Hey, I found some stuff on the internet... #3

Akosi som sa viac túlala (obvykle navštevujem len pár stránok, ale zasa každý deň), tak som narazila na nové veci. 

Najskôr video vpravo... !!!SPOILER!!! ak si nevidela posledný diel tretej série. Nie je to oficiálne video, ale rozhodne tak vyzerá. Enjoy.

Našla som ešte toto. Jeho prednášky sú vždy super a môcť si ich pripomenúť a vrátiť sa k nim... teším sa z toho.

Aby som ostala verná našim cestovateľským témam... Súhlasíš s týmto? Niektoré mi teda až tak bizarné nepripadajú.

Otestuj sa! Zaujíma ma výsledok. Ja so svojou Dany nie som veľmi spokojná... Vlastne po dočítaní všetkých vydaných kníh zo série už nepatrí medzi moje najobľúbenejšie postavy.

A aby som pošteklila aj tvoje mozgové závity, tu je BrainQuest. Mám všetky Orbis Pictus, a niektoré Zebry (hlavne na jednu som pyšná, lebo som ju vyriešila skôr ako TH) a Logic...

Viac nebude treba ;)

Ako si možno účinne zodrať nohy

Otázka : Kedy si naposledy zbytočne behala po úradoch/doktoroch a ako sa to dá riešiť?

     Wau, no veru to už bolo pekne dávno. V prvom rade, po doktoroch som nikdy veľmi nebehala, vieš predsa, jeden je stále doma :) A keď som bola naposledy doma, tak som si spravila koliečko a všetci boli celkom ústretoví a ozaj efektívni, obe strany vedeli, že na druhý deň sa vrátiť nemôžem.

     Čo sa týka úradov, mám skôr problém keď som tu a na Slovensku sa niečo deje, že musím vždy niekoho vyslať ako svojho zástupcu a s tým su veru neuveriteľné opletačky....avšak to je vždy nepríjemnejšie pre toho, kto je mojím vyslancom. 

     Najposlednejšie problémy s behaním po úradoch som mala asi pri vybavovaní pasu. Určite si to pamätáš, vyše týždňa som sa nemohla dovolať na veľvyslanectvo a keď som konečne našla nejaké núdzové číslo, oznámili mi, že cez to sa to nerobí. Našťastie mi tá teta na telefóne aspoň dala e-mail, cez ktorý sa to dalo vybaviť. Ich práca cez internet bola síce efektívna avšak po získaní všetkých informácií som zistila, že by mi vystavili pas až v čase, keď už som mala byť v Thajsku (kvôli ktorému som si pas vybavovala). A tak som musela prísť domov a obehnúť si to sama....a to mi ani nestihli vystaviť pas pred odletom do UK a tak som zase musela otravovať iných ľudí (medzi nimi aj teba :) aby mi ho vyzdvihli a poslali.  Byrokracia neuveriteľná, hlavne keď mi potom Rišo s Peeradou hovorili o thajskej ambasáde v Londýne a slovenskej ambasáde v Bangkoku, ktoré sú obe asi tak 10x efektívnejšie......

     A ako sa to dá riešiť? Úprimne, zaťať zuby, zobrať si so sebou dobrú knižku keď čakáš kým sa dostaneš na rad a skúsiť v tom nájsť nejaké pozitívum :) (napr. to že sa ti dá toľko behať hore-dole po úradoch znamená, že máš zdravé nohy aby si niečo take robiť mohla; alebo to môže znamenať, že máš vôbec nejaký voľný čas, aj keď ho momentálne musíš tráviť takto)

Ako si splniť sen

Z praktických dôvodov ako príklad vyberám sen TH... Nech máš obraz, čo sa u nás deje. Povedzme, že teda, že tvoj sen je skvelý počítač.

1. V prvom rade si ten sen dobre rozmysli. Myslím tým, či to nie je len nejaké chvíľkové pobláznenie a či ti naozaj prinesie toľko radosti ako si predstavuješ.

2. Premysli si, čo všetko na to budeš potrebovať. Peniaze, pomoc od kamarátov, podporu rodiny...

3. Najčastejšie sú to tie peniaze. Začni šetriť. Zaslúž si odmeny v práci. Na narodeniny nechci nič (a teda dostaneš peniaze... možno).

4. Začni realizáciu. Porovnávaj, vypytuj sa, zháňaj. Potom objednávaj. Ideálne z troch rôznych zdrojov s tromi rôznymi dodacími lehotami. Presvedč svoju milujúcu manželku, nech počká na kuriéra... a že unesie 14 kilovú krabicu.

5. Teš sa z každej vybal/venej maličkosti. Nenechaj sa odradiť drobnými odchýlkami od tvojho pôvodného plánu.

6. Doťahuj posledné detaily. Skrutkuj časti dohromady, nech by to trvalo akokoľvek dlho... Hoci aj do druhej ráno.

7. Gratulujem, máš hotovo. Prípravy sú za tebou, teraz si len užívaj ako sa tvoj sen stáva skutočnosťou... Nehnevaj sa ak niečo nie je presne tak, ako si chcela, nakoniec to väčšinou aj tak vypáli lepšie ako si si predstavovala.

Cesta do fantázie

     V poslednej dobe som toho veľa neprečítala ani nepozerala. O Priateľoch už vieš a okrem nich ozaj skoro nič. A tak teda budem musieť vyhrabať niečo staršie.
     Na jednej strane prepodkladám, že Spirited Away si už videla, keďže ja som sa k tomu dostala cez pána čašníka ;) a teda verím, že tebe určite rozpráva o filmoch, ktoré má rád. Na strane druhej si ťa veľmi neviem predstaviť ako fanúšika anime (ak ním si tak sa ospravedlňujem, o tomto sme sa ozaj ešte nikdy nebavili...interesting...anyway) a tak to neviem posúdiť. Každopádne je to film, ktorý som videla ako posledný a tak ti o ňom čosi napíšem.

     Príbeh je čarovný, a to doslova - na každom kroku sú duchovia, rozprávajúce žaby a prasatá, ktoré bývali ľuďmi. Občas sa zarazíš nad tým, ako kto vyzerá a tiež, čo kto dokáže, ale priveľmi sa nad tým nezamýšľaš, predsa je to rozprávka :) Hlavná hrdinka sa zo začiatku javí ako bojazlivé malé dievčatko, ktoré má tendenciu rýchlo sa rozplakať, bojí sa tmy a ani na krok sa nepohne od rodičov. Je neuveriteľné, ako sa jej charakter postupne odhaľuje a ty si uvedomuješ, ako veľmi si sa v nej zmýlila.
     Dej by sa ani omylom nedal nazvať nudný, predvídateľný či jednoduchý. Stále sa niečo deje, postavy majú uveriteľné charaktery (ak by si si pravdaže odmyslela kúzla), nikto nie je iba čierny či iba biely. Práve naopak, hrdinské činy sa striedajú s odsúdeniahodnými rýchlosťou blesku a väčšinu postáv si počas filmu musíš preradzovať od hrdinov k zloduchom a naopak aj viackrát. Hudba je veľmi príjemná a trefná, dialógy premyslené a dej vypracovaný do posledného detailu.
     Ak si ešte nevidela žiaden Miyazakiho film, tento je rozhodne správnou voľbou pre prvý stret s jeho tvorbou. A ak som ťa nepresvedčila ja, tak verím, že 36 filmových ocenení z celého sveta, medzi nimi i Oscar za najlepší animovaný film roku 2003, ťa aspoň prinúti zamyslieť sa nad jeho pozretím. Ja osobne som ho už videla niekoľkokrát a vždy sa k nemu veľmi rada vraciam.

Zdravotníctvo

Tento príspevok k tebe prichádza neskoro úplne zámerne, aby ti v (tvojom) správnom čase zablahoželal k narodeninám ako prvý. Tak teda VŠETKO NAJLEPŠIE!!! Viem, že za Thajskom nehorázne zaostávame, ale čo už... nie všetci predpovedáme budúcnosť z tyčiniek...
Chcela by som ti porozprávať o najdôležitejšom zážitku z minulého týždňa... ale to si odkladám na súkromný

rozhovor, čitatelia odpustia... aj tak sa to dozvedia čoskoro. Tak ti porozprávam o druhom v poradí.
Ako vieš, pred približne dvoma týždňami ma zachvátilo niečo, čo babka definovala ako virózu... napriek tomu som sa zúčastnila na nočnom dokladaní v nemenovanom supermarkete... týmto pozdravujem všetkých kolegov, na ktorých som dýchla. Keďže som nemala šancu vyležať to v začiatku nejak sa to so mnou vlečie doteraz.
Neplánovala som to riešiť návštevou u lekára (PN nepotrebujem, liekom sa vyhýbam), ale nakoniec som sa tomu nevyhla... Pán doktor si nejak nevšimol, že som chorá, zmeral mi tlak... a nameral vysoký. Tak to ešte skúsil na druhej ruke (lebo na tej isto nameria iný...) a skonštatoval, že mám prísť na druhý deň na odber krvi. Tak som prišla a kontrola tlaku nedopadla dobre aj napriek dobrému výsledku z domáceho merania... začal sa skloňovať syndróm bieleho plášťa. Zasmiala som sa a tlak si kontrolovala ďalej u jednej z mála MUDr. ktorým verím (opäť nízky/normálny). V piatok som prišla znova a aké to prekvapenie- výsledky opäť neboli dobré (ani tlak, ani krv). Keď som spomenula, že som prekonala kašlíček, dostala som nanukovú paličku na jazyk a skonštatovanie, že mám angínu... tak už štvrtý deň beriem antibiotiká na chorobu, ktorú si myslím, že nemám... a vo štvrtok tam mám ísť zas. Názor na spomínaného pána lekára nechám zasa raz na teba, ale ja si v piatok beriem kartu.
Mala som pripravenú nejakú schopnejšiu otázku, ale zabudla som... a predpokladám, že o narodeninách mi povieš o týždeň. Tak teda: kedy si naposledy zbytočne behala po úradoch/doktoroch a ako sa to dá riešiť?

What's difference?

     Pamätáš sa, ako som sa zamýšľala nad rozdielom medzi oatmeal a porridge? Viem, nepodstatná otázka ale jednoducho ti to nedá keď vidíš oboje v obchode. Tento týždeň som dostala odpoveď, a rozdiel medzi nimi je - ŽIADNY! Opýtaš sa, tak prečo je ovsená kaša v anglických obchodoch pomenovaná dvomi rozdielnymi názvami keď sa produkt ničím nelíši....a ja ti poviem, že oatmeal je americký výraz a výrobcovia tohto druhu sa chcú ukázať akí sú medzinárodní.

     Pýtala som sa Peerady, aký je rozdiel medzi shrimp a prawn. Moja teória bola, že mi používame krevety pre všetko, lebo nemáme more a povedzme si úprimne, kto by poznal rozdiel (ako Eskimáci a sto pomenovaní pre sneh :). Peerada mi povedala, že tie mini, čo dávame sušené do somtamu (fakt dosť dobrý thajský šalát ;), sú shrimps a tie veľké, čo grilujeme/varíme/opekáme ... samostatne a potom lúpeme do ružova a jeme, sú prawns. A v telke Nigella tvrdila, že Briti jedia prawns a Američania shrimps. A teda ak sa budem držať tvrdenia profesionálky, opäť som narazila na rozdiely v tej istej angličtine, akurát že na rozličných kontinentoch.

     Pravdaže som vedela, že majú rozdielne výrazy a niekedy sa stane, že použijem americký a musíme sa tu s domácimi dohadovať, čo som vlastne chcela povedať....predsa len človek si povie, že plynule hovorí medzinárodným jazykom a potom mu niekto domáci nerozumie......a tak by ma zaujímalo, ako je to možné?      Ja viem, že sa jazyk vyvíja (to som ešte do školy chodila, keď ma toto učili), stále vznikajú nové slová a tie staré prechádzajú do zabudnutia a držia sa len deravých pamätí našich starých rodičov....ale predsa len, ako je možné, že rovnaký jazyk sa môže tak líšiť? Pochopím prízvuk, predsa na Slovensku máme aspoň 5 dialektov a to sme ozaj minikrajina, ale spisovná slovná zásoba (opakujem - spisovná!) je nemenná a rozumie jej každý vzdelaný obyvateľ. Ako je potom možné, že dva národy, ktorých kultúry sú tak pomixované, že ťa často prekvapí, ktorá celebrita vlastne odkiaľ pochádza, sú si natoľko vzdialené, že si niekedy absolútne nerozumejú?

     Takmer všetci sa učíme angličtinu, pretože rátame, že sa s ňou všade dohodvoríme...a potom sa dozvieš, že nie. A aby som ťa "povzbudila" ešte viac, učíť sa z rovnakého dôvodu posunkovú reč je tiež bezvýslené. Učím sa ju s Aniou, a ozaj to pomáha keď ju chcem naučiť to isté slovo v troch rečiach, ale keď som si svoje poznatky porovnávala s babkou (ktorá má nepočujúcu sestru a teda posunkuje naozaj dobre), zistili sme, že takmer nič sa nezhoduje. A aby som to uviedla na správnu mieru, anglická posunková reč je rozdielna pre Britov, Američanov i Austrálčanov.

      A tak by ma zaujímalo, ako je možné, že reč (akákoľvek, nie len angličtina), ktorá má ľudí spájať a pomáhať pri komunikácii, je niečo, čo nás skôr rozdeľuje?

Najdôležitejší deň v roku...

TH mal narodeniny. Pomerne významné, prvé štvrťstoročie, tak sa patrilo spáchať nejakú oslavu. Dobrá oslava je tá, ktorú nečakáš, tak sme ju naplánovali "za jeho chrbtom". Hostia sa vyjadrili, prišli všetci, ktorí mali, torta bola schovaná, darček vybavený...
Vymyslela som mu pokladovku, aby som ho dostala z domu, aby sme mohli všetko pripraviť. Indície mu posielala neznáma žena z reálneho mailu, on po každej splnenej úlohe dostal ďalšiu... teoreticky. Prakticky na to, že nejaké úlohy má prišiel asi päť minút predtým, ako sa hostia začali schádzať. Reálne budovu opustil až dve minúty potom. Dokonca dvoch hostí, ktorí sa naozaj posnažili prísť načas stretol medzi dverami. Cesta za úlohami mu netrvala dlho, ale aj tak sme začali skoro o hodinu neskôr ako sme plánovali.
TH bol trochu unavený, trochu zmätený, my ostatní trochu nervózni z toho, ako to nakoniec vypáli... ale všetko dopadlo dobre. Sviečky zhasli na jedno fúknutie, torta aj koláč chutili, niečo sa vypilo, posedeli sme, porozprávali sme sa... bol to dobrý deň :)
A čo ma na tom všetkom potešilo? Že to viac-menej vyšlo. Že v podstate do poslednej chvíle nič netušil a že neboli nijaké extrémne stresy. A že sme sa dokázali zísť a stráviť spolu pekný čas. Chýbala si nám.

Ako zmeniť život :)

     Trúfalá téma, ja viem. Určite si povieš - kde by som práve ja našla riešenie na otázku, ktorú si každý položil aspoň raz? A ako si môžem byť istá, že to bude platiť na všetkých a nie len na mňa? Odpoveď znie: neviem, neviem či to vôbec pomôže mne, či to pomôže tebe, či to pomôže hocijakému náhodnému čitateľovi....A predsa....keď sa nad tým trošku zamyslíš, zmeniť život nie je až také ťažké.
     Chystáš sa zmeniť svoj život? Prekáža ti, že nevieš plynule po fínsky? Nájdi si kurz, aplikáciu na mobil, audioknihu pre samoukov...nikto predsa nepríde za tebou a neponúkne sa, že ťa bude učiť. Chceš zhodiť pár kíl? Nájdi si diétu, plán cvičenia, nechaj si poradiť od kamošky, ktorej sa to úspešne podarilo.... chce tvoja mama aby si zhodila pár kíl? Kašli na to! Ty si predsa paňou svojho tela, mysle i srdca. Ak niekomu na tebe niečo prekáža, je to jeho problém, nie tvoje zlyhanie. Ak na tebe niečo vadí tebe, sprav s tým niečo!
     Chceš zmeniť svet? Nebudem ti klamať - ľudia v dnešnej dobe sú negativisti....radi sa utápame vo vlastnom žiali a zaťahujeme do toho aj ostatných; radi sa vyhovárame na to, či ono, na to, že našich kolegov má šéf radšej, na to že my nemáme peniaze ani čas chodiť na aerobik; a radi odpisujeme a ponižujeme druhých ľudí, aby sme sa my cítili lepšie. A potom nadávame na to, aký je svet skazený a zlý, ako internetu vládne porno a nočným uliciam zločin, s potešením ochkáme nad nešťastím druhých ľudí aj keď sme vduchu vďační, že sa niečo také nestalo nám a prispievame na pomoc deťom v Afrike ale okolo predajcov Nota bene v meste prechádzame s očami zabodnutými do zeme.
     Sme sebeckí a škodoradostní a neviem akí ešte a napriek tomu naša spoločnosť produkuje aj ľudí ako bol Gandhi či Matka Tereza. Takmer každý z nás by chcel taký byť a napriek tomu málokto niečo pre to spraví. Každý len hovorí o tom, ako sa ženieme k nevyhnutnému koncu. A preda, keby sme počúvali týchto ľudí a brali si z nich príklad, mohlo by to tu vyzerať úplne inak. Gandiho buď zmenou, ktorú chceš vidieť vo svete nestratilo nič zo svojej pravdivosti.

     A tak nezabúdaj - ak sa ti niečo nepáči a môžeš to zmeniť, len smelo do toho, nech nikto nemôže povedať, že si sa na to vykašľala alebo nebodaj, že si sa ani nepokúsila. Ak niečo zmeniť nemôžeš, jednoducho sa s tým budeš musieť naučiť žiť. Predsa naša viera nás učí, že Boh miluje všetkých bez rozdielu, ako je potom možné, že ty by si sa nemala rada. A ak chceš zmeniť svet, vedz, že musíš začať od seba, inak to nejde.
     Veľa mudrovania na niekoho, kto sa dostal až do druháku na výške, ja viem. a netvrdím, že mám patent na šťastie, ani že viem dávať dokonalé rady všetkým. Ale od istej doby si veľmi silno uvedomujem, že ak dostaneš dobrú príležitosť, mala by si ju zobrať lebo a, nemusí sa to už opakovať a b, posunie ťa ďalej, aj keď na začiatku nemusíš vedieť kam presne. A tak nepresnívaj svoj život ale preži svoje sny, ja viem, že to dokážeš :)

Romantika a cestovanie v čase

V nedávnej dobe som videla dva filmy, ktorých zápletka sa točila okolo opakovania času. 50 first dates a About time.
Komédia Adama Sandlera je presne taká ako znie... ako komédia Adama Sandlera. Vtipné zvieratká,

krásne dievča, láska na prvý pohľad/ prvý vtip, aspoň tri vedľajšie postavy, ktoré sú tam len pre komický efekt. Lucy (Drew Barrymore) si na druhý deň nič nepamätá... pre ňu je každý deň tá októbrová nedeľa kedy má jej otec narodeniny. Henry (Adam Sandler) "learns it the hard way"... Každý ďalší deň sa potom snaží aby sa doňho zamilovala znova a znova. Riešenie je veľmi jednoduché a elegantné, na rozdiel od zvyšku amerického produktu. Je to príjemná oddychovka, ale len raz za čas (u mňa frekvencia asi...6 rokov).

About time patrí kráľovnej. Takisto Notthing Hill a Love Actually od rovnakých tvorcov. Hlavná postava Tim Lake (Domhnall Gleeson, ak by si váhala, tak áno, je to Bill Weasley) sa od svojho otca (Bill Nighty...áno, aj on hral v HP) dozvie, že môže cestovať v čase do minulosti a zmeniť drobné detaily a urobiť svoj život lepším. Rozhodne sa, že preňho bude najlepšie zabezpečiť si takto priateľku. Keď stretne Mary (Rachel McAdams... Tiež sa narodila v Londone, ale v Kanade, takže žiadny Potter, ale pre zmenu Sherlock Holmes) všetko sa vyvíja dobre, ale túto časť musí vrátiť kvôli inej udalosti... A tak sa rozbieha kolotoč, kde sa snaží stretnúť ju znova a znova ju očariť. No príbeh nekončí len tu... a je to dobre. No, žiadne spoilery, chcem, aby si si to pozrela. Ak ťa nepresvedčili tvorcovia, zápletka je naozaj milá, Rachel je krásna a Bill skvelý herec.
About time sa mi páčilo neporovnateľne viac... hoci 50 first dates mám tiež veľmi rada. Nechám ťa však vytvoriť si vlastný názor :)

Just another ordinary day

     Budem úprimná....teda nie že by som inokedy nebola, ale....veď vieš ako to myslím :) Takže, budem úprimná - v poslednej dobe sa tu toho veľa nedeje a tak som sa rozhodla opísať ti jeden obyčajný deň zo svojho života. Konkrétne ten dnešný.

     Ráno bolo obyčajné, obidve sme sa zobudili na čas...teda aby si ma chápala, snažíme sa aby mala Ania pravidelný režim a tak ak nevstane do ôsmej, musím ju zobudiť ja čo ozaj nie je tá najpríjemnejšia robota. Všetky ranné úkony sme stihli v pomerne krátkom čase a tak sme sa vybrali do playgroup pešo (väčšinou ju beriem v bugine, lebo nestíhame). Tam sme sa, obviously, hrali.

     Ako sme sa presťahovali tak pravdaže máme nové centrum kde chodievame a toto je výnimočne dobré vo vyrábaní všelijakých blbostí. Ania to zbožňuje, napr. pred vianocami sme zdobili gule na stromček, dnes sme vyrábali papierové rybičky. Tá naša je momentálne niekde v kuchyni, trošku pokrčená a ožutá, lebo sa s ňou malá ozaj hrala :) Okrem toho sa konečne zapájala do spevu, naposledy si totiž zakryla uši rukami a kričala: "It's too loud!" Keďže bolo krásne počasie, hrali sme sa aj vonku - majú to tam ozaj dobre zariadené, hojdačka, šmýkalky, pieskovisko....prosto decká sa môžu vyblázniť. A tiež som to ešte predtým nevidela, ale v jednom rohu majú povešané všelijaké karnevalové masky, a decká do nich môžeš poobliekať. A tak som tam už druhý týždeň v kuse s princeznou :)

     Po príchode domov sme sa akurát najedli a Ania hneď zaspala v postieľke, čo je znak, že sa jej doobedie páčilo. A ja som si za ten čas, čo spala, porobila trošku poriadok v izbe aj v kuchyni a sedela za PC objavila novú fb hru (veď si si našla pozvánku). A pospánkové obdobie patrilo pečeniu. Dosť často sa totiž stáva, že keď sa spýtam Anii, čo ideme robiť, odpovie mi cooking a veru od Vianoc som s ňou v kuchyni nič nepodnikala, tak sme sa dnes dali na muffiny. Musím ju pochváliť, lebo jediné, čo jej dovolím mi pomôcť je miešať...predsa len, čo iné? ...a teda je majster v trepaní vajíčok.

     Horko-ťažko sa mi ju podarilo presvedčíť, že cake bude až po večery, ale nakoniec si dala povedať. A na moje aj Rišove veľké prekvapenie (prišiel domov keď malá dojdedala) sme mali dneska premiéru s nočníkom a kakním. Pretože cikanie nám už predviedla viackrát (cca 50% úspešnosť medzi nočníkom a gaťkami) ale toto je prvýkrát, čo sa jej podarilo toto, odkedy som prišla ja. A tak sa z môjho obyčajného dňa stal deň trošku neobyčajný....pretože len málokedy sa stáva, že hov.. ti deň vylepší :)

    A moja otázka pre teba znie - čo ťa v poslednej dobe skutočne potešilo? (konkrétne, veľmi rada by som počula o sobotňajšom večeri ;)

Snuggle houses

Tento týždeň som sa dopočula o koncepte snuggle houses (na dnes to budú tulidomy). Bolo mi to opísané ako Free hugs... až na to, že jedna session je viac ako jedno objatie a celkom...eeee ... nákladná, povedzme. Je to pre tie prípady, keď potrebuješ trochu nežnosti, nestačí ti objatie od kamaráta a tiež ti nestačí len jedno. Priamo na stránke jedného takéhoto zariadenia to nazývajú terapia dotykom, ktorú môžeš vyhľadať napríklad v ťažkých životných situáciách.

Na prvý pohľad sa to nezdá ako zlý nápad. Nejde o prostitúciu, skôr o uspokojenie túžby po ľudskom kontakte. Vlastne trochu ako masáž, len bez masírovania. Pre osamelých môžu byť tulidomy naozaj spôsob akým prekonať náročné obdobie...

ALE... čím dlhšie som nad tým rozmýšľala prichádzala som na viac a viac problémov. Nie morálnych ako pri verejných domoch, skôr psychologických. Nie pre toho, kto službu ponúka (hoci viem si predstaviť, že na konci šichty je slušne vyšťavený), ale pre klienta. Myslím, že pri pravidelných návštevách sa citlivejší jedinci môžu ľahko naviazať na svojho túliteľa a vykonštruovať si nejaký iný ako pracovný vzťah. Mám pocit, že kupujúci klame sám seba. Podľa môjho názoru môže byť ešte ťažšie rozlíšiť takéto pocity pri túlení ako pri iných sociálnych službách (dochádzajú mi eufemizmy...). Hoci sú vraj sessions monitorované, nie som si istá, že pracovník je úplne v bezpečí.

Okrem toho všetkého ako vždy existuje možnosť „zlenivenia“- ak niečo môžem dostať bez snahy, len za poplatok, prečo by som sa snažil/a zaslúžiť si to v „reálnom“ živote. Nikoho neodsudzujem, ani cieľový trh, ani tých, ktorý to ponúkajú, ale niečo mi na tulidomoch vážne nesedí. Čo si o tom myslíš ty?

Etiketa medzi priateľmi

     Všetci vzdelaní ľudia by mali etiketu poznať a mali by sa ňou riadiť, keď to situácia vyžaduje. Pravdaže si do McDonaldu nedonesieš vlastný príbor a najlepší porcelán po babičke aby si jedla na úrovni. Musíš vedieť, kde je hranica medzi slušným správaním a snobským zaobchádzaním s ostatnými...a medzi priateľmi má etiketa rozhodne osobitné miesto.

     Kdesi som počula, že kamarát príjme tvoje pozvanie a slušne čaká, čo mu naservíruješ; dobrý priateľ príde skôr a pomôže ti s prípravou a najlepší priateľ príde kedy len chce a nebude sa hanbiť "vyžrať ti celú chladničku". Možno je to trochu extrémne prirovnanie (aj keď rozhodne poznám ľudí, ktorí by s tým nemali problém) ale mne osobne to hovorí niečo o pravidlách etikety medzi priateľmi. 

     Etiketa ako taká slúži na to, aby sme sa vhodne zachovali v spoločnosti...a tak v podstate môžeme povedať, že ju dodržiavame, aby sme nestratili svoju verejnú tvár; že sa podľa nej riadime, keď chceme urobiť dojem na šéfa, svojich potenciálnych budúcich in-law alebo jednoducho vieme, čo sa patrí a podľa toho sa správame k cudzím ľuďom, aby videli, že sme vzdelaní a vychovaní mladí ľudia - prínos pre našu spoločnosť :P

tohto pána určite poznáš :)

     Všetko má však svoje medze. Predsa nemôžeš celý deň chodiť nahodená v šatách, na opätkoch a s profesionálnym make-up - ísť do roboty aj z nej, šoférovať, umývať riad, ísť pre decká do školy a pomáhať im doma s úlohami, ....jednoducho by si sa zbláznila. Doma nepotrebuješ nikoho oslňovať z jedného jediného prostého dôvodu - pretože všetci vedia aká v skutočnosti si a majú ťa radi (niekedy aj napriek tomu :) a to isté platí pre priateľov. Ak máš niekoho rada, rozumieš si s ním, zdieľate rovnaký pohľad na svet či svoje tajomstvá, nemusíš sa pred ním na nič hrať. Tvojim priateľom nebude prekáźať ak zješ rožok na dva hryzy alebo si nestihneš vyfúkať vlasy pred tým, než k tebe prídu na návštevu. Ak ťa niekto má rád, musí vedieť aká skutočne si. A to pri etikete ide veľmi ťažko.

     Nechcem tým povedať, že je to niečo zlé alebo že nás etiketa núti skrývať svoju vlastnú tvár. Je to niečo, čo má veľký význam v našich spoločenských a pracovných životoch. Pridŕžať sa jej nie je ničím pokryteckým. Ale keď si medzi priateľmi, hranice "slušného správania" sa posúvajú podľa hĺbky vášho priateľstva. A tak si myslím, že je úplne normálne prísť k priateľom skôr. Či už im treba pomôcť s prestretím stola pred spoločnou večerou alebo im len nakŕmiš psa kým si umyjú vlasy....predsa chcete čím viac času tráviť spolu a naozaj nezáleží na tom, čo budete popri tom robiť.

How to make friends... the crazy alphabet

Občas sa stane, že sa ocitneš na mieste, kde veľa ľudí nepoznáš a tí, ktorých poznáš sú zaneprázdnení... Ako sa teda zoznámiť s ľuďmi na párty, kde poznáš iba hostiteľa? (Funguje iba na akcii s viac ako 20timi ľuďmi, aby si mala na výber z viacerých cieľov)

Drž sa blízko pri stolíku s alkoholom a ponúkni sa, že naleješ.

Burp... and blame someone else. Instant BFF.

The REAL chicken dance!

Kresli bielou kriedou na stenu. Ak sa ťa niekto opýta, povedz, že kreslíš jeho ego.

Free hugs. Neponúkaj... len za niekým príď a objím ho.

Navrhni game hádaj na čo myslím. Opakovane mysli na budúceho kamaráta.

Tvár sa, že budúci kamarát je tvoj idol. Dožaduj sa autogramu.

Jasné, že sa môžeš zapojiť do cudzieho rozhovoru!

Upeč koláčiky a do každého ukry papierik s nápisom „Nájdeš nového priateľa“. Hang around.

Zasnene pozeraj z okna... ak sa ťa niekto opýta, povedz: Ľúbim kvietky. Might not work...

Okrem dolievania alkoholu, skús ponúkať jedlo. Ak niekto spomenie alergiu, snaž sa zistiť viac.

Ak je jedla prebytok, ukáž ako rýchlo vieš jesť. Ak si v tom dobrá naozaj, usporiadaj súťaž.

Zožeň si sitko na hlavu a tvrď že si pastafarián

Vyrob si vlastné tričko. Alebo si aspoň obleč nejaké s vtipným nápisom. Prihovor sa každému, kto sa naň dlhšie zadíva.

Uterák. Každý správny stopár musí vedieť, kde má uterák

Plan something viscious and then pretend to be there for your victim... don´t be really helpful.

Zabudni na všetky šialené tipy. Buď sama sebou a buď najlepšou verziou seba. Hovor o tom, čo máš rada a nepredstieraj- rýchlo ťa odhalia. Have fun!

Eon/a

     Pamätáš si ako som raz dostala knižku a potom som zistila, že je to až druhá časť a tá prvá sa nikde nedá zohnať? A pamätáš ako si mi zohnala audioknihu? Lebo ja si na to spomínam celkom dobre a konečne som sa cez obe prelúskala.....a tak ti aspoň poviem, čo si o The Two Pearls of Wisdom myslím (no a nie som si úplne istá ako to nazvať; keď sú 3 knihy trilógia a 4 tetralógia, voláme 2 diely bilógiou?)

     časť prvá, audiokniha - Eon: Rise of the Dragoneye

     Prvýkrát som počúvala audioknihu narozprávanú ženou a rozhodne prekročila moje očakávania. Vyznie to možno hlúpo, ale vždy som verila, že muži majú zaujímavejšie hlasy a sú lepší imitátori. Aj naďalej tomu verím, ale po tomto zážitku si uvedomujem, že ženy sa bez boja nevzdajú a rozhodne nezaostávajú tak veľmi ako som si myslela.
     Nancy Wu má príjemný hlas, krásnu a zrozumiteľnú angličtinu a číta s takým oduševnením, že miestami veríš, ako by ona bola Eonou a hovorila ti o svojom príbehu (kniha je ja-rozprávanie hlavnej hrdinky). Jednotlivý postavám dáva pomerne vhodné hlasy ale nie je to ako u Roya Dotricea alebo Stephena Frya, že vieš presne kto hovorí bez toho aby ti to oznámili. V tomto ohľade je mi trošku ľúto, že som počúvala najprv ich dvoch, pretože latku nastavili privysoko (popravde, je mi skôr ľúto, že nemôžem počúvať všetky knihy v ich podaní ale toto spracovanie ozaj nie je zlé).
          Samotný príbeh je pomerne zaujímavý, plusové body dávam rozhodne za hlavnú hrdinku (nie hrdinu :) a výber žánru - je to v podstate fantasy založené na čínskej kultúre a teda musím priznať, že miestami som netušíla o čom sa točí kvôli množstvu špecifických pomenovaní, ktoré autorka buď vysvetlí neskôr alebo ich význam vyplynie z príbehu. V tomto ohľade mi veľmi chýbala kniha, listovanie v nej a možnosť vrátiť sa k určitým pasážam....na nahrávke je to oveľa ťažšie.

     časť druhá, kniha  - Eona: The Last Dragoneye

     Autorka, Alison Goodman, píše príjemným štýlom - kniha sa číta naozaj ľahko, patrí (aspoň pre mňa) medzi tie, ktoré nedokážeš položiť, kým nedočítaš. Jednoducho sa bojíš o jednotlivé postavy a dúfaš, že sa dožijú svojho šťastného koca. Bohužiaľ u väčšiny z nich vieš presne povedať ako skončia a musím priznať, že v druhej časti je oveľa menej prekvapení ako v prvej. 
     Niekedy je zvláštne vidieť mená jednotlivých postáv napísané, keď ich poznáš len z rozprávania ale rozhodne nie je na škodu, keď si pri čítaní predstavuješ hlasy, ktoré im pridelila Nancy. Po dočítaní mi ale bolo ľúto, že som si nemohla prečítať aj prvú časť a naopak, chystám sa vypočúť si dvojku ako audioknihu.
     Čo sa týka slovenského prekladu, naozaj sa mi pozdal. Neviem ti teraz povedať, kto ho robil ale rozhodne by mohol pracovať na viacerých knihách....veď vieš ako to býva so slovenskými verziami cudzojazyčných diel.

     Ja osobne by som pridelila 7 hviezdičiek z desiatich. A teda ak si na môj štýl, čo síce väčšinou si ale nie vždy a preto si nie som úplne istá ako je to v tomto prípade, tak odporúčam prečítať/vypočuť, rozhodne nebudeš sklamaná.

Ako ma etiketa a môj manžel donútili ísť na prechádzku...

V nedeľu poobede sme sa vybrali na plánovanú návštevu otestovať vianočný darček. Nejak to vyšlo, že sme sa vybrali MHD. Kamarátka, u ktorej sa návšteva mala konať, býva naozaj veľmi blízko jednej zastávky, tak sa to celkom oplatí. Na návšteve sme sa dohodli okolo 18:00.

perspektíva je kľúčová

Spoj ako obvykle našiel TH, rovnako on určil čas odchodu. Na zastávke sme stáli niečo málo pred 17:20. Výnimočne nebol problém s mojím odchodom načas. Na prestupnej zastávke sme si ale uvedomili malý problém. Etiketa káže, že na návštevu sa chodí o niečo neskôr... približne o 15 minút. Rozhodne nie o 20 skôr ako to vychádzalo nám. Keďže o navštevovaná domácnosť mala pred našou návštevou ešte nejaký program (aspoň tak sme si mysleli), splnenie spoločenského imperatívu bolo o niečo nástojčivejšie.

TH rozhodol, že teda vystúpime o dve zastávky ďalej a prejdeme sa späť. Ja som navrhovala ostať sedieť na zastávke (zima nebola, s nudou nemáme problém), ale nechcela som riskovať prípadné stretnutie. Ďalšia zastávka bola ale o takmer 1,5km ďalej... V tú stranu obvykle nechodíme, tak sme to nemohli vedieť. Rovnako ako sme nemohli vedieť, že okolo cesty nevedie chodník a v mojom prípade, že od 1.1. platí zákon o nosení reflexných prvkov (which i may or may not have worn).

Cestu späť sme teda strávili chodením zo strany na stranu podľa zákrut, postávaním na odbočkách pri prechádzajúcich autách a preskakovaním zvodidiel. Ja som sa teda bavila kvalitne, lebo ako vieš, TH nerobí takéto chyby často. Na návštevu sme dorazili o 18:10 a musím povedať, že bolo výborne. Skoro ľutujem, že sme neprišli o pol hodinku skôr...

Moja otázka na štvrtok znie: Nakoľko medzi blízkymi priateľmi platí etiketa? Pretože keď sme na návšteve náš príbeh rozprávali samozrejme nám povedali, že sme mohli prísť hneď.

7 dôvodov, prečo je dobré robiť to, čo robím ja

     Hneď na začiatok na upresnenie, myslím tým svoju prácu...teda ešte stále mi príde zvláštne volať to prácou, pretože....vlastne, to patrí k jednému z nižšie uvedených bodov, tak poďme na to :)

  1. všetko si môžem odskúšať predtým, ako si založím vlastnú rodinu - uvedomujem si, že je hlúpe povedať, že trénujem pre svoj život a to, čo robím teraz je len na skúšku...ale pravda je taká, že je to v podstate tak....podľa mňa každý, kto si chce založiť rodinu (tým myslím hlavne na deti), by mal mať aspoň nejaké skúsenosti, čím viac, tým lepšie...a čo už môže byť lepšie ako tráviť s dieťaťom v podstate 24 hodín denne.....lebo aj keď mám po "pracovnej dobe", Ania vie, že ju nevyhodím zo svojej izby a keď v noci plače tak sa nebudia len jej rodičia, ale aj ja

  2. všetko si môžem odskúšať predtým, ako si založím vlastnú domácnosť - v podstate veľmi podobný princíp, ale týmto myslím, že vidím v akcii kompromisy medzi manželmi, ich komunikáciu a rozhodovania o banálnych veciach ako čo zajtra kúpia v Tescu, ale aj pri tých vážnejších, ako je zariadenie izieb....a vždy mám možnosť vyjadriť svoj názor ak sa pri takejto debate ocitnem (čo je celkom často, lebo keď sa dvaja hádajú, musí ich rozsúdiť niekto tretí :)

  3. práca s deťmi obohacuje - a nie sú to len reči, predstav si, že máš dosť nanič deň, dajme tomu, že je poobede a tak sa pustíš do umývania riadov.....a keď skončíš, Ania sa naširoko usmeje a povie "Good girl, Idka! Good job!" - veru si myslím, že to vyčarí úsmev na tvári každému (a vyvolá záchvat smiechu keď povie good girl na Riša :)

  4. mám svoj vlastný priestor - tebe to možno tak nepríde, ale ja som v živote nikdy nemala vlastnú izbu....a túto som si zariadila ako som chcela a ľudia pred vstupom do nej klopú! (čoho sa doma ozaj často nedočkám) ...síce Ania nie vždy, ale aj tak je úžasné vidieť ju ako vbehne do mojej izby, potom sa zháči, na chvíľku sa zamyslí, výjde von a zaklope

  5. spoznávanie iných kultúr a krajín - myslím, že niet čo vysvetľovať...množné číslo pravdaže kvôli Thajsku :)

  6. možnosti - ako si vylepšiť angličtinu, dosiahnuť medzinárodný certifikát, získať cenené zručnosti, vidieť kus sveta, ....

  7. práca/nepráca - stále mi ešte príde neprirodzené volať to prácou pretože som pánom svojho času, robím, čo chcem, môžem ísť kam chcem, varím a jem to, čo chcem....prosto hocičo si zmyslím, pokiaľ je pravdaže Ania pri mne, spokojná a sýta ....áno, je pravda, že niekedy už neviem ako by som ju zabavila a neviem sa dočkať, kedy prídu Rišo s Peeradou z práce a niekedy ma vytáča keď neviem prísť ma to, čo mi chce povedať (popravde ona to väčšinou znáša horšie), ale je to niečo čo ma baví a to sa zatiaľ o žiadnej mojej práci nedalo povedať....aspoň nie na viac percent ako toto :)

     Nebudem ti klamať, mám to tu ozaj veľmi rada, až ma samú prekvapuje ako veľmi. pravdaže mi chýbajú priatelia, a rodina, a moje baby, a oratko, a slovenská príroda a všetko možné, ale v tejto chvíli si neviem pre seba predstaviť správnejšie miesto.

