Sme vo vojne!

Na Slovensku zúri druhé kolo prezidentskej kampane. Obe strany ho prezentujú ako boj dobra so zlom. A obe sa vyhlasujú za to dobro.

V prvej časti tohto príspevku by som chcela upozorniť na rétoriku našich volených zástupcov. Nikdy by som si nevšimla ako metafory hlboko prestupujú náš život, nebyť jedného predmetu na vysokej škole. Vo voľbách sa používajú slová ako zvíťaziť, pripraviť sa, útočiť, moc, sila... Politika preto nie je len verejnou "súťažou", je vojnou. Vojnou o moc, ktorá by nakoniec mala priniesť pravdu, dobro, spokojnosť. Slová majú moc. Pero je silnejšie ako meč. Na výbere slov záleží.
A táto vojna neskončí 29.3. Mám pocit, že spoločnosť je v neustálej tichej vojne, ktorá sa niekedy trochu ukáže. Bojujeme petíciami- za tradičnú rodinu, za čistú reklamu; pochodmi- za život, za právo na voľbu, plagátmi, letáčikmi, rozhovormi pri nedeľnom obede. Za menej korupcie, vyššie platy, viac slobody. Mám pocit, že na Slovensku sa opakuje takých 5-6 tém, na ktoré má každý nejaký názor, ktorý háji. A keď sa stretne s niekým, kto má názor opačný, je len nepravdepodobné, že pri týchto témach budú hľadať spoločné riešenia. A ak sa problém vyrieši, nájde sa ďalší. Žijeme počas studenej vojny názorov a ovplyvňuje to mňa aj teba.