Ako jazyky menia náš pohľad na život.

Hneď na začiatok si dovolím tvrdiť, že materinský jazyk je to najdôležitejšie, čo vás rodičia naučia. Veď vďaka reči môžeme formulovať svoje myšlienky a aspoň sčasti pochopiť myšlienky druhých. Vďaka jazyku v knihách môžeme spoznávať celé svety- či už tie skutočné  alebo fiktívne. Bez slov sa predsa nedá ani myslieť.
Preto sa pýtam: Má zmysel zachovávať také minoritné jazyky akým je aj slovenčina? Nebolo by lepšie, keby sme sa všetci naraz rozhodli, že začneme hovoriť plynulo česky? Alebo rovno anglicky, nech sme svetoví? Ako obvykle, túto ideu som nedávno rozoberala s Mr WS. Podľa neho nás jazyky len rozdeľujú a keď si nerozumieme, zbytočne vznikajú konflikty.

Ja trvám na tom, že jazyk je nositeľom kultúry a ak zanikne on, zanikne aj unikátny odkaz s ním spojený. Pre mňa sú jazyky a kultúrna diverzita obohatením planéty. Z hľadiska globálneho obchodu a spolupráce by možno bolo lepšie keby sme všetci hovorili jednou rečou, no ochudobnilo by to naše zmýšľanie. Z hodnôt, ktoré v národe vznikajú môže čerpať celá globálna spoločnosť.
Nechcem tým povedať, že by niektorý jazyk bol viac alebo menej komplexný (a preto vhodnejší alebo menej vhodný ako adept na univerzálnu reč). Ale každý národ má svoju mriežku podľa ktorej pomenúva veci a pojmy. Jasné, že slovenčina nemá slovo na všetky druhy lodných plachiet, keď nemáme more. No púštne jazyky nikdy nepochopia rozdiel medzi búrkou a lejakom.
Preto je každé štúdium jazyka štúdiom kultúry a štúdiom zmýšľania národa. Dovolím si tvrdiť, že keď sa učíme reč, v istom zmysle sme členom daného národa bližšie ako sú si oni navzájom, pretože my vidíme štruktúru ich myslenia.
Chcem poznať aj tvoj názor. Čo by sa podľa teba stalo, ak by všetci ľudia hovorili jedným univerzálnym jazykom?