Zo slovenskej literatúry sa mi páčil Dom v stráni. A prečo? Pretože sa neodohrával na Slovensku. (Priznávam, moje rozhodnutie ovplyvnilo moje presvedčenie, že slovenská literatúra sa nemôže vymaniť z tieňa slovenskej dediny.)
Zo svetovej vyberám nedávno spomínaného Malého princa. Nie je to kniha pre deti, nie je hrubá, dá sa prečítať viac krát ako raz.
Zo slovenskou poéziou sa nebudem strápňovať. Nepoznám, doštudujem.
Za to zo svetovej vyberám jedno video-> a p. Borgesa za jeho Rimas.
Zo slovenskej detskej literatúry Opice z našej police. Zo svetovej (du dun du du dun du duuuuun duuuuun) Harryho Pottera. (Áno, už som ho opäť dočítala.)
Zo slovenskej hudby Komajotu a zo svetovej Bon Joviho.
O výtvarnom umení opäť radšej pomlčím (asi by som tú knižku nenaplnila :D) ale vyberám Guernicu. Najlepšie naživo v Reine Sofii v Madride.
Zo slovenských filmových rozprávok si na tento rok vyberám Sedem zhavranelých bratov a zo zahraničných Inside out.
Slovenským filmom sa vyhýbam a zo zahraničných si neviem vybrať. Fireproof?
O architektúre a sochárstve a knihách o histórii viem prd na rozdiel od našej kultúrnej ikony, tak sa nebudem strápňovať. Už som sa dosť. Napriek tomu si myslím, že Terapiu kultúrou od Mrs. Vášaryovej nepotrebujem. Báseň si napíšem vlastnú a hoci nebude taká dobrá ako Ave Eva, bude moja. A vážnu hudbu sa odvážim počúvať aj inú ako 14 skladieb, ktoré vybrala. Napríklad si pustím score z Pána Prsteňov. Každé dva mesiace sa nám v práci mení výstava žijúcich maliarov, fotografov, grafikov. Socha sa mi alebo páči alebo nie. Rovnako stavba. A kniha o histórii rozpráva často iba z jedného uhla pohľadu. Ak som kvôli tomu, že si to myslím, nekultúrne hovado... okej.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára