
Okrem toho, že je to proste krásna rozprávka so skvelou hudbou a humorom, myslím, že je to príbeh, s ktorým sa dá zžiť. Nemyslím tým, že by sme všetci žili v totálnej izolácii, ale... Nech zdvihne ruku ten, kto sa pri vstupe do dospelosti necítil ako keby vyrástol vo vysokej veži pod ochranou rodičov a zrazu má vstúpiť do úplne neznámeho sveta na ktorý nie je vôbec pripravený? A (vo filme predtým, v živote potom) že každý deň je nejak tak rovnaký... Keď o tom Rapunzel spieva, vyzerá to ako zábava, ale každý niekedy zažije pocit rutiny. Ktorá teda naozaj môže byť zábavná, záleží, ako sa k tomu postavíš.

A keď už sa za svojím snom vyberieme, každý by chcel, aby to dopadlo tak skvele ako Rapunzelin prvý deň vo "veľkom svete". Od rána jej všetko vychádza, zažíva hlavne kopec zábavy, kreslí, tancuje, robí všetko čo má rada a ešte aj s človekom, ktorého má rada. Všetko je dokonalé.
Nakoniec už len detaily: kto by nechcel, aby o sebe zistil, že je stratená princezná? Že keď si konečne ostrihá predlhé vlasy, bude vyzerať stále dobre? A hlavne (!) kto by nechcel za domáce zvieratko takého zlatého chameleóna ako Pascal???
Further reading.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára