Konečne sme sa odhodlali ísť na nového Tarantina. Pre niektorých je to záruka dobrej zábavy, iní ho
obchádzajú širokým oblúkom. Ja som niekde na pomedzí. Django sa mi páčil, Kill Bill ani nie. Ale odporúčal ho niekto, koho úsudku verím a tak som sa nechala presvedčiť. Nebol to zlý film, ale... prestrašidelne umelecko-filozofický. Alebo ja neviem.
Každopádne, herecké výkony boli skvelé. Tam chyba nebola. Herci dali postavám všetko. Dokonca som uznala, že pod dobrým režisérom môže zahviezdiť aj Channing Tatum. A to už je čo povedať.
Ani jedna postava sa nepodobala tej druhej, každá mala svoje motivácie, svoje chyby. Scenár bol výborný. Výborný. Mal svoje hlášky, ktoré majú potenciál stať sa večnými, mal aj vtip. Vlastne to bola taká psychologická dráma. Deväť ľudí v jednej chatrči počas snehovej búrky.
Réžia bola taká... svojská. Ale to je na Tarantinovi super. Vždy vieš, čo máš čakať. Má svoj štýl, ktorý je iný ako zvyšok Hollywoodu a drží sa ho.
Ja osobne by som to úplne inak postrihala. Ale napríklad TH sa to páčilo takto. Práve kvôli nekonečne dlhým záberom a opakujúcim sa humorným scénam. Ale filmu predsa nemôžeš vyčítať, že je dlhý.
Dobrý film nemusí mať vždy rýchly spád. Nemusí to byť vždy akčná strielačka. Ale kvalita filmu predsa nezávisí od tvojej nálady. Ale môže vôbec niekto objektívne posúdiť, či je film dobrý? Už o pár dní sa budú odovzdávať Oscary. Držím palce pánom z Akadémie, majú naozaj ťažkú úlohu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára