Dnes sme boli v kine... druhý krát za tri dni. O Spectre sa neoplatí rozprávať, ale Marťan... Na toho som sa už pár dní tešila.
Je rok približne 2030 a na Mars sme vyslali tretiu ľudskú posádku. Nikto sa tam zatiaľ neusadil, všetko sú to vedci, ktorí by sa veľmi radi vrátili domov. Osemnásty marťanský deň misie však prekvapí počasie. Prichádza piesková búrka. No je oveľa väčšia ako čakali. Veliteľka nástojí na odchode, hrozí, že sa odletový modul prevrhne a bude nepoužiteľný. Na krátkej vzdialenosti z obytného modulu však Marka (botanika posádky) zasiahne troska a prepichne jeho skafander. Veliteľka ho v búrke hľadá márne. Podľa vedy je mŕtvy. Zdrvená posádka odlieta. O pár týždňov si pracovníčka NASA všimne, že vozítko na Marse mení polohu. Mohol Mark prežiť?
Marťan sa pre mňa zaradil do skupiny "vedeckých sci-fi" filmov. Teda vesmír, ktorý sa správa presne tak, ako sme si to spočítali a filmári sa snažia veľmi si nevymýšľať. Gravitácia, Interstellar... Gravitácia bola výnimočná, lebo bola veľkolepá a prvá. Interstellar nám ukázal medzihviezdne lety. Ďaleká budúcnosť, ďaleké svety. Proti tomu je Marťan next-door girl. Mars One sa chystá o menej ako 5 rokov. Letí sa tam menej ako rok.
Ale Marťan nie je o vesmíre. Nie je o veľkom objavovaní. Je to o človeku, ktorý je odhodlaný prežiť. No napriek tomu je dokonale zmierený so smrťou. O tom, ako sa nezložiť, keď vznikne problém. Ani keď ich je milión. Ako treba k veciam pristupovať jednotlivo. Ako sa nezblázniť, keď si sám. Ako môže posádka šiestich ľudí vytvoriť na čas rodinu. Rodinu, ktorá spolu dokáže komunikovať. Marťan je o pozemšťanoch- o ľuďoch. O nádeji.
Veľmi príjemné, až by som si aj knižku prečítala :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára