Kvety

                Lucia stála ráno pred zrkadlom a zapletala si vrkoč. Pritom si stále opakovala: Dnes zmením svoj život. Oddnes nebudem to milé tiché dievča, ktoré si nikto nevšíma. Dnes zmením svoj život. Jej myšlienky prerušil zvonček. Zuzka! Jej najlepšia kamarátka po ňu prišla, ako každý deň. Spolu kráčali do školy a Lucia si už vtedy začala uvedomovať, aké to bude ťažké, riadiť sa svojím ranným predsavzatím. Tam tej pani by som mohla odniesť tašku. A tá slečna s barlami potrebuje pomôcť nastúpiť do autobusu. Ale nie, neurobím to. Dnes zmením svoj život. Aj tak si to nikto nevšíma, nič z toho nemám.

                Dievčatá prišli do školy, kde ich čakal neobyčajný školský deň. Na počesť maturantov mali branné cvičenie. Zuzka sa ako obvykle zapojila do všeobecnej vravy a hoci Luciu ťahala so sebou, nikto ju neoslovil. Tak len ďalej stála krok od najväčšej skupinky a sledovala svojich spolužiakov. ...a Filip, koľko krát som mu pomohla s matikou. A tiež Majke a Milanovi. Dominiku som počúvala vždy keď plakala kvôli mame. Ale dnes už nebudem taká.
- Tretiaci, odchádzame!- Lucia sa zaradila k ostatným a potichu sledovala ako sa Zuzka s Majkou hádajú kvôli nejakému chalanovi.
- Ja by som sa na neho vykašľala. Kedy naposledy urobil pre teba niečo naozaj pekné?- opýtala sa Zuzka.
- Veď po mňa predsa chodí každý deň do školy.- bránila ho Majka
- Vieš dobre, že to má po ceste.-
- Nosí ti kvety?- ticho sa opýtala Lucia. Obidve spolužiačky na ňu prekvapene pozreli.
- Prečo ťa zaujímajú práve kvety?- zvedavo sa opýtala Zuzka.
- Pretože kvety sú zbytočné. Nedajú sa nijako inak použiť ako na potešenie. Podľa mňa sú najčistejším prejavom citu. Ak ti prinesie knihu, alebo čokoládu, je to preto, že si myslí, že by si pre ňu mohla nájsť využitie...-
Zvyšok branného Lucia mala konečne pocit, že ju niekto počúva. Majka sa živo zaujímala o jej ďalšie rady ale najmä, odkiaľ ich získala. Knihy...ach, moje knihy, keby som vás nemala. Lucia sa začervenala, ale nahlas nepovedala nič.

                Po doobednom pochode dostali študenti rozchod pred najobľúbenejšou študentskou kaviarňou v meste. Luciina trieda sa dohodla, že prežitie ďalšieho branného oslávi práve v nej. Na prekvapenie ostatných Majka povedala:
- Luci, poď dnes s nami.-
Lucia si poobedie užívala. Pri káve sa s ňou dali do reči aj spolužiaci, ktorí nad ňou dovtedy vždy len mávli rukou. Cítila, že jej život naozaj dostáva nový smer. Na odchode jej Filip dokonca podržal bundu.
- To za tú matiku.- žmurkol na ňu.

                Pred kaviarňou sa hlúčik spolužiakov pomaly rozchádzal, ale Zuzka sa ešte stále rozprávala s Milanom, ktorý sa jej už dlhšie páčil. Lucia na ňu obďaleč čakala. Vedela že Zuzka jej neskôr bude chcieť porozprávať o všetkých detailoch.  Zatiaľ sledovala ľudí okolo seba. Pred prechodom stál mladý muž s obrovskou kyticou ruží. Z vrecka vytiahol malú škatuľku, usmial sa a vrátil si ju do vrecka. Na semafore zablikal zelený panáčik. Muž vykročil a Lucia si všimla zrýchľujúce auto. Rozbehla sa a odtlačila muža z cesty. Určite som mu polámala tie krásne ruže. Dúfam, že mu aj tak povie áno. Bože, aká....tma.

Otázka na štvrtok je challenge: Napíš mi o nejakej udalosti z minulého týždňa bez písmenka P (ak by si sa tomu nevedela vyhnúť, tak sa neráta Peerada a predložka po)