mám predstavu, čo táto práca obnáša a zatiaľ musím povedať, že sa mi veľmi páči aj napriek pár detailom, ktoré by iným mohli prekážať.
Ako si teda čo najúspešnejšie zvyknúť v novej práci?

Kolegovia- pokús sa ich spoznať čo najskôr, čo najviac a ak máš také kapacity, snaž sa zapamätať si o nich aj niečo viac, ako mená (ja si teda pamätám sťažka tie :o/).
Neboj sa opýtať ak niečo nevieš alebo niečomu nerozumieš. Z mojich doterajších skúseností ti alebo poradia (hoci aj cez správu o desiatej v noci) alebo povedia, že vlastne sami nevedia (obvykle to znamená, že sa pýtaš zlého zdroja).
Pokús sa im vyjsť v ústrety, pomôcť alebo aspoň usmiať sa na nich vždy keď ich stretneš. Oplatia ti to/ lepšie sa zapíšeš.
Pri spoznávaní daj pozor na prvý dojem. Najmä na nejaké frázy, ktoré by nemuseli byť prijaté tak, ako si ich myslela.
Nevyhýbaj sa spoločenským udalostiam.
Nadriadení- platí obdobne ako pri kolegoch, ale nemusíš zisťovať všetky detaily ich osobného života. Vlastne to určite nerob.
Pokús sa obmedziť trapasy v ich prítomnosti na minimum. Aj tak ti bude každý kontakt s nimi pripadať ako najtrápnejší moment doterajšieho života.
Klienti- ako nadriadení, ale na nič sa ich nepýtaj :D
Neboj sa ospravedlniť slovami "som tu nová", obvykle sa stretneš s pochopením (u nadriadených nemusí fungovať).
Okrem obmedzenia trapasov, snaž sa pracovať svižne. Nech tie momenty aspoň netrvajú dlho.
Náplň práce- ak dostaneš manuál, študuj dopredu. Ak chodíš na školenie, dávaj pozor. Pýtaj sa, pýtaj sa, pýtaj sa. Lebo keď budeš o polnoci sedieť sama na prvej službe nikoho budiť nebudeš.
Všetko po sebe skontroluj. Aj viackrát. Radšej sa dvakrát vráť, pozri si to v manuáli predtým ako sa pohneš ďalej... Aj tak budeš mať adrenalínu až až a teda aj energiu na chodenie dookola.
Nechaj si skontrolovať svoju prácu. Príjmi akúkoľvek kritiku. Dobrí kolegovia aj tak ponúknu hlavne tú konštruktívnu.
Pravdepodobne budeš robiť veci, ktoré si ešte nerobila. Teš sa z toho, že sa niečo nové naučíš.
Rytmus- myslela som si, že keď začnem pracovať, môj život dostane akúsi konštrukciu o ktorú budem môcť oprieť svoj denný plán. No ak robíš nočné, aj to málo, čo bolo v tvojom živote plánované padne za obeť. Snaž sa čo najviac oddychovať, hlavne zo začiatku, aby si do práce chodila čo najčerstvejšia.
Plánuj si jedlo a pitný režim.
Zváž čo ťa najlepšie "nakopne" a zadováž si zásoby (najmä ak robíš nočné).
Zabudla som na niečo? Napíš mi zajtra!

Veľký človek predsa nemôže mať priemerný život

     "V encyklopédii som si prečítal, že keď je v malom akváriu, zlatá rybka ostane malá. Ak má dosť miesta, vyrastie do dvoj, troj, až švornásobnej veľkosti. A tak mi napadlo, že som predurčený k veľkým veciam. Veľký človek predsa nemôže mať priemerný život."

     Keďže si minulý týždeň nadhodila "zvieraciu" tému, budem dnes v nej pokračovať s Veľkou rybou, ktorá tento rok oslávi svoje desiate narodeniny (akurát že predpokladám, že v tvojom filme sa skutočný vlk nevyskytuje :)
     Je to príbeh o príbehu - o veľkej rybe, veľkých ambíciách, veľkej láske, ... dokonca tam nájdeš aj obra... Všetko sa to točí okolo Edwarda Blooma, teraz už starého muža, ktorý celý svoj život rozprával neuveriteľné príbehy o svojom živote.

     Obsadenie je hviezdne od Marion Cotillard, cez Helenu Bonham Carter až k Ewanovi McGregorovi (ktorý sa podľa mňa pre úlohu mladého Edwarda narodil). Dokonca sa tam mihne aj Steve Buscemi. Príbeh je čarovný...a to doslova - čarodejnica, vlkolak či dokonca morská víla. Edwardov životný príbeh sa zdá neskutočný, preto jeho syn neverí ani slovu, ktoré od otca počuje. A čo sa týka divákov, všetci vedia, že film nie je podľa skutočnej udalosti, ale miestami sa pristihneš pri myšlienkach, či by sa to ozaj mohlo stať a ak áno, ako by to bolo možné.
     Atmosféru skvelo dotvára hudba (Dannymu Elfmanovi za ňu ušiel Oscar len o vlások), kostýmy a výborné repliky. Ponúka krásne myšlienky, žiaden sex či násilie....je to film, ktorý môže dať niečo každej vekovej kategórii.
   

Palubný denník letu Aničkin život, záznamy 6.-9.2.

6.2.2014
7:00 odchádzam z práce, zastavujem sa na nákupe, čakám do 8:00 (C, bolo by horšie, ale kúpila som si jahody)
8:00 otvára kanceláriu Adecco. Nevybavila som nič, lebo potrebné papiere už ležia doma na stole. Kráčam do sociálnej poisťovne, nevybavila som nič, lebo mi chýbal jeden papier. Zastavujem sa u ortodontistky a čakám pol hodinu. Objednávam sa na tento týždeň. (E)
9:00 otvára C&A. Využívam zľavy. (A+)
11:00 prichádzam domov. Pravdepodobne spím.
17:00 prichádza domov TH, robím večeru...
19:00 začína koncert vo Fatre, černošské inšpirácie (A- (mínus za speváčku)). Po ňom spím.

7.2.2014
x-15:00 voľný deň, spánok, psychická príprava na náročný víkend, balenie. Do veľkého kufra, aby sa nepokrčili veci a aby som ho dostala k našim
16:30 odchod na DO s birmovancami. Meškanie, zmätok, neskorý príchod do ubytovacieho zariadenia.
18:00 večera, prednáška, diskusia, nočná hra (Pašeráci, pre mňa 1. krát, A+ (hlavne keď som nemusela behať ja)).
22:00 večierka pre birmovancov, diskusia animátorov v jedálni (A++). Márne hľadanie soli na chleba s maslom. (E-)

8.2.2014
0:20 vyháňanie chlapcov z dievčenských izieb (F)
0:55 skutočná večierka pre birmovancov (F-); spánok
6:30 budíček pre slečnu, ktorá si musí vyžehliť vlasy
7:00 budíček pre ostatných
7:28 budíček pre slečny, ktorým nevadí prísť na modlitbu v pyžame
7:30 modlitba (A)
8:00 raňajky, prednáška, diskusia, cesta do obchodu, neskorý príchod na prednášku, náročná diskusia.
12:00 obed a namiesto siesty, olympiáda (B, vymrzla som). Domov nepôjdem SAD ako bolo plánované, vezmú ma rodičia birmovankyne, ktorá ide domov skôr.
15:00 sprcha... vlastne nie, netečie voda, nalepenie oznamu na všetky záchody, voda už tečie. (C?)
15:15 hľadá ma celé osadenstvo, odchádzame domov. Balenie, zháňanie kľúčov od šatne, beh po celom areáli. Zoznamovanie s rodinou (okrem rodičov v aute sedeli dvaja bratia a babka) (D, trapas value included)
15:20 návrat späť, zabudla som, že mám vo vrecku mobil RM, ktorý som používala ako stopky (E-). Skutočný odchod.
16:40 príchod do ZA, polhodinka sladkého ničnerobenia, vybalenie, zbalenie oblečenia na nedeľu, príprava na službu
18:30 ocino ma vezie do práce. Zatiaľ najnáročnejšia šichta, spálené prsty od mangľa a bar otvorený takmer do rána. (E+?)

9.2.2014
7:00 ocino ma vezie do ZA. Ku nim domov. Spánok 2h.(A)
9:15 raňajky, odchod na skúšku, skúška, omša
12:30 príchod domov, obed u svokrovcov (A+)
15:00 spánok
16:30 odchod na stretko, tupé hľadenie do krbu, stretko (A)
18:00 odprevadenie MČ na vlak, mininákup
18:30 skúška La Famiglia (A)
20:00 ešte stále skúška LF (B-)
20:30 ešte stále skúška LF (E+)
21:00 príprava večere
22:30 konečne spánok...


PS: Ďakujem Mr.WS za morálnu podporu v najťažších chvíľach

Internet náš každodenný

     Je mi dnes trošku smutno, pretože som skončila s Priateľmi (preto ti tu pridávam video, aby ani tebe nechýbali :) a neuveríš, čo som začala pozerať po nich :)

     Dnes sa toho dialo trošku viac, napríklad sme zničili nášho chladničkového snehuliaka (isto si ho pamätáš z mojich predvianočných príspevkov). Akurát, že teraz to tam vyzerá tak prázdno...už som aj hľadala nejakú schopnú náhradu, ale vyzerá to tak, že nikto nevymyslel na chladničky nič iné ako snehuliakov, magnetky a rámiky na fotky....takže ak by ti náhodou niečo napadlo, určite mi daj vedieť, nechcem aby naša chladnička skončila takto :

     Ďalej s Aniou postupne objavujeme Disney princezné, najbližšie je na rade Jasmine (jej meno sa naučila hneď po Mulan, preto by ju konečne mala aj vidieť). Ja som po nich pátrala trošku viac a objavila som túto hru...neviem či máš také rada, ale začínajú s tvojou favorite ;) A keď som už pri tej tvojej favoritke, mala by si vedieť, že podľa Anii je Zviera medveď a volá ho Teddy :)...  

     Vlastne, zamýšľala si sa niekedy nad tým, podľa čoho si Disney určuje, kto je princezná a kto nie? Pretože napr. taká Mulan alebo Pocahontas  (who both I love deeply) sa medzi ne rátajú ale s kráľovskou rodinou nemá ani jedna nič spoločné...a napríklad taká Nala alebo Faline, ktoré su družky Disneyho zvieracích kráľov, sa nidke nespomínajú... alebo Megara, chodí s Herculesom a recognition žiadna....nie je snaď poloboh viac ako nejaký obyčajný princ či kráľ? Síce trošku odbočujem, ale za zamyslenie to stojí, nie? :)

     A keďže sa blíži štrnásty február, zakončím niečím Valentine related...my personal favourite is no. 10 :)

Všetci na teba zabudli... Paranoja?

Myslím, že otázky čo robiť, keď máš pocit, že na teba všetci zabudli a ako prekonať vlastnú paranoju sú veľmi rozdielne. Áno, paranoje máme rôzne a jedna z nich je práve tá pseudoosamelosť. Ako obvykle, nemám ani na jednu žiadnu uspokojivú odpoveď... Nasledujú tri jednoduché kroky (o funkčnosti budeme polemizovať inokedy), ako sa cez tieto pocity dostať. A teda áno, budem sa venovať tej všeobecnejšej otázke, lebo... prečo nie.

1. Ak máš nejaký zvláštny pocit, zo situácie v ktorej sa nachádzaš (napríklad na tmavej chodbe v hoteli) kontaktuj sa s nejakým dobrým priateľom... ak je to možné. Nemusíš mu hneď hovoriť čo je vo veci, niekedy dokonca stačí len počúvať. Alebo spievať svojmu imaginárnemu priateľovi ;). And prayer is always a good option.

2. Ak sa tvoja paranoja týka pocitov iných ľudí, pokús sa nad tým rozmýšľať takto: Rovnako veľa ako ty rozmýšľaš nad sebou (nad tvojimi plánmi, trapasmi z minulosti, momentálnou situáciou) rozmýšľajú nad sebou aj ostatní ľudia ((c)Sarah Green). Takže ak na ulici zakopneš, je pravdepodobné, že si to okoloidúci nevšimnú, lebo rozmýšľajú nad svojimi hopes&dreams.

3. Zameraj sa na niečo iné ako na seba. Paranoja je v svojej podstate naozaj len zameranie sa čisto na svoju osobu. Je to tvoja predstava o svete okolo seba (či už sa jedná o úlohu, ktorú v ňom zohrávaš alebo o pocite, ktorý z neho máš). Rozptýľ sa nejakou činnosťou a keď na svoju predstavu prestaneš myslieť, pravdepodobne zmizne sama.

How to look on fairy tales?

     Prvé spomienky väčšiny detí, sú na rozprávky, ktoré sme ako malí zbožňovali. Prvé knižky, animáky, plyšáky, ...  každému z nás dlaždili detstvo. A napriek tomu, že sme už vyrástli a tieto radosti prenechali iným, často sa k ním vraciame s rovnakým nadšením ako keď sme boli malí. My sme vyrastali na disneyovkách (áno, pravdaže máme Dobšinského strašidelné rozprávky, a milióny riekaniek a detských veršovaniek, ale Disney proste vie, ako očariť), každý ma svoju obľúbenú a nedá na ňu dopustiť ani keď ako starší vidí naivitu, historické nepresnosti či jednoducho vie, ake nemožné to všetko je. A krása disneyoviek? Okrem animácií a vtipných sidekick zvieratiek? Každý jeden príbeh v sebe skrýva posolstvo. A či už si to uvedomujeme, alebo je to niekde hlboko v našom podvedomí, tieto rizprávky formujú, kým sme sa stali (a ak ich budeme púšťať naším deckám, tak aj ich :).
     Ja som si dnes zobrala na mušku princezné :)

1. Snehulienka - aj tá najmenšia vec, či osoba (ako trpaslíci), ti môže zmeniť život
2. Popoluška - keď sa ti všetko zdá beznádejné, obráť sa na svojich priateľov, oni budú vedieť ako ti pomôcť...a ak nie, tak ti aspoň darujú svoju solidaritu, súcit a vreckovky  (myslím myšky a vtáčiky a ... :)
3. Šípková Ruženka - nezáleží na tom, aké ťažké prekážky musíš prekonať ak stojí za to prečo to robíš ( pravdaže vravím o princovi Filipovi, pretože, nebudeme si klamať, Aurora toho okrem spania veľa nerobí)
4. Kráska a zviera - záleží na tom, čo je vnútri a nie na zovňajšku
5. Aladdin - klamstvo sa neoplatí, po čase na to tak či tak niekto príde
6. Ariel - nikto nie je hoden toho, aby si sa preňho vzdala všetkého (avšak keď ho skutočne miluješ, si ochotná urobiť to aj tak)
7. Pocahontas - na veci si musíš vytvoriť vlastný názor a nie slepo nasledovať niekoho iného
8. Mulan - pre dobrú vec sa oplatí urobiť čokoľvek, dokonca aj vtedy ak by si pri tom musela prekročiť pár pravidiel
9. Princezná a žabiak - nemôžeš si važiť niečo, čo si si nezaslúžil prácou vlastných rúk
10. Na vlásku - treba ísť za svojími snami
11. Neskrotná - svoj osud si určuješ sama

     Áno, uvedomujem si všetko to nesprávne, čomu podľa rozprávok veríme, ale ak sa na ne nebudeme pozerať z tej lepšej stránky, načo sa na ne vôbec pozerať? 

     

Finanční vlci

Kedysi som si myslela, že finančnými zvieratami môžu byť iba žraloci. Vlk z Wall Street môj názor zmenil.
Začalo to vlastne už keď sme boli v kine na Gatsbym. Po filme sme si povedali, že to vyzerá, že DiCaprio si v poslednom čase vyberá veľmi zaujímavé úlohy. A po jednej výbornej recenzii som si povedala, že isto pôjdeme do kina aj na Vlka... hoci som nevidela trailer.

A ja myslím, že svoje presvedčovacie
 schopnosti, ktoré nadobudol ako Gatsby
neskôr uplatnil na Wall Street...

