Tak tešiť či netešiť sa?

     Na čo sa teším je ti, ako predpokladám, celkom jasné - teším sa keď prídem domov....a teda dúfam, že domov sa nevie dočkať kým prídem ja :)

     A čomu (by) som (bola) ochotná venovať svoj víkend intenzívne? Úprimne, ani neviem... Nemám koníček, ktorému treba venovať veľa času - nespievam (ak sa nerátajú Disney piesne na želanie pre Aniu), nemaľujem, píšem len občas, športom sa s (niekedy) veľkým úsilím skrývam. A na 100% viem, že by som sa nevydržala tak dlho a intenzívne učiť.

     Takže celý víkend viem venovať sebe - zo svojich skúseností ti viem povedať, že určite dobrej knihe, audioknihe alebo aj maratónu filmov (aj keď zatiaľ som dala len jeden, uskutočnil sa počas jedného dňa a ten druhý som dospávala ). Alebo druhým. Či už dobrovoľníckej práci - čo ukazujú tábory, cyklokrosy, stretká a vivant; alebo svojim priateľom...našťastie ešte nikto z nich nebol v takom, s prepáčením, srabe, že by potreboval 48 hodín mojej neustálej prítomnosti, či pomoci :) ...aj keď neviem spočítať všetok, čas, čo som venovala cudzím abstraktom, prácam, bakalárkam či diplomovkám (trochu ironické vzhľadom k tomu, že vo vlastnom štúdiu som sa tak ďaleko nedostala :D).

     Jednoducho si myslím, že všetok čas, ktorý vynaložíš na pomoc druhým, pre ich radosť, potešenie či povzbudenie, nie je zbytočný....a rozhodne sa ti to vráti.