Už som ti spomínala, že v knižnici sa opäť rozbehol British reading club? A že ho asi trochu milujem? Tak v januári sme čítali Anne of Green Gables. A ja som prišla na to, že ma v detstve akosi obišla. A aj film. Neobšiel ma iba ten smiešny japonský seriál. Bola som skôr typ- Pipi, dlhá pančucha.Opäť som nečítala fyzickú knihu, pustila som si audio. A tento krát to bola asi chyba. Pani rozprávačka sa tak veľmi snažila, že Anna vyznela ešte otravnejšia ako v skutočnosti bola. Počkať, otravná? Veď je to milovaná dievčenská séria...
Hlavná hrdinka je strašidelne ukecaná. Aj postavy v knihe si to všimli. Ale rozhodli sa s tým žiť a to ja teda odmietam. Bujnú fantáziu by som jej možno aj závidela, ale tie nápady sú také uletené a sama seba pokladá za takú dôležitú, že až strach. A potom sa trochu upokojí a vyrastie a je z nej pravá hrdinka všetkých feministiek, ale ten prvotný dojem vo mne už nenapravila.
Kniha je krásna, je to rozhodne dievčenská klasika, ale ďalšie diely ma nelákajú. A to ani napriek tomu, že ja by som Gilbertovi odpustila už na druhý deň a jeho osud ma naozaj zaujímal.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára