Náročný víkend aka "voľno"

O sústredení na ktoré som sa chystala, som ti už písala. Tedy písala som ti o mojich predpokladoch a víziách. Ale ako obvykle, realita bola úplne iná.
V piatok ráno som prišla z práce celkom čerstvá. Neviem, či to bolo tými dvoma hodinkami spánku alebo ma nadupala vízia štyroch voľných dní. Rozhodla som sa, že túto voľnú energiu využijem a pripravím sa na odchod hneď. Plán bol potom spať až do odchodu. Trochu mi to prekazil neprítomný PN, ale k tomu sa vrátim. Balenie a všetky ranné úlohy sa nejako natiahli a nakoniec som spala len niečo málo cez štyri hodiny. Nevadí, dospím cestou. A dala som si predsavzatie, že tentokrát nebudem zaspávať na chate ako posledná.
Výnimočne som všetko stíhala. Dokonca som stihla ísť kúpiť dva páry papučiek do najbližšieho Lidla a z neho sa za 10 (alebo 15? it´s a little hazy) minút dostať na oratko. Tam som márne čakala kým PN ukončí stretko. Ešteže v bare bola ZK, ktorá mi väčšinu vecí vysvetlila a zohnala (dostala som za úlohu zapísať všetkých zboristov do Domky...a prezenčky...). PN mi len mierne zdvihol tlak aby som po ceste náhodou nezaspala :)
Aj na chatu sme prišli skoro. Nie veľmi, ale... kým sme sa stretli všetci chvíľku to trvalo. Musím ale povedať, že organizácia sa každý rok zlepšuje. Hneď sme vedeli, kde sa ubytovať a TH sa celkom potešil trojposteľovej izbe... aspoň mal celú noc svoju perinu :D. Po večeri sa hneď začalo pracovať a potom sme sa ako obvykle rozdelili na jedáleň starších vínkarov a spoločenskú mladších hráčov. Priniesla som Ušiakov a Paroháčov, ktorí si vyžadujú dlhšie vysvetľovanie, ale nakoniec mali úspech. Keď som však vytiahla Fazule, bolo o osude večera rozhodnuté. Po poupravení pravidiel druhá hra trvala asi do druhej ráno... Boli sme v poslednej várke, ktorá zamierila do ríše snov.
Nevadí, vyspím sa cez siestu... počkaj, nie, vtedy sme šli voliť. Predtým aj potom sme spievali a spievali a spievali. Večer sa zopakovala situácia z predošlého dňa... len teraz sme ťahali do tretej nového času. Ako povedal jeden spoluhráč: "Pár papierikov a aká sranda." Vstávať ale sranda nebola. Celé doobedie mi bolo nejako divne, spomienky na obed a cestu domov sú veľmi...hmlisté. Doma som padla do postele a s prestávkou na normálnu večeru som spala skoro 20 hodín. Ale tie nočné spoločenské hry stáli fakt za to.

PS: Tvoja posledná úloha bola naozaj extrémne náročná. Ešte stále sa snažím rozmýšľať bez S... a je to celkom nepraktické. Raz ti to vrátim :P. Zatiaľ by som chcela počuť, ako sa chystáš na Veľkú noc. Či už pripravuješ niečo pre Aniu alebo plánuješ voľný čas na Slovači...

Another "obsession" of mine

     Aby som pravdu povedala, nie som ten typ, čo sa silou mocou musí dostať na premíeru nového Harryho Pottera s nakresleným bleskom na čele a chrabromilským šálom a Pána prsteňov som rozhodne nepozerala s prsteňom zaveseným okolo krku. To ale ešte neznamená, že sa mi nepáčia. Jednoducho nie som šialená fanynka, na dlho očakávanú knihu dokážem počkať kým sa objaví v mojom obľúbenom kníhkupectve bez nutkania hľadať, či niekde na internete niekto nezavesil nelegálnu kópiu.

     Mám tak veľa toho obľúbeného, že skutočne nedokážem určiť to naj. Za posledných 14 dní som trikrát načala tému Harry Potter, pretože knihami od J.K.Rowling momentálne žijem (btw, už len dokončiť poslednú a asi sa vrhnem na filmy, kým si ešte presne pamätám čo ako malo byť a nebolo). A už presne viem, čím budem žiť najbližšie 2-3 mesiace. Rozhodne sa neviem dočkať 6.apríla a preto som si dnes pripravila GoT internet search :

• ak je tvoj naj Charles Dance a doslova nothing he ever does can make you stop loving him, rozhodne odporúčam toto
• súhrn nahoty
• Disney postavy ako obsadenie Harryho Pottera som tu už ponúkla, ale vieš si ich predstaviť v GoT?
• paródií je na GoT neúrekom, táto je jedna z najlepších
• a ak sa chcete dozvedieť viac o histórii a o tom, čo sa vlastne stalo pred samotným dejom GoT, odporúčam pozrieť si toto: 

PrieStorovo blízky cudzinci (PBC)

Moja prvá reakcia bola, že veľa PBC vzťahov nemám. Môj záujem o nich bol už od mala veľmi malý. Ale vždy tu boli výnimky.
I don´t know if you heard, ale keď bola rezidencia našej rodiny ešte v jednoizbovom byte, PBC v

trojizbovom boli prezývaní "náhradní rodičia". To neznamená, že ma tam naši odkladali v každej voľnej chvíli. Niekedy nado mnou mali dozor, a raz prijali toto pomenovanie... Ich platňa o Zlatej priadke bola miliónkrát obohraná a ich dcéra mala možno prvý počítač v mojom okolí. Mal hlavne Paint, viac nepamätám. Okrem toho, že ich mám doteraz rada ako náhradných rodičov.
Then we moved a dlho-dlho mi boli všetci PBC neznámi. Prechádzali nepovšimnutí, hlavne preto, že hodiny prežité doma boli obmedzené na minimum mojimi záľubami. Veľa krát obišli bez pozdravu, lebo pre mňa neboli v priečinku "obyvatelia tohto paneláku". Zmenila to jedna PBC, ani neviem odkedy, ale nakoniec mi šila šaty na najdôležitejší deň v mojom živote (teda zatiaľ...a aj na promócie).
A po tomto megaimportant dni mám nových PBC. Pomaly ich objavujem, aj ich vzťahy a numerické znaky na dverách. A že môžu byť bližší ako to na prvý pohľad vyzerá. Napríklad keď bol jeden z nich na rovnakom tanečnom večeri ako my... a to bola celkom uzavretá grupa. A okrem toho jeden PBC byt nie je až tak PBC ako PB Rodina. Čo na veľké prekvapenie nie je až taký problém. Len treba poznať hranice. :)

HP 3.0 alebo ako čarovať

          Stále v zajatí Harry Potter audiokníh, momentálne sa nachádzam pred vstupom do jaskyne v šiestej knihe a nedá mi nepozastaviť sa nad kúzlami i dnes :)

     Dúfam, že nikomu neberiem ilúzie keď poviem, že čary skutočné nie sú...ale napríklad vyčariť úsmev na niekoho tvári je niekedy naozajstná fuška a vyžaduje talent. Možno vám týmito pár bodmi pomôžem stať sa lepšími v podobnom "odvetví mágie" :)

1. pozornosť - ak niekomu chcete urobiť radosť, treba vedieť, ako presne na to....pri darovaní knihy by ste napríklad mali mať prehľad o jeho knižnici a o jeho preferencii žánrov, ak dievča obdarúvate kvetmi, umeleckou kyticou určite nezaujmete romantickú dušu s láskou k poľným kvetom
2. revanš - veľa ľudí daruje druhým to, čo by sami radi vlastnili, ak teda chcete potešiť darčekom niekoho, kto vám na posledné troje narodeniny venoval spoločenské hry, viete presne, čo by sa mu páčilo
3. história - pozorovať ľudí týždeň pred Vianocami v snahe vymyslieť im perfektný dar je naozaj nedostatočná príprava, ak niekoho dobre poznáte, viete čomu sa potešil v minulosti, ak nie, nechajte si poradiť od niekoho, kto vie 
4. prezentácia - netreba zabúdať, že polovicou darčeka je to, ako ho odovzdáte; predsa len som zatiaľ nepočula o niekom, kto by strčil zásnubný prsteň do papierového vrecka a z diaľky 10 metrov ho hodil po svojej vyvolenej ;)
5. a posledné, nezabúdajte, že ľudia si v konečnom dôsledku obdarovanie ako také vážia viac ako to, čo im reálne dáte...ale ak sa trafíte, dokážete tým, že vám na obdarovanom záleží a preto ste si na darčeku dali záležať

jeden z dôkazov, že darovanému, ehm, koňovi sa na zuby
v konečnom dôsledku pozerať skutočne nemá

P.S.: A pravdaže úsmev vyčariť nie je nutné hmotnou vecou, záujem, empatia, slová povzbudenia či ochota vypočuť niekoho bez prerušenia sú oveľa vyššie cenené, venovať svoj čas je napokon v dnešnej uponáhľanej dobe výrazom skutočnej lásky (a pravdaže tu spadá láska ku kamarátom či k rodine, nie len dvaja zaľúbenci vodiaci sa za ruky). A, ak niekoho chcete nie len potešiť, ale aj rozosmiať, a žiaden vtip či video nezaberá, jednoducho sa zverte s nedávnym trapasom, ale zo seba urobte hlupáka, najväčšia radosť je napokon vždy škodoradosť ;)

Green, John- Paper towns

       Máte priateľa, s ktorým ste v detstve zažili niečo nepredstaviteľné?  A stretávate sa s ním ešte?  Myslíte, že viete ako ten zážitok ovplyvnil jeho, myslíte, že ho poznáte, možno je to dokonca vaša susedka.  Vaša neuveriteľne skvelá susedka, ktorá je kráľovnou školy do ktorej chodíte. Má len populárnych priateľov a vy patríte ku deckám z kapely v ktorej ani nehráte. No jedného dňa sa môže všetko zmeniť.

       Prvá veta: (Prológ) With a bag in each hand, I paused for a moment outside the van, staring at her.

