Je pôst o tom byť Yes-Man

Tak nám začal pôst. A rozmýšľala som o tom, aké predsavzatie si dať. Z Adventu som sa poučila, že

keď sa vzdám čokolády, som naozaj nepríjemná. Snažila som sa nedať si príliš vágne predsavzatie, ale nakoniec som si dala niekoľko drobných. No nie o tom som chcela.
Pamätám si časy, kedy moje predsavzatia bývali o tom- pomáhať druhým. Vlastne teraz v práci je to každodenná "povinnosť" (ktorá je občas... oh so hard). No a tu prichádza na rad ten yes-manizmus. Je pomáhanie o tom odpovedať každému za každú cenu Áno?
Vlastne rozšírme túto otázku na kresťanstvo ako celok (Pretože pri pôste sa teoreticky máme snažiť ísť mimo svojej comfort zone... ale predsalen->). Ak za tebou niekto príde s prosbou, ktorá nijako neohrozuje tvoju nesmrteľnú dušu, máš za každú cenu prikývnuť? Napriek tomu, čo sa ti chce, čo vládzeš alebo po čom túžiš? A nie je nakoniec tak trochu pokrytecké robiť niečo nasilu a potom si búchať hlavu pretože to bola chyba?
Áno, byť Yes-Manom má za úlohu rozšíriť tvoje obzory, dostať ťa zo svojej ulity, ale naozaj neviem, či je to pre každého.