Na prelome rokov

Silvester sme mali pôvodne stráviť u mojich rodičov. Po zvážení sme však plánovaný večer hier presunuli o deň skôr- tak sme si mohli užiť ich (a bolo naozaj skvele) aj našu partiu mladých. Rozhodli sme sa na poslednú chvíľu a tak som s malou dušičkou volala MČ, či sa ešte môžeme pridať. Vďaka jej, že nás prijala.

V utorok večer sme prišli na miesto určenia, kde vládla trochu chladná atmosféra. Poznáš nás... to by nebol Silvester, keby nebol nejaký problém. Výnimočne sme v jeho  centre neboli my a musím ti povedať, bol to trochu sureálny zážitok. Chvíľu to dokonca vyzeralo, že ak chceme stráviť večer s KK a MR (ako to bolo pôvodne plánované) na chatu s ostatnými nepôjdeme. Musím povedať, že mi to bolo celkom jedno. Na túto akciu som aj tak nešla s veľkými očakávaniami.

A aké bolo moje prekvapenie, keď sa väčšina vecí vyvinula k mojej spokojnosti. Dve partie neboli na škodu, večera bola extrémne bohatá (Veď to poznáš, aj keď sa povedalo, že každý nesie jedlo len pre seba, nakoniec sme odnášali. Ale ja som odnášala výnimočne málo.), nič sa nenaťahovalo a MS na mieste vymyslel zábavný program do polnoci. Duchovné uzavretie minulého roku pripravil vzácny hosť PD a potom sa šlo na kopec pozerať svetelnú šou. Veľa som z nej nevidela, lebo som sa viac sústredila na ľudí okolo mňa, čo stálo za to, hoci ohňostroje milujem.

Späť na chate sme otestovali nový Alias a miestami to tam vyzeralo ako keby sme hrali Písmenká. Prekvapivo nie kvôli MK. V testovaní v menšom kolektíve sme pokračovali, spolu so ZK, sme vybrali hru, ktorú od nás dostali MR a KK na Vianoce. Bolo to fajn, len keby neboli štyri hodiny ráno. Keď potom prišla kríza, kvôli ktorej jeden člen strávil noc v kúpeľni už som nezvládla vstať a riešenie som nechala na iných. Zaspala som aj napriek diskotéke na prízemí.

Zobudila som sa s pocitom, že diskotéka ešte pokračuje... ale bol to spoločný budík. Novoročná omša s poučnou kázňou v nás všetkých asi prebudila svedomie, lebo sa upratalo rýchlejšie ako som čakala. Boli sme doma ešte pred dvanástou (myslím). Zvyšok prvého dňa roku 2014 je trochu hmlistý, ale viem, že som sa zobudila o šiestej večer. A nakoniec som bola rada, že som sa vyspala, lebo som bola čerstvá na najlepší záver Nového roku aký si viem predstaviť. Prvý diel tretej série BBC Sherlocka.

Už si si vybrala novoročné predsavzatie?

     Nový rok, nové začiatky, veľké predsavzatia....ale koľko z nich prežije čo i len január? Je ťažké vybrať si to správne a ešte ťažšie naozaj pri ňom vydržať celý rok. A preto ti možno pomôže môj návod, ako na to :)

     1. akékoľvek debaty, či to má alebo nemá zmysel sú zbytočné, pretože ak sa nad tým zamýšľaš, znamená to, že zmysel to určite má aj pre teba, iba sa bojíš, či vydržíš
     2. Neporovnávaj sa s ostatnými! - je jedno či si niekto vybral každé ráno zabehnúť 5 kilometrov alebo modliť sa denne všetky štyri ružence, neexistujú žiadne tabuľky aby si si vybrala svoju úroveň na plnenie predsavzatí
     3. Čokoľvek vyberieš, musí to byť osobné - predstav si, že pár tvojich priateľov si predsavzalo v novom roku naučiť sa plynule hovoriť po taliansky...zaujímavý plán, edukatívny, to však neznamená, že je to aj pre teba...pokiaľ viem, jazykov si načala viac než dosť, rada sa učíš cudzie reči ale prehĺbiť jeden z nich je určite osožnejšie ako začínať odznova....ako ťa poznám, isto zastávaš názor radšej byť odborníkom vo svojom poli pôsobnosti ako vedieť zo všetkého niečo ale nič poriadne
     4. Neboj sa ísť do hĺbky - snažiť sa upgrade-ovať svoje srdce a dušu nie je nikdy na škodu, úžasne na tom je, že hranicou je svätosť....a veru nepoznám človeka, ktorý si o sebe myslí, že dosiahol cieľ a je to naozaj tak
     5. Nepodceňuj sa! - predsavzatia si nevyberáme preto, aby sme ich určite dodržali ale preto, aby nás stále vyzývali prekonávať samých seba....ak si vyberieš niečo príliš jednoduché, po pár dňoch na to úplne zabudneš pretože to pre teba nepredstavuje žiadnu výzvu
     6. Nepreceňuj sa! - opačný extrém je vybrať si niečo tak ťažké, že napokon zlyháš, pretože nezvládaš plniť to, čo si si vybrala....na konci tejto cesty je len znechutenie
     7. A napokon, spoločné predsavzatia nie sú na škodu alebo neboj sa niekomu zveriť - z jedného, jediného jednoduchého dôvodu, ak s niekým zdieľaš spoločné predsavzatie, navzájom sa povzbudzujete v jeho plnení, necítiš sa sám a rozhodne ťa ženie dopredu niečo ako "ak to zvládol on, musím aj ja, predsa sme si to sľúbili spolu, inak by som sa cítila, že mu niečo dĺžim" (nikdy sa však neporovnávaj, komu z vás to ide lepšie, viď bod 3)

     Ak si si ešte nevyberala svoje tohtoročné predsavzatie, dúfam, že ti toto pomôže. Ak áno, možno ho len skús prehnať mojimi bodmi pretože naozaj verím