       Green sa znova vracia k príbehom zo stredných škôl.  Udalosti v škole však tvoria len časový rámec a v popredí sú vzťahy.  Konkrétne vzťah Margo k ostatnému svetu.  Ukazuje sa, že ju vlastne nikto nechápal.  A takmer nikto ju nepoznal.
       Quentin, rozprávač príbehu, je do Margo zamilovaný.  Ale až počas príbehu zisťuje ako veľmi a čo všetko pre ňu dokáže urobiť.  Spôsobom rozprávania veľmi pripomína Colina, ale chýbajú mu všetky tie malé obsesie. Quentin je proste chalan ako každý iný.  Príbeh detailne rozoberá jednu dlhú báseň, ktorú môžeme brať doslovne alebo symbolicky.
       Ako obvykle, dej sa točí okolo jednej hlavnej postavy.  V tomto príbehu je to Margo, ktorej osobnosť vytrháva ľudí okolo nej z letargie.  Najmä "papierovo" hlavného hrdinu Quentina.  Margo je však skutočnou nositeľkou ideí románu.

       Negatívom bol pre mňa určite koniec.  Neviem, či sa ráta do kategórie "otvorený", nepripadá mi, že si môžem domyslieť vlastný záver, skôr vidím nedokončený príbeh.
   
Celkové hodnotenie: 8,5

PS: More of this madness here.

Susedský víkend

     V sobotu sme mali návštevu - Riša a Peeradu prišiel pozrieť kamarát, s ktorým sa už strašne dlho nevideli. A keďže prepásol Aniine posledné narodky aj Vianoce, doniesol jej "pár" darčekov, medzi iným aj 30 centimetrovú bábiku Belle (to spomínam len preto, aby si mohla závidieť ;). Boli s ním dohodnutí, že pôjdu na obed a ja som ostala doma s malou. Tá si pravdaže do postele dotrepala novú bábiku z čoho vyplýva, že poobede ani oka nezažmúrila a už nám boli klopať susedia.

     Teda aby si tomu rozumela, v náprotivnom dome žije rodina s 5 deťmi, a tri z nich pravidelne každý víkend volajú Aniu hrať sa s nimi vonku, alebo sa hrajú u nás doma (u nich boli zatiaľ len raz). Majú 8, 5 a 3 roky, takže s ňou celkom rozumejú, dve staršie sú dievčatá, najmladší chlapec. Prídu každú sobotu aj nedeľu, a klopkajú pravidelne každých 5-10 minút, kým im neoznámime, že malá sa zobudila a oni sa s ňou môžu hrať. Je to ozaj zlaté a Peerada vyhlasuje, že 3-ročný Mohamed sa do Anii asi zaľúbil, keď ju stále chodí pýtať von :)

     Takže susedia, klopkali, Ania nespala, a tak som o 5 minút bola doma so štyrmi deťmi, ktoré sa ma na striedačku pýtali, či sa môžu hrať s kockami a či im pomôžem rozmotať bábikine zamotané vlasy, že by sa chceli hrať s bublifukom, ktorý teraz používa niekto iný, .... jednoducho, škôlka. Vďačná za saleziánsky "výcvik", som všetko v poriadku prežila bez detského plaču či úrazov. Dokonca som ich nemohla dostať z domu, keď ich prišla volať ich mamina :)

     Máme ešte jedných susedov s deťmi, bývajú hneď vedľa, majú trojročné dvojičky dievčatká a asi päťročného chlapca...s nimi sa Ania zatiaľ nehrala ale viackrát sme sa stretli kvôli spoločnému plotu, ktorý sa rozpadá a žiadosti o prebratie balíka od poštára. Sú milí a nanešťastie v nedeľu som ich dobrotu musela zneužiť. Večer som sa bola prejsť, bolo krásne počasie a nechcelo sa mi sedieť doma. Zvyšok osadenstva sa vybral na oslavu ku známym a tak som sa okolo siedmej vracala domov do prázdneho domu. A vďaka svojmu neuveriteľnému šťastiu sa mi podarilo zaseknúť kľúč v zámke. 

     Po pätnástich minútach zúfalého naťahovania sa s kľúčom a neúspešným pokusom dostať sa domov cez zadné dvere, som sa s malou dušičkou odhodlala ísť zaklopať susedom a poprosiť o pomoc (15 minút mi to trvalo preto, že máme ozaj blbý zámok a už sa mi viackrát nedalo odomknúť, ale nakoniec som to zatiaľ vždy zvládla). Úprimne, musela som vyzerať úplne zúfalo, pretože sused mi upokojujúcim hlasom povedal niečo v zmysle, že to všetko bude v poriadku, nech mu ukážem kde je problém a po 10 sekundách s kombinačkami ma pustil domov...nemusím ti hovoriť ako by som sa najradšej prepadla pod zem....

     A v duchu môjho víkendu ťa prosím, aby si mi napísala niečo o susedských vzťahoch. Či to bude úvaha, zážitok alebo vymyslený príbeh nechám na tebe, ale žiadam ťa, aby si krátkodobo so slovníka vypustila S...(véééľmi náročné, viem...a preto ak by sa inak nedalo, povoľujem zvratné zámená a predložku s/so) 

Sme vo vojne!

Na Slovensku zúri druhé kolo prezidentskej kampane. Obe strany ho prezentujú ako boj dobra so zlom. A obe sa vyhlasujú za to dobro.

V prvej časti tohto príspevku by som chcela upozorniť na rétoriku našich volených zástupcov. Nikdy by som si nevšimla ako metafory hlboko prestupujú náš život, nebyť jedného predmetu na vysokej škole. Vo voľbách sa používajú slová ako zvíťaziť, pripraviť sa, útočiť, moc, sila... Politika preto nie je len verejnou "súťažou", je vojnou. Vojnou o moc, ktorá by nakoniec mala priniesť pravdu, dobro, spokojnosť. Slová majú moc. Pero je silnejšie ako meč. Na výbere slov záleží.
A táto vojna neskončí 29.3. Mám pocit, že spoločnosť je v neustálej tichej vojne, ktorá sa niekedy trochu ukáže. Bojujeme petíciami- za tradičnú rodinu, za čistú reklamu; pochodmi- za život, za právo na voľbu, plagátmi, letáčikmi, rozhovormi pri nedeľnom obede. Za menej korupcie, vyššie platy, viac slobody. Mám pocit, že na Slovensku sa opakuje takých 5-6 tém, na ktoré má každý nejaký názor, ktorý háji. A keď sa stretne s niekým, kto má názor opačný, je len nepravdepodobné, že pri týchto témach budú hľadať spoločné riešenia. A ak sa problém vyrieši, nájde sa ďalší. Žijeme počas studenej vojny názorov a ovplyvňuje to mňa aj teba.

Tak tešiť či netešiť sa?

     Na čo sa teším je ti, ako predpokladám, celkom jasné - teším sa keď prídem domov....a teda dúfam, že domov sa nevie dočkať kým prídem ja :)

     A čomu (by) som (bola) ochotná venovať svoj víkend intenzívne? Úprimne, ani neviem... Nemám koníček, ktorému treba venovať veľa času - nespievam (ak sa nerátajú Disney piesne na želanie pre Aniu), nemaľujem, píšem len občas, športom sa s (niekedy) veľkým úsilím skrývam. A na 100% viem, že by som sa nevydržala tak dlho a intenzívne učiť.

     Takže celý víkend viem venovať sebe - zo svojich skúseností ti viem povedať, že určite dobrej knihe, audioknihe alebo aj maratónu filmov (aj keď zatiaľ som dala len jeden, uskutočnil sa počas jedného dňa a ten druhý som dospávala ). Alebo druhým. Či už dobrovoľníckej práci - čo ukazujú tábory, cyklokrosy, stretká a vivant; alebo svojim priateľom...našťastie ešte nikto z nich nebol v takom, s prepáčením, srabe, že by potreboval 48 hodín mojej neustálej prítomnosti, či pomoci :) ...aj keď neviem spočítať všetok, čas, čo som venovala cudzím abstraktom, prácam, bakalárkam či diplomovkám (trochu ironické vzhľadom k tomu, že vo vlastnom štúdiu som sa tak ďaleko nedostala :D).

     Jednoducho si myslím, že všetok čas, ktorý vynaložíš na pomoc druhým, pre ich radosť, potešenie či povzbudenie, nie je zbytočný....a rozhodne sa ti to vráti.

Ako zmeniť imidž?

Pokračujme ešte chvíľu v HP tématike. Aspoň sčasti. Mnoho ľudí sa vďaka tejto značke stalo známymi. Ale známymi viac ako postavy, ktoré hrali ako skvelí herci, ktorými sú. Rovnako JKR je vnímaná hlavne ako autorka detských kníh. Možno práve preto napísala knihu, ktorá je úplne z opačného konca spektra ako jej heptalógia (áno, je to skvelé slovo. Oktalógia by bolo ešte viac super, if you know what i mean). A potom ešte detektívku pod pseudonymom. Ale oplatí sa to vôbec (to nie je rečnícka otázka, chcem odpoveď v komentároch)? Nebolo by lepšie, keby sa venovala tomu, čo jej ide očividne výborne?
Chcela som sa ale venovať skôr hercom (a iným, ktorý potrebujú svoj image zmeniť). Daniel a Emma sa vydali opačnými cestami. Emma vlasy skrátila a Daniel sa pripravuje na rolu Igora v novom Frankensteinovi. Čo sa týka správania, myslím, že ostali takí, akí boli predtým. Nesnažia sa ďalej pôsobiť ako detské hviezdičky, ale ani sa nepokúšajú vyvážiť svoje mladšie roky... experimentovaním, povedzme. To sme už videli mnohokrát... pozerám sa na vás, Miley Cyrus,

Macaulay Culkin a ďalší. 

Hlavne Miley. Mohla by robiť dobrú muziku, ktorá 

by len bola menej ako Hanna Montana. Nemusela by sa potetovať, premávať nahá a 

pokúšať sa o čo najväčšie množstvo škandálov. Mohla by len skúšať iné štýly, hľadať, 

čo by jej najviac sedelo. Daniel pokračoval v divadle, vrhol sa na vážne drámy, Emma 

má z každého niečo. Rupert sa trochu stiahol. Prečo nie.

My máme rovnaké možnosti. Ak chceme zmeniť obraz, aký o nás ľudia majú, nemusíme
 to urobiť zo dňa na deň. Nemusíme zmeniť všetko. Nemusíme sa stať úplne iným človekom.

HP 2.0

     Ako som v piatok spomínala, po čase som sa opäť vrátila k audioknihám Harryho Pottera. Keďže je to momentálne moje najväčšie knižné/filmové kultúrne vyžitie...aj keď nespadá ani do jednej z kategórií :) ... rozhodla som sa k tejto téme vrátiť i dnes.
     Knihu Harry Potter určite predstavovať nemusím, a taktiež si nemyslím, že recenzia by bola na mieste...jednoducho ak ju niekto nemá rád, moje slová to isto nezmenia a tí, čo už fanúšikmi sú, nepotrebujú poznať môj názor.
     Filmy som si pozrela opakovane, je v nich veľa krásne vystihnutých scén i mnoho vecí, ktoré by som zmenila, chýbaju tam maličkosti ktoré tam jednoducho chýbajú...avšak za daných podmienok a po zvážení rozsahu filmovej predlohy jednoducho musím uznať, že lepšie sa to urobiť nedalo...iba ak by z toho spravili seriál (GoT inšpirácia...to by bolo, čo? :)
     Audioknihy sú výborné, Stephen Fry má krásnu zrozumiteľnú a pravdaže veľmi britskú angličtinu. Jeho hlas je príjemný, intonácia presná (perfektne zvládol aj cudzokrajné prízvuky) a hlasy postáv si pekne prerozdelil....jednoducho bol perfektnou voľbou. Vypočula som už viacero audiokníh s rôznymi "predčítačmi" a Roy Dotrice je jednoznačne najlepší, Stephen Fry sa drží na druhom mieste.
     A teraz k tomu, o čom som skutočne chcela hovoriť - popri tom, ako počúvam tieto audioknihy, nad mnohými vecami sa zamýšľam a niektoré z nich možno zaujmú aj vás :)

1. vek určitých postáv- možno som jediný blázon do čísiel, ktorý sa nad tým kedy zamýšľal, ale uvedomili ste si niekedy že Hagrid je len o 3 roky mladší ako Voldemort? A keď už menujem Toho-čo-netreba-menovať, zamýšľal sa niekto niekedy nad tým, koľko rokov má on? (podľa mojích výpočtov má v poslednej knihe okolo 70...a teda Hagrid 67, čo by do ňho nikto nikdy nepovedal, či?)
2. testraly a Harryho schopnosť vidieť ich....jednoducho podľa jeho snov a spomienok vyvolanými dementormi je nám jasné, že bol priamym svedkom smrti svojich rodičov, avšak testraly je schopný vidieť až v piatom ročníku, po tom ako bol svedkom Cedricovej vraždy
3. Rokfortské kozuby - ide o to, že Sirius sa viackrát spojil s Harrym tak, že svoju hlavu dostal pomocou hop-šup prášku do chrabromilskej klubovne a problém s tým bol až keď bola pri moci Umbridgeová, avšak nikdy sa nestalo, že by tam tak niekto pricestoval, kozuby nikto nikdy nestráži (opäť s výnimkou Umridgky); Hermiona aspoň stokrát hovorí o tom, ako sa tam nedá primiestniť, ani priletieť na metle ale kozuby nikto nikdy nikde nespomína, jednoducho to vyzerá, že Rowlingová ich používa tak ako jej to podľa situácie vyhovuje bez zjavných pravidiel...

     Toľko zatiaľ odo mńa, dúfam, že som vo vás vyvolala pár otázok. A rozhodne sa ozvite ak s niečím nesúhlasíte alebo mi viete vysvetliť kozuby, budem sa na to tešiť :)

Excitement!

Rada by som ti povedala o niečom zaujímavom, čo sa v mojom živote za posledný čas udialo, ale nie je

veľmi čom. Víkend som strávila viac v práci ako doma (tri nočné za sebou) a o tom sa mi veľmi rozprávať nechce. Týždeň sa tiež tak nejako prevliekol... ale počas neho ma zaujala jedna otázka. Na čo sa momentálne tešíš? A keď som nad tým uvažovala, zistila som, že okrem konca môjho pracovného maratónu (vrátane tejto ešte 5 služieb za 7 dní) a výplaty (:P) sa najviac teším na sústredenie zboru LF (link coming soonish).
Sústredenia sú vždy... fun. Je to čas trochu odtrhnutý od reality. Čas kedy sa tak naplno venuješ svojmu koníčku, že sa z neho na tie dva dni stane práca. Za menej ako 48 hodín prespievame viac času ako prespíme (čomu výdatne napomáhajú večerné posedenia na izbách :D). V niektorých chvíľach to vlastne vôbec nevyzerá ako zábava. Opakovanie rovnakých melódií stále dookola, kým nedosiahneme momentálnu dokonalosť. Ak to chceš robiť naozaj dobre, potrebuješ sa naozaj sústrediť. Ale všetci radi obetujeme svoj voľný víkend. Pretože nakoniec to nie je o speve. Ani o ľuďoch priamo tam. Ani o jedle, pití, či iných pôžitkoch. Je to o vytvorení niečoho krásneho pre druhých. Keď niekto na Bielu Sobotu povie: "Wau!"
A teda moja otázka na štvrtok má dve časti: Na čo sa najviac tešíš a čomu (by) si obetovala voľný víkend naozaj intenzívne?

HP

     Mám rada knihy ako také, úžasná vec, nemyslím, že existuje niečo lepšie. A pravdže mám aj svoje obľúbené, ku ktorým sa po čase stále vraciam. Do tejto kategórie patrí aj heptalógia (super slovo, nie?) Harry Potter. Každý o ňom už počul, málokto si o ňom neprečítal ani jednu knihu. Je to príbeh, ktorý okamžite po svojom vzniku očaril celú generáciu detí a dovolím si tvrdiť, že tak ešte stále činí.

     Keďže ja som momentálne tu - v ďalekom anglickom svete, a HP knižky sú tam - v poličke môjho brata, musela som nejako poriešiť ich opakované čítanie. Kúpiť si ich je celkom drahá záležitosť, predsa len je ich sedem a keďže ich už všetky v rodine máme....a tak som objavila audioknihy. Odporúčam, Stephen Fry je skvelý rozprávač, môžete počúvať a popri tom variť, upratovať, ... a navyše, ak ste nečítali knihy v anglickom origináli, si neuveriteĺne rozšírite slovnú zásobu. A nemyslím tým len slovíčka ako kotlík alebo prútik, ktoré v reálnom rozhovore veľmi nevyužijete :)
     Dnes som sa rozhodla venovať HP, pretože opäť raz nadišiel čas, aby som si ho prečítala/popočúvala. A keďže som sa do toho pustila, opäť som mala chuť trochu viac sa ponoriť do jeho magického sveta aj na internete a opäť som našla veci, o ktorých som predtým netušila, ako napríklad toto - >
No nie je to super?
     Každý skutočný fanúšik by mal vidieť toto - prierez všetkými filmami, komentáre hercov, autorky, kritikov, .... jednoducho paráda.
     Tiež vás hnevá, že ani jeden z celkovo ôsmych filmov nezískal Oscara? (a to boli nominovaný v celku na 12) Aj hlavné postavy majú k tomu čo povedať.
     A tiež J.K.Rowling mala nedávno čo povedať o tom, ako podľa nej mala kniha skončiť. Jej tvrdenie, že Harry a Hermiona by boli oveľa lepší pár ako Hermiona a Ron vyvolalo vlnu príspevkov, obrázkov, blogov, ..... jednoducho pichla do osieho hniezda. Mňa by zaujímalo, čo si myslíte vy :) A zakončím s jednou originálnou reakciou na slová Rowlingovej.

Tak spať alebo nie?

       O svojom poslednom víkende, ktorý bol tak náročný, že som sa tešila na pracovné dni som ti písala tu. A teda mám pocit, že pri mojej víkendovej vyťaženosti je každý pracovný týždeň oddychový. Veď pováž, keby sa udialo všetko to, čo sa obvykle deje tak: v piatok večer máme birmovancov, potom si ideme s niekým sadnúť na jedno, vrátime sa okolo jednej. V sobotu TH obvykle dospáva týždeň, ja dobieham zameškané a varím (priznávam bez mučenia- málokedy stihnem na 12:00). Po obede upratujeme, ak nie je nejaká iná akcia a v podvečer niekedy zbor, niekedy nie. Po ňom obvykle papučová kultúra. No a nedeľa, Deň Pánov, deň pracovného pokoja... začína 9:30 skúškou Butterfly-u (je nedeľa, treba prísť aspoň učesaný, vstávam 8:30 najneskôr... ibaže by nie), omša, blesková príprava obeda, niekedy vyjde aj večera. 16:00 stretko do 18:30 (v podstate) a potom La Famiglia (link coming soon...ish) približne do 21:00. Domov sa dovlečiem a rozmýšľam, čo bude TH v pondelok obedovať, čo by sa dalo uvariť telepaticky a zo vzduchu.

       Ale chcela som o inom. Každý spína ruky, keď poviem, že mám prevažne nočné služby. Ale už na vysokej som bola viac sova ako škovránok a počas skúškového som väčšinou nepočítala, koľko hodín si pospím, ale či sa vôbec oplatí prikrývať. Na skúšky som bežne chodila bez spánku a na našej bunke sa tradovala hororová story o preloženej skúške (z 8:00 na 13:00... vieš si predstaviť aké to bolo čakanie po prebdenej noci, keď sa neoplatilo vrátiť na internát...). Takže, hoci sa nepovažujem za experta, mám pár rád k tomu ako nespať.
- kofeín je obvyklá voľba, dobrý nápad, či už nejaký nealkoholický nápoj, káva alebo energetický drink. Čo som sa ale dozvedela pomerne nedávno, kofeín ti pomôže nezaspať, ale ak nemáš energiu z jedla (alebo cukru v nápoji, napr.) budeš aj tak unavená.
- ak plánuješ celonočný maratón, priprav si nejaké jedlo. Aj kvôli energii spomínanej vyššie, no celkovo sa lepšie bdie s plným žalúdkom. Alebo aspoň prežúvaj žuvačku.
- obvykle sa nespí za nejakým účelom, ale ak potrebuješ len niekoho dočkať alebo nejako prečkať noc, nájdi si nejakú intelektuálne zaujímavú zábavku. Pre mňa je kniha paradoxne lepšia ako film, lebo na knihu sa musím sústrediť, pri filme niekedy stačí zvuk... a zrazu spíš.
- no a ak teda musíš spať, najviac oddýchnutá sa zobudíš po nejakom násobku 90min. Toľko totiž priemerne trvá celý spánkový cyklus (vrátane REM fázy). Takže lepšie je spať 3h ako 4h napríklad.
Vyskúšaj, skomentuj, podebatíme.

Ako účinne spravovať svoj pozemský majetok ;)

      Nechcem sa označiť za odborníčku, ale osobne som si prešla od extrému - všetko si odkladať k extrému - všetkého sa okamžite zbaviť a osobne si myslím, že som našla zlatú strednú cestu...teda aspoň pre seba, ale verím, že by mohla osožiť aj vám :)
      Každý určite pozná ten pocit, že niečo musí vo svojej izbe nájsť, lebo to súrne potrebuje, problém je však v tom, že netuší, kde hľadať. Je to úplne normálne a trúfam si tvrdiť, že keď túto vec nenájdete a zmierite sa s tým, o nejaký čas hľadáte niečo iné a narazíte na tú prvú vec, ktorá je vám pravdaže v novej situácii úplne zbytočná :) A preto ponúkam niekoľko tipov, ako takéto "milé prekvapenia" znížiť na minimum:

1. prerozdelenie vecí podľa typu...čo v praxi znamená, všetko oblečenie v skrini, knihy na poličke a dokumenty v jednom šuplíku - veci rovnakého charakteru držať pokope na jednom mieste, a ak ste popletení aj napriek tomu, označte si čo kde máte - predsa v kuchyni nemáte príbory rozťahané v troch rôznych šuplíkoch ani sada pohárov nie je prerozdelená medzi viaceré skrinky...jednoducho - čo používate spolu aj spolu skladujte
2. suveníry, darčeky, pamiatky...veľmi problémová skupina predmetov, po úžasnom koncerte si chcete odložiť papierový lístok, plastový náramok či autogram, zaprisaháte sa, že nikdy neoperiete tričko v ktorom vás objal niekto špeciálny, alebo dokonca po šuplíkoch skrývate darček od babky na Vianoce, ktorý vyťahujete vždy, keď má prísť na návštevu ....problém je v tom, že darčeky a lístky vám pomaly začnú zaberať viac miesta ako by ste chceli a tričko nachytá toľko prachu, že v tom vás rozhodne už nikto nikdy objímať nebude...a preto vám radím - tričko normálne perte a noste ďalej, na to oblečenie predsa je a vždy keď ho budete mať na sebe si na svoju jedinečnú udalosť spomeniete :) darčeky od starých rodičov, ktoré nepoužívate, môžete venovať niekomu, kto ich skutočne využije alebo charite (ak sú vaše babky aspoň trošku ako tá moja tak vás ešte aj pochvália, za to, že ste urobili dobrý skutok) a suveníry z udalostí - vyraďte si jednu krabicu/šuplík/poličku, jednoducho, čo uznáte za vhodné, a tam všetky tieto drahocennosti skladujte, ak sa po čase už nebudú môcť pomestiť, nastal čas na pretriedenie
3. triedenie - skutočne funguje - jednoducho si spravte zoznam oblastí, ktoré treba udržiavať v poriadku a priebežne sa im venujte - ak si na každý týždeň stanovíte cieľ upratať si jednu poličku, nie je to až tak veľa...a keď sa vám po čase minú poličky (čo sa určite stane a nebude to trvať až tak dlho), jednoducho ich už len "spravujte" - skontrolujte, či tam je všetko, čo tam má byť, či vás niečo už neomrzelo alebo niečo už vôbec nepouživate a viete, že sa hodí niekomu inému

     Netvrdím aby ste sa zbavili všetkého, čo nepoužívate. Sú predmety, ktoré vás motivujú alebo jednoducho zahrejú pri srdci, pripomenú milú tvár či jednoducho vyčaria úsmev na tvári...ale neskladujte všetko bez rozmyslu a rozhodne nedávajte všetko na jednu kopu s názvom "prerozdelím niekedy neskôr", pretože tá na vás jedného dňa určite spadne.

So, the Oscars 2014 really happened...

Už som raz "oscarový" príspevok písala. No tento víkend sa odovzdávali tie skutočné a nemôžem si pomôcť, ale cítim určitú zaujatosť akadémie. Uznávam, že som videla asi len polovicu nominovaných filmov, ale...

Najlepší film: 12 years a slave. Nebolo to zlé... ale keď zo scény zmizol BC bol to už len veľmi veľmi smutný životopisný príbeh. S nádejou, že sa BC ešte vráti som to dopozerala do konca. V mojom osobnom rebríčku ho radím niekde k Lincolnovi; toho som nedopozerala, pretože nemal takého ťahača. Všetci hovoria, že im to zmenilo život... ja som asi nedávala pozor.

Herec v hlavnej úlohe: Matthew McConaughey za Dallas Buyers Club. Ten film som nevidela. Názor čakám od teba v komentároch. Ale podľa mňa si Leonardo svojho prvého (!!!) Oscara za Wolf of Wall Street zaslúžil. Bol neuveriteľný, totálne presvedčivý...Skvelý. Alebo Christian Bale za rolu v American Hustle, v ktorej bol minimálne tak dobrý ako DiCaprio v Gatsbym. A kvôli ktorej vraj musel pribrať. Keď uvidíš koľko, pochopíš.

Herečka v hlavnej úlohe: Cate Blanchett v Blue Jasmine. Nevidela, ale predpokladám, že akadémia sa poskladala už len z mena Woody Allen. Lebo výkon Sandry Bullock v Gravity si sošku tiež zaslúžil. Ale Gravity mali asi uspokojiť ceny v menších kateoriách...

Herec vo vedľajšej úlohe: Jared Leto, Dallas Buyers Club. Podľa obrázku pravdepodobne hral ženu alebo transku... nič proti ničomu. Asi to bolo náročné.

čo je za najzdieľanejšou fotkou večera...

Herečka vo vedľajšej úlohe: Nie, nie, nebudem orodovať za ďalšieho pre Jennifer Lawrence. Bola dobrá, ale minulý rok bola lepšia. Lupita Nyong´o si ho za výkon v 12 years a slave zaslúžila právom. Ostatné filmy z kateorie som aj tak nevidela, tak nemám veľmi právo protestovať.

Najviac ma potešili dve ceny pre Frozen a dve pre Gatsbyho. Škoda, že neocenili efekty v Hobbitovi, myslím, že boli naozaj pekné. A naozaj ma mrzí, že sa nejaká cena neušla aj tomu Wolfovi... Hádam budúci rok, Leo. A ešte jedno video k téme.

Cesta tam...alebo skôr späť a nespať :)

     Bola tu moja mamina, to vieš. Aj to, že na víkend potom prišiel brácho. Aj to, že v sobotu sme vyšli všetci spolu do ulíc, trošku sa tu poobzerať. Čo ale nevieš je to, ako som strávila nedeľu.

     V noci som spala asi tri hodinky, s tým, že som sa budila každých 20-30 minút a kontrolovala čas na mobile aby som nezaspala....veľmi užitočná vlastnosť, bohužiaľ ju neviem využívať vedome. Keď hodinky ukázali 3:00, vo dverách sa ukázala mama s tým, že už je čas (teda aby si chápala, ona spala u mňa a ja u Anii a veru som ju nechcela budiť uprostred noci budíkom, tak sme to vyriešili takto). Bez meškania a nadmerného hluku sme sa dostavili na zastávku cca o 10 minút pred plánovaným príchodom autobus, a dobre, že sme tak urobili, lebo sa dostavil o 7 minút skôr. Plán bol ísť 2 autobusmi MHD na autobusovú stanicu Victoria, kde nasadím mamu na spoj na letisko a ja to otočím domov. A takmer sme to nestihli pretože napriek skorému príchodu prvého autobusu, ten druhý zhruba toľko isto meškal a tak sme mali neuveriteľné šťastie, keď sme na Victorii videli nastupovať posledných dvoch pasažierov a pripojila sa k nim aj mamina. 

     Domov som prišla okolo šiestej, a aby som nikoho v žiadnej izbe nebudila, ostala som v obývačke, ktorá bola ku podivu v našom preplnenom dome neobývaná :) O siedmej som sa zobudila na to, ako mi Rišo prišiel zhasnúť svetlo a o ôsmej mi môj "neviem to ani pomenovať" brat, zavolal na mobil...úprimne, myslela som v tej chvíli, že ho zabijem. S ním som dom opustila okolo desiatej smerom na vlak z centra Londýna. Boli sme tam pomerne skoro a tak stihol prejsť všetky miestne obchody v honbe za pokladničkou pre svoju priateľku....našťastie sme našli a taktiež stihol spoj v poriadku.

     Opäť som sa vybrala domov, príchod okolo pol jednej, a nie a nie zaspať. Rišo, Peerada a Ania šli plávať a ako darček domov priviedli kamaráta, ktorého mi ona už asi pol roka dohadzuje (za toho pol roka sme sa stretli dvakrát vrátane dňa, o ktorom práve hovorím :) Každopádne keď konečne prišli som ja bola už príliš unavená na socializovanie sa s niekým a tak som zaľahla...a na druhý deňs a dozvedela, on si niekoho našiel ale že sa nemám báť, že Peerada mi určite niekoho nájde :D a tak si vieš predstaviť, ako som sa po tomto nároćnom víkende tešila na pracovný týždeň, že to konečne dospím....a dnes môžem povedať úprimne od srdca, že včera sa mi to konečne podarilo ;)

     A otázka? Asi kedy si mala taký vyťažený víkend, že si sa nevedela dočkať pracovného týždňa? :)