Temporarily Out of Order

     Enjoy back to school week :) If there's nothing to look forward to in near future, maybe check out this

100 questions no one asks tag

1:Do you sleep with your closet doors open or closed?
Closed... always closed.
2:Do you take the shampoos and conditioner bottles from hotels?
I try not to. But sometimes they are just so cute.
3:Do you sleep with your sheets tucked in or out?
Out. I guess.
4:Have you ever stolen a street sign before?
No, but I know someone who has.
5:Do you like to use post-it notes?
Yes, but the glue isn´t sticky enough. Do the small markers count? I love those
6:Do you cut out coupons but then never use them?
If I cut them I almost always use them.
7:Would you rather be attacked by a big bear or a swarm of a bees?
I guess I would die either way... Bees?
8:Do you have freckles?
Sometimes.
9:Do you always smile for pictures?
I try to.
10:What is your biggest pet peeve?
Smelly people.
11:Do you ever count your steps when you walk?
I used to do that more often that I do it now.
12:Have you ever peed in the woods?
Who didn´t?
13:What about pooped in the woods?
I guess not?
14:Do you ever dance even if there’s no music playing?
Yep.
15:Do you chew your pens and pencils?
No.
16:How many people have you slept with this week?
One. And one teddy bear.
17:What size is your bed?
King size.
18:What is your Song of the week?

19:Is it okay for guys to wear pink?
Some of them can pull it of.
20:Do you still watch cartoons?
Of course! MLP:FiM is the best.
21:Whats your least favorite movie?
Rrrrr? I don´t get it. I stopped watching after 5min.
22:Where would you bury hidden treasure if you had some?
I would spend it. Invest, I meant invest... In my back yard.
23:What do you drink with dinner?
What is available.
24:What do you dip a chicken nugget in?
Barbecue sauce.
25:What is your favorite food?
I don´t have one now.
26:What movies could you watch over and over and still love?
Moulin Rouge! and now also Great Gatsby... Beauty and the Beast also.
27:Last person you kissed/kissed you?
TH.
28:Were you ever a boy/girl scout?
For a year.
29:Would you ever strip or pose nude in a magazine?
No.
30:When was the last time you wrote a letter to someone on paper?
And actually send it? That would be... 10 years or so...
31:Can you change the oil on a car?
Nope.
32:Ever gotten a speeding ticket?
Gosh no.
33:Ever ran out of gas?
Nope.
34:Favorite kind of sandwich?
Cheese.
35:Best thing to eat for breakfast?
Waffles!
36:What is your usual bedtime?
1am or 8am.
37:Are you lazy?
... I guess... I´m more of the procrastination type.
38:When you were a kid, what did you dress up as for Halloween?
Not for Halloween, but... teacher and murderer...those two I remember.
39:What is your Chinese astrological sign?
Snake.
40:How many languages can you speak?
Nobody knows :D Actually speak...4 I guess... Slovak, Czech, English, Spanish. Had classes of: German, Russian, Portugese, Latin, Catalá, Japanese, Hebrew, French... in this order.
41:Do you have any magazine subscriptions?
No.
42:Which are better: legos or lincoln logs?
Hmmm... pass.
43:Are you stubborn?
Depends.
44:Who is better...Leno or Letterman?
I don´t like talkshows.
45:Ever watch soap operas?
I remember Esmeralda and Muneca brava... but now I avoid them.
46:Are you afraid of heights?
Standing on the chair makes me queezy, top of the mountain doesn´t.
47:Do you sing in the car?
I do, even if I´m not the one driving.
48:Do you sing in the shower?
Sometimes.
49:Do you dance in the car?
I would...
50:Ever used a gun?
Yep and loved it.
51:Last time you got a portrait taken by a photographer?
Wedding.
52:Do you think musicals are cheesy?
NO!
53:Is Christmas stressful?
Can be.
54:Ever eat a pierogi?
Funny question. Yes.
55:Favorite type of fruit pie?
Apple or blueberry.
56:Occupations you wanted to be when you were a kid?
Police, archaeologist, novelist...
57:Do you believe in ghosts?
Kind of.
58:Ever have a Deja-vu feeling?
Yep.
59:Take a vitamin daily?
Nope.
60:Wear slippers?
I try.
61:Wear a bath robe?
I try.
62:What do you wear to bed?
The same thing I wear at home.
63:First concert?
...Some classical music.
64:Wal-Mart, Target or Kmart?
Lidl.
65:Nike or Adidas?
The cheaper and cuter one.
66:Cheetos Or Fritos?
Both!
67:Peanuts or Sunflower seeds?
Pumpkin seeds.
68:Ever hear of the group Tres Bien?
Nope.
69:Ever take dance lessons?
Yes.
70:Is there a profession you picture your future spouse doing?
... I guess no.
71:Can you curl your tongue?
Yes.
72:Ever won a spelling bee?
Nope, but I was close second in mathematical ... thing
73:Have you ever cried because you were so happy?
I guess.
74:Own any record albums?
Personally no.
75:Own a record player?
Same as above.
76:Regularly burn incense?
Nope.
77:Ever been in love?
I am.
78:Who would you like to see in concert?
Bon Jovi.
79:What was the last concert you saw?
Justin Timberlake.
80:Hot tea or cold tea?
Depends. But usually hot.
81:Tea or coffee?
Tea.
82:Sugar or snickerdoodles?
? Sugar
83:Can you swim well?
I think so.
84:Can you hold your breath without holding your nose?
Yes.
85:Are you patient?
I can be.
86:DJ or band, at a wedding?
DJ.
87:Ever won a contest?
I guess not.
88:Ever have plastic surgery?
No.
89:Which are better black or green olives?
Both are yummy. Black for people who don´t like them.
90:Can you knit or crochet?
Knit.
91:Best room for a fireplace?
Living room.
92:Do you want to get married?
Not again. I hope this is for life.
93:If married, how long have you been married?
Two years in less than two weeks.
94:Who was your HS crush?
Every year someone else.
95:Do you cry and throw a fit until you get your own way?
No.
96:Do you have kids?
No.
97:Do you want kids?
Yes!
98:Whats your favorite color?
Changes every season. But lilac stays.
99:Do you miss anyone right now?
My dearest siblings-in-law. And also TH.

Next week is your turn!

The Pretty One

     Zamýšľala si sa niekedy ako bude vyzerať tvoj pohreb? Ospravedlňujem sa za morbídnu otázku ale ozaj by ma to zaujímalo....ja asi nikdy, až doteraz. Totiž hrdinka môjho dnešného filmoého tipu si niečo také odskúšala.
     Laurel a Audrey sú dvojčatá a neuveriteľne by sa na seba podobali, keby...keby mali rovnaké oblečenie, make-up a účesy. Ich život je diametrálne odlišný a vídajú sa len zriedka. Pre jednej takejto udalosti sa však stane niečo nečakané - autonehoda pripraví jednu z nich o život. Jediný problém je v tom, že všetci si myslia, že zomrela tá druhá...

     Dosť nečakaný a zaujímavý zvrat vyvolá sled jedinečných udalostí a ti len sedíš a pozeráš a rozmýšľaš aké by to asi bolo....aké by bolo dostať druhú šancu a začať svoj život odzačiatku. Nie však od nuly, jednoducho len vkročiť do života niekoho iného a pokračovať namiesto neho. Nebudeme si klamať, každý z nás isto niekedy rozmýšľal, aké by to asi bolo mať iný život. A asi len málokto premýšľal nad dôsledkami takejto výmeny.
     The Pretty One som videla už pred pár týždňami a tak sa mi ťažko spomína na všetky detaily. Čo si však pamätám je, že film sa mi veľmi páčil. Skrýva veľa vtipných scén, pár podnetov na zamyslenie, veľmi jasné posolstvo "Ak chceš zmeniť svoj život tak neváhaj a urob to!", očarujúcu a veľmi talentovanú Zoe Kazan (už si zháňam aj ďalšie filmy s ňou) a ako bonus plus pre mňa Jake-a Johnsona ;) Rozhodne sa chystám pozrieť si Tú kočku (ako som názov sama poslovenčila) v dohľadnej dobe.

Mexičania na výletoch 1/2

Leto pre mňa nikdy nebolo o veľkej dovolenke. Skôr som absolvovala veľa malých či pár väčších výletov. Tento rok to však pre mňa bolo prvé "pracovné" leto... a ani by som nečakala, aké odlišné bude od tých predošlých. Veď takmer celých sedem z deviatich týždňov som pracovala v dvoch zamestnaniach. No a keď som mala voľnú chvíľu od recepcie aj od tlmočenia a mohla som sa odtrhnúť od domácnosti, snažila som sa mexičanom ukázať naše krásne Slovensko.
Bohužiaľ, pekné počasie vydržalo len prvý týždeň a od toho ďalšieho sa zaužívala "pranostika"- viac mexičanov, viac vody. Veď keď prišli ďalší týždeň dvaja (k tým dvom, ktorý tu už boli. Tu sa oplatí spomenúť, že takmer každý mal nejakú prezývku. Prví teda boli Balú a Bleduľa, bez kufrov druhý týždeň dorazili Frajer a Apu) zaplavilo Spanyolovu a vo Vrátnej doline sa zosunul kopec (čo významne ovplyvnilo moje výletné plány...mexické "šťastie"). No a v deň, keď sa Slovenskom prehnala druhá veľká búrka prišli nečakane dva exempláre (zvyšujúc počet kusov na 6). S potešením hlásim, že ako postupne náš kraj opúšťajú, počasie sa zlepšuje. Bohužiaľ rána sú už jesenné... Verím v krásne babie leto v septembri.
Po niekoľkých prechádzkach centrom mesta (chodili sme najmä po hračkárstvach, lebo Balú hľadal Jengu originál...) som si povedala, že je čas vziať ich na nejaký kopec. Frajer a Apu stále bez kufrov ("šťastie") absolútne nevybavení... a ešte sme predtým skočili na pivo. Naivne som si myslela, že sa zabavím, keď ochutnajú 52% slivovicu. Nojo, zabudla som na tequillu. Vybrali sme sa na Lietavský hrad. Ako obvykle toto leto- bolo po daždi. Keď sme prechádzali vstupnou bránou pršalo zas. Kto ma pozná, vie aká som turistka (hint: nevlastním ani jednu schopnú obuv do lesa), no napriek tomu som zišla z kopca v najlepšom stave... Ale páčilo sa im. Prikladám foto ako dôkaz. Hrad sa dá pekne preloziť, treba sa trochu dívať pod nohy, ale dá sa to zvládnuť. Ale chlapci sa chovali ako praví gentlemani. Keď som schádzala z akejkoľvek prevýšeniny mohla som si vybrať minimálne z dvoch podávaných rúk... asi sa báli, že by sa nevedeli vrátiť k autu.
Môj druhý (a nakoniec aj posledný) výlet s nimi som absolvovala o týždeň aj niečo neskôr počas odstávky el. energie v závode. Nečakaný voľný deň si už ale neužíval s trojlístkom Balú ale Inži. Inži má asi 52 rokov a obvod pása tak 152... Hurá do Demänovskej doliny. Ľadová jaskyňa, lanovka na Chopok... to bude ideálne, či? Lenže ku jaskyni je to 20min do kopca. Keďže sme meškali ako obvykle a ja som v ten večer mala stihnúť službu na recepcii, ku vchodu sme sa dostali za 10min. Ja, turista. Ale vstup sme stihli. K vstupu do druhej jaskyne (na kopci totiž čo? Pršalo.) kam to malo trvať 15 a parkovali sme 12min pred plánovaným vstupom sme sa dostali za 7. Vlastne už asi viem, prečo so mnou nikam nechcú chodiť :D
Tento štvrtok je posledný deň, ktorý s nimi strávim. Preto hlásim: pokračovanie nabudúce (aby som si ešte mohla zaspomínať, že mi vlastne nechýbajú :D)

Prečo radi smútime

     Tak som akurát dopozerala Na vine sú hviezdy a akosi mi napadlo - prečo som to ja blbá pozerala? Presne som vedela o čom to bude (vďaka knihe)! Bolo mi ozaj treba poplakať si alebo čo? A ako vôbec niekto niečo takéto môže hrať, natočiť či dokonca napísať? Odpoveď je poväčšine veľmi prozaická - lebo sa to dobre predáva...ale prečo? Prečo sme si obľúbili dojímavé filmy a smutné knižky? Ja osobne mám pár teórií...

1. romantici - isto už si niečo také videla, veľká love story a na konci z akéhosi dôvodu odlúčenie - toto je štýl beznádejných romatikov, keď príbeh veľkej lásky skončí rozdelením danej dvojice, ich láska ostane večnou a teda nemennou; totiž ak dvaja spolu ostanú, ich zaľúbenosť(a niekedy i láska) pomaly ustupuje pod náporom reality, každonenných problémov, pribúdajúceho veku .... (pravdaže česť výnimkám a pravá láska je o niečom inom preto sa tu neráta ale...celý svet pozná Shakespearove tragédie, no málokto si pamätá jeho veselohry)
2. masochisti - narozdiel od prvej kategórie, masochsiti pozerajú smutné filmy preto, aby ich porovnávali s vlastnými bôľmi a tak sa utápali v sebaľútosti
3. realisti - či chceme a či nie, smutné udalosti sa nás dotknú oveľa viac ako tie veselé a preto realisti siahajú po knihách so smutným koncom, sú jednoducho oveľa reálnejšie a niekedy skutočne potrebuješ porovnať svoj život s niekým, kto je na tom horšie a uvedomiť si, že tvoj život je predsa napriek všetkému krásny
4. uplakanci - nevedela som, ako inak ich označiť a preto dúfam, že moje vysvetlenie toto nelichotivé pomenovanie uvedie na pravú mieru - ide o ľudí, ktorí smutnosti vyhľadávajú z jediného dôvodu - aby sa vyplakali, či už je to preto, že svoje skutočné city často taja pred ostatnými z rôznych dôvodov, alebo sú jednoducho tak empatickí, týchto ľudí spájajú opuchnuté oči a kopy osmrkaných vreckoviek

     Nevravím, že moja teória je nepriestrelná, ale myslím, že apsoň v niečom mám pravdu. Čo ty na to? Našla si sa v niektorej skupine či si akýmsi mixom? A ak môj názor nezdieľaš, ako je to podľa teba?

Čím zaplniť prázdnu izbu

Keď sme vyberali nový byt, mysleli sme na budúcnosť. Predsalen, cena bytu nie je suma, ktorú míňaš každý mesiac; chceli sme niečo trvalé. Preto sme rovno hľadali viac-izbový byt. Výber nakoniec padol na tri izby a celková rozloha je krásnych 84m2. Je jasné, aké využitie pre tú tretiu miestnosť plánujeme- detská . Čím ju ale zaplníme pred tým, než ju ZAPLNÍME... to bola otázka, ktorú sme si kládli odkedy sme náš byt prvý raz videli.

Mnoho ľudí sa nám snažilo radiť. Najčastejší názor bol, aby sme si z nej urobili skladisko. Vieš si to určite predstaviť. Zvyšok bytu ako zo škatuľky, a jedny dvere neustále zatvorené. Pred tou izbou si obúvaš špeciálne "špinavé" papuče, aby sa pavučiny nenosili... žartujem, je to "sušiareň a žehliareň prádla", skladisko nepotrebného nábytku (ha ha ha, akože nejaký nepotrebný máme), atď.
Tiež by z toho mohla byť hobby izba: pohovka, telka s Kinectom, boxovacie vrece, štrikovanie, nedoskladané puzzle... Tiež neviem, kde by sme zohnali toľko koníčkov, aby mala hobby izba zmysel.
Alebo by sme voľný priestor mohli dočasne prenajímať. Dívam sa na vás KK, RM, MČ a MH... Dvere sú stále otvorené :D
Môj sen by bol urobiť si z prázdnej izby štýlovú pracovňu s knižnicou na celú stenu a hojdacím kreslom. Kníh na to určite máme dosť.
Nakoniec sa z nej stalo zo všetkého niečo. Skladisko reprezentuje kút, kde je nepotrebný pracovný stôl po pôvodných majiteľoch, vedľa neho odpočíva žehliaca doska, hobby izbu mapy na stenách, namiesto prenajímania dvojposteľ slúži pre hostí, no ale najviac voľnú izbu využívame ako pracovňu. Pracovným stolom sme venovali ďalší kút a keby som bola vybalená z krabíc, iste by som tam trávila viac času. Zatiaľ je to však výhradné kráľovstvo TH, ale ja tam raz tú knižnicu dostanem :D
Moja otázka na budúci týždeň je: Ako si predstavuješ dokonalú dovolenku? Čas prázdnin sa nám kráti a ja som si teda voľno vôbec neužila, tak by som si chcela aspoň zasnívať.

A lot of How-to at once

     Je veľa veci, ktoré ovládaš, jednoducho ich vieš sama od seba, naučila si sa v škole alebo si odkukala od mamy či kamošky. Na druhej strane si ale predstav celú tú kopu vecí, ktoré nevieš. Buď ti vždy pripadali náročné, nikdy ti ani nenapadlo, že by si také niečo niekedy mohla využiť alebo ťa jednoducho nezaujímali natoľko, aby si zisťovala postup, ako na ne. Či už tak, alebo onak, dnes ti ponúknem pár užitočných stránok, ktoré ťa naučia how to :)

• ak ťa zaujíma, ako sa okrásniť, radí ti kliknúť sem, starostlivosť o vlasy, nechty, pleť; tipy na účesy či make-up - táto stránka je tvoja najkamoška keď chceš na niekoho zapôsobiť ;)
• ak si to chceš okrásniť doma, pozri tu
• toto je jedna z mojich najobľúbenejších stránok, jednoducho vždy keď tam zájdem, niečo objavím, či už recept, inšpiráciu alebo le tak obrázky pre radosť
• keď už spomínam recepty, či to chceš po anglicky alebo po slovensky, tieto stránky ti vždy pomôžu a majú jednu úžasnú funkciu - vyhľadávanie receptov podľa ingrediencií

Tangled/Na vlásku

(kto by si ešte nevšimol: Disney, Harry Potter a Game of thrones... naše najobľúbenejšie témy :D)
Moja otázka na dnes znie: Prečo je Tangled taká populárna rozprávka? Je mi jasné, že internet frčí na Frozen (Ľadové kráľovstvo. Nepoznám nikoho, kto to videl v slovenskom kine. Asi dabing nebude bohvieaký...) a titulnou piesňou Let it go. Dva Oskary, no comment. Ale v čase keď ešte Disney nebol posadnutý severskou kultúrou (pozerám na vás Brave a Frozen) bola najobľúbenejšou rozprávkou práve Na vlásku.
Okrem toho, že je to proste krásna rozprávka so skvelou hudbou a humorom, myslím, že je to príbeh, s ktorým sa dá zžiť. Nemyslím tým, že by sme všetci žili v totálnej izolácii, ale... Nech zdvihne ruku ten, kto sa pri vstupe do dospelosti necítil ako keby vyrástol vo vysokej veži pod ochranou rodičov a zrazu má vstúpiť do úplne neznámeho sveta na ktorý nie je vôbec pripravený? A (vo filme predtým, v živote potom) že každý deň je nejak tak rovnaký... Keď o tom Rapunzel spieva, vyzerá to ako zábava, ale každý niekedy zažije pocit rutiny. Ktorá teda naozaj môže byť zábavná, záleží, ako sa k tomu postavíš.
No a späť k vylietnutiu z hniezda. Okrem toho, že je to trochu desivé, je to hádam snom každého mladého človeka: osamostatniť sa. Rapunzel chce von, a chce si splniť svoj sen. To je pre mňa nakoniec posolstvo celej rozprávky. Že nielen ona, ale aj celé osadenstvo hostinca Snuggly Duckling si nakoniec splnia sny o ktorých snívajú. Že nemusíme mať len sny, ktoré sú "suitable". Že krehké žieňa môže boxovať a tvrdý chlap môže byť floristom.
A keď už sa za svojím snom vyberieme, každý by chcel, aby to dopadlo tak skvele ako Rapunzelin prvý deň vo "veľkom svete". Od rána jej všetko vychádza, zažíva hlavne kopec zábavy, kreslí, tancuje, robí všetko čo má rada a ešte aj s človekom, ktorého má rada. Všetko je dokonalé.
Nakoniec už len detaily: kto by nechcel, aby o sebe zistil, že je stratená princezná? Že keď si konečne ostrihá predlhé vlasy, bude vyzerať stále dobre? A hlavne (!) kto by nechcel za domáce zvieratko takého zlatého chameleóna ako Pascal???
Further reading.

O práci po víkendoch a oddychu cez pracovné dni

     Posledný štvrtok bol v našej domácnosti veľký deň - Rišova tridsiatka. A také to okrúhle sa pravdaže nezaobíde bez poriadnej oslavy, ktorá sa konala v nedeľu predtým. Peerada popozývala všetkých, o ktorých si myslela, že mu svojou prítomnosťou urobia radosť, zostavila menu a tak sme postupne už cez týždeň nakupovali, upratovali, marinovali... Najviac sme pravdaže poorbili v sobotu s tým, že v nedeľu spravíme už len šalát a šetky mäsové výrobky si pekne poopekáme na grile. Áno, prvýkrát v živote som sa mala zúčastniť barbecue...hovorím mala, lebo v nedeľu od rána lialo a tak sme celé doobedie strávili v kuchyni. Oslava napriek tomu dopadla veľmi dobre, myslím, že najviac sa páčila Anii, keďže zjedla veľa sladkého a vytiahla asi všetky hračky, ktoré sa v jej izbe nachádzajú.

     Týždeň bol pokojnejší, Rišo mal vo štvrtok voľno tak som sa mohla poriadne vyspať a taktiež Robo (jeho brácho, ktorý strávil leto s nami a robí na smeny v hoteli) nemal skoro žiadne služby a Ania sa s ním strašne rada hrá a tým mi poskytne denne pár voľných minút. Tie momentálne veľmi vítam, keďže sa snažíme odnaučiť ju spávať poobede kvôli škôlke. Aby som sa už ku štvrtku nemusela vracať - mali sme sa opäť veľmi príjemne, na obed halušky, na večeru sme boli v čínskej reštaurácii, deň sme zakončili snobskou tortou (ako tento typ s Peeradou voláme :) a ako darček sme sa zložili na víkend pre Riša a Peeradu mimo domu bez prítomnosti Anii. 

     Tento víkend sme mali opäť rušný, ale z úplne iného dôvodu - dnes sa konal Peeradin test na udelenie anglického občianstva a tak sme svorne študovali. Mňa osobne celkom zaujímalo ako to celé prebieha a čo vśetko na to potrebuje vedieť a myslím, že jej dobre padlo, keď sa o otázkach mohla s niekým porozprávať. A tak som sa všeličo dozvedela, oprášila som si vedomosti z anglickej histórie a po veľmi dlhej dobe som strávila celý víkend štúdiom. A môžem s radosťou prehlásiť, že to dnes dala.

Ako jazyky menia náš pohľad na život.

Hneď na začiatok si dovolím tvrdiť, že materinský jazyk je to najdôležitejšie, čo vás rodičia naučia. Veď vďaka reči môžeme formulovať svoje myšlienky a aspoň sčasti pochopiť myšlienky druhých. Vďaka jazyku v knihách môžeme spoznávať celé svety- či už tie skutočné  alebo fiktívne. Bez slov sa predsa nedá ani myslieť.
Preto sa pýtam: Má zmysel zachovávať také minoritné jazyky akým je aj slovenčina? Nebolo by lepšie, keby sme sa všetci naraz rozhodli, že začneme hovoriť plynulo česky? Alebo rovno anglicky, nech sme svetoví? Ako obvykle, túto ideu som nedávno rozoberala s Mr WS. Podľa neho nás jazyky len rozdeľujú a keď si nerozumieme, zbytočne vznikajú konflikty.

Ja trvám na tom, že jazyk je nositeľom kultúry a ak zanikne on, zanikne aj unikátny odkaz s ním spojený. Pre mňa sú jazyky a kultúrna diverzita obohatením planéty. Z hľadiska globálneho obchodu a spolupráce by možno bolo lepšie keby sme všetci hovorili jednou rečou, no ochudobnilo by to naše zmýšľanie. Z hodnôt, ktoré v národe vznikajú môže čerpať celá globálna spoločnosť.
Nechcem tým povedať, že by niektorý jazyk bol viac alebo menej komplexný (a preto vhodnejší alebo menej vhodný ako adept na univerzálnu reč). Ale každý národ má svoju mriežku podľa ktorej pomenúva veci a pojmy. Jasné, že slovenčina nemá slovo na všetky druhy lodných plachiet, keď nemáme more. No púštne jazyky nikdy nepochopia rozdiel medzi búrkou a lejakom.
Preto je každé štúdium jazyka štúdiom kultúry a štúdiom zmýšľania národa. Dovolím si tvrdiť, že keď sa učíme reč, v istom zmysle sme členom daného národa bližšie ako sú si oni navzájom, pretože my vidíme štruktúru ich myslenia.
Chcem poznať aj tvoj názor. Čo by sa podľa teba stalo, ak by všetci ľudia hovorili jedným univerzálnym jazykom?

Sťahovanie

     Ako sa presťahovať už asi vieš, úspešne si to zvládla :) Ako si to v novom dome zorganizovať je trošku ťažší oriešok. To ale neznamená, že by som ti nevedela poradiť.
     Predpokladám, že to čo každodenne používaš a potrebuješ máš niekde poruke a zvyšok je rozťahaný po krabiciach. Možno by si na to mohla ísť takto :

• ako prvú si mala isto vybalenú kúpeľňu a teda predpokladám, že k nej žiadne rady nepotrebuješ
• ďalšia je na rade kuchyňa; hovoríš, že v nej nie je dostatok ukladacieho priestoru, ale si si tým istá? nechajm už existujúce skrinky bokom a poobzeraj sa dookola - na prázdne steny sa určite dajú kúpiť nové police (ste konečne vo vlastnom takže vám ostanú :) naberačky a varešky sa poväčšine dajú zavesiť, nože poukladať do stojana, hrnce a misky do seba...je toho veľa čo môžeš spolu napratať, nie je to ideálne ale inak sa niekedy jednoducho nedá. Ak nechceš prerieďovať zariadenie kuchyne, jediný iný spôsob je nechať si po "vonku" len veci, ktoré skutočne potrebuješ a zvyšok odložiť inde (napr. v tom veľkom šatníku v chodbe ;)  predsa porcelán po babičke alebo strieborný príbor nepoužíaš ráno pri jedení cereálií (pár šikovných nápadov)
• obývačka - tú treba držať čo najmenej zapratanú, je to predsa reprezentatívna miestnosť kde budete kolaudovať...som si istá, že všetka elektornika už je v nej pozapájaná a tak ostatné veci stačí pridávať postupne
• vaša izba je takmer posledá - je to miestosť kam si ľudí jednoducho nepozývaš, sťahovanie - nesťahovanie
• najposlednejšia je izba nayše, úprimne, tu ani sama neviem - asi takto - môžeš si tu zatiaľ zriadiť skladisko a keď budeš mať všetko na svojom mieste, skús porozmýšľať, ako ju využiť
• keďže obaja pracujete, na vybaľovanie a ukaldanie veľa času isto nemáte a tak si možno zvoliť postup "každý deň jedna polička", jednoducho si urob rozvrh a dodržiavaj ho
• a čo sa týka priestoru pred pračkou, ak je to skutočne len 5 cm tak tam nič nezmestíš, ake je to ale trošku väčší priestor, môžeš si tam dať malú poličku (niečo na štýl chladničkových dverí), na ktorú si postavíš aviváž, prášok alebo hubky na čistenie kuchyne, výber je na tebe :) 

     Sťahovanie je určite príhodná doba na preriedenie šatníka, či zbavenie sa zbytočností. Veď kedy inokedy budeš mať všetko, úplne všetko, vyťahané z políc a nachystané na spätné uloženie? :) Jedna organizačná rada - máš momentále milión krabíc tak to využi - odkladanie (a hlavne opätovné nachádzanie) sezónnych predmetov bude malina ak ich budeš mať odložené v riadne ozačených krabiciach. Ak si pedant, môžeš si do každej krabice pribaliť aj malý zoznam jej obsahu. A niečo podobné platí aj o knihách - ak si v PC spravíš malý prehľad aké máš knihy a kde ich hľadať, nebudeš mať žiaden problém keď si ich budeš chcieť opätovne prečítať, požičať kamoške či právom si pýtať už požičané knihy naspäť (netrdím, že si musíš všetko evidovať ako v knižnici ale predpokladám, že pri vašej láske ku knihám sa terajšia zbierka bude len a len rozrastať :)

     A moja otázka? Veľmi by ma zaujímalo, ako plánuješ využiť tú tretiu izbu :)

How to: Tlmočenie

Už to sú štyri týždne, odkedy som začala tlmočiť. Moju pomoc si vyžiadala mexická výprava v nemenovnej strojárskej firme. Teoreticky by to nemalo byť nič ťažké, španielčina je predsa takmer môj druhý rodný jazyk...teoreticky.

Prakticky je celkom problém tlmočiť národné dialekty španielčiny. Angličtina britská a americká sa líšia najmä prízvukmi, nejakou ortografiou a občas slovkami. Na prízvuk sa dá ľahko privyknúť a potom už nie je problém. Hlavným rozdielom medzi španielskými dialektami je bohužiaľ slovník. A melódia, no s tou je to podobné ako s prízvukom. Slovník sa ale učí ťažko...

Keď už máme ozrejmený jazyk tlmočenia, môžeme začať riešiť konkrétnu tému tlmočenia. Ak to má byť nejaký špecifický odbor, treba si nájsťodborné termíny. Dopredu upozorňujem, že väčšina z nich v slovníku nebude a tie, ktoré tam budú sa vôbec nebudú používať. Priprav sa na to, že slovenská strana bude tvoj pracne nájdený šrobovák volať *závitník a španielska *urobítko.

Teoreticky k základnej výbave tlmočníka patrí papier, pero a voda. Ak berieš papiere v doskách a veľkú fľašu vody, buď pripravená, že ti budú iba zavadzať a nebude ich kam odložiť. Ak na nich nástojíš, precvičuj písanie s balansovaním fľaše na hlave. Keď už precvičujeme, nacvič si očarujúci úsmev. Bude ho treba.

Dochvíľnosť je výsada kráľov a tlmočníkov. Ak ti mexičania ponúknu odvoz do práce, nebráň sa, ale nikdy nemeškaj. Nezdržiavaj ani pri jedle ani pri pauzách na návštevu toaliet. Očarujúci úsmev poslúži pri polhodinovom čakaní na klientov. Oni za to nemôžu.

Otázky nie sú trápne. Na doplnenie slovníčka je treba veľa veľa otázok. Pýtame sa vždy keď je vhodná chvíľa, ale snažíme sa nevstupovať do vnútorných záležitostí. Vo voľnom čase je možné sprevádzať zahraničnú návštevu po meste a pamiatkach; v niektorých ohľadoch je to aj žiadúce. Ponúkanie vlastných názorov a vyvíjanie iniciatívy priamo na mieste tlmočenia sa však môže škaredo vypomstiť.

Rada na záver? Rozprávaj. Ak sa rýchlo nevieš vynájsť, opisuj, ukazuj, pýtaj sa... Nie je nič horšie ako tichý tlmočník.

PS: Otázky? Budem v komentároch.