A skoro by sme na to zabudli, ale ozval sa jeden kamarát, že by na to šiel tiež. Čas bol príhodný, tak sme sa pridali. Film je... zaujímavý, je to presne to, čo som od tohto "nového" vyberavého Leonarda čakala. Prostredie v ktorom sa hlavná postava pohybuje je mi však vrcholne nepríjemné. Vybral si život, ktorý by sa dal najlepšie popísať ako sex, drogy a peniaze. Vzhľadom na to, že to bol príbeh inšpirovaný skutočnosťou a že hneď zo začiatku povedal niečo v zmysle, že podľa neho peniaze zlepšujú charakter... no, niečo mi to silne pripomínalo.
A až do konca filmu som sa toho nezbavila. Pozerala som, ako hlavný hrdina postupne vymení svoju manželku za krajšiu verziu, nechá sa od svojho mentora poučiť, že bez drog a prostitútok to na Wall Street ďaleko nedotiahne. Ako po krachu založí vlastnú firmu a v šedej zóne zákona začne tam kde predtým skončil.
Spôsob akým sa vo filme robil biznis sa podobal na jednu nemenovanú (aj zlá reklama je reklama) MLM spoločnosť... a z toho, čo som počula, tak aj na všetky ostatné MLM-ky. Na jednej strane by som chcela, aby si to pozreli všetci tí, ktorí do toho ťahajú ďalších a ďalších ľudí pod zámienkou, že byť bohatý je super. Na druhej strane sa bojím, že by to pokladali za ďalší skvelý propagačný materiál a ignorovali to, čo ja vnímam ako základné posolstvo filmu. Veľa peňazí (viac ako potrebuješ) z teba dobrého človeka neurobí.

It's party time!

     Ako vieš, minulý týždeň som mala svoje skutočné (nethajské) narodky a tak sme oslavovali. Od rána chodili SMS-ky (čo som ozaj nečakala, predsa len máme bezplatný FB), čo bolo veľmi milé a pravdaže aj facebook sa mi pomaly ale isto plnil rôznymi prianiami. Peerada s Rišom mi nechali darček na stole v kuchyni čo pravdaže najviac potešilo Aniu, lebo ako som spomínala už skôr, miluje rozbaľovanie darčekov.
     Okrem stále bzučiaceho mobilu to bol obyčajný pracovný deň. Akurát Peerada prišla domov skôr ako obvykle a po dlhšej dobe sme si večeru nechali priniesť až ku dverám. Ania bola síce už najedená, ale to jej ani v najmenšom nezabránilo pustiť sa s nami do pálivých krídeliek a pizze (najvtipnejšie na tom je to, že keď je niečo ostré, väčšinou nám to oznámi a ďalej už neje, ale krídelká sme nemali tak dávno...a to mi ver že ich zbožňuje...že jedla a vravela nám, že je to OK...a my sme jej neverili ani slovo ale aj tak sme ju nechali :).
     A potom prišla torta. Jasné, že som sa tešila, ale moja radosť sa nedá ani náhodou porovnávať s Aniinou. Sfúkavali sme spolu sviečky (a to na trikrát, pretože to preda musíme mať na kamere a na prvé dva pokusy som nestihla udržať malú) a potom sme sa pustili do srdiečkových marshamllow, z ktorých Ania nevedela spustiť oči. A potom bolo už neskoro a tak Rišo išiel uložiť malú spať a ja s Peeradou sme ostali v kuchyni ešte asi hodinku a kecali sme...
     A týždeň na to, mala narodeniny Gig - Peeradina sestra. Ozaj zlatá, od Thajska sme ostali v kontakte a tak sme sa zhodli, že najlepšie blahoželanie pre ňu bude osobne/cez počítač - Skype odo mňa a Anii. A tak sme volali .... Ania celá spokojná, že môže všetkým predviesť svoje nové šaty (na obrázku), asi dvakrát zaspievala Happy Birthday, ukazovala nám ako bojuje Mulan (odkukala z DVD-čka :)... jednoducho sa predvádzala celej rodine. A o tom predsa majú narodeniny byť, o radosti a tortách a telefónoch a správach....prosto deň keď sa v žiadnom prípade nebudeš cítiť, ako by na teba svet zabudol.
     A moja otázka znie - Čo robiť, keď sa cítiš, že na teba všetci zabudli? (ako prekonať vlastnú paranoiu :)