PrieStorovo blízky cudzinci (PBC)

Moja prvá reakcia bola, že veľa PBC vzťahov nemám. Môj záujem o nich bol už od mala veľmi malý. Ale vždy tu boli výnimky.
I don´t know if you heard, ale keď bola rezidencia našej rodiny ešte v jednoizbovom byte, PBC v

trojizbovom boli prezývaní "náhradní rodičia". To neznamená, že ma tam naši odkladali v každej voľnej chvíli. Niekedy nado mnou mali dozor, a raz prijali toto pomenovanie... Ich platňa o Zlatej priadke bola miliónkrát obohraná a ich dcéra mala možno prvý počítač v mojom okolí. Mal hlavne Paint, viac nepamätám. Okrem toho, že ich mám doteraz rada ako náhradných rodičov.
Then we moved a dlho-dlho mi boli všetci PBC neznámi. Prechádzali nepovšimnutí, hlavne preto, že hodiny prežité doma boli obmedzené na minimum mojimi záľubami. Veľa krát obišli bez pozdravu, lebo pre mňa neboli v priečinku "obyvatelia tohto paneláku". Zmenila to jedna PBC, ani neviem odkedy, ale nakoniec mi šila šaty na najdôležitejší deň v mojom živote (teda zatiaľ...a aj na promócie).
A po tomto megaimportant dni mám nových PBC. Pomaly ich objavujem, aj ich vzťahy a numerické znaky na dverách. A že môžu byť bližší ako to na prvý pohľad vyzerá. Napríklad keď bol jeden z nich na rovnakom tanečnom večeri ako my... a to bola celkom uzavretá grupa. A okrem toho jeden PBC byt nie je až tak PBC ako PB Rodina. Čo na veľké prekvapenie nie je až taký problém. Len treba poznať hranice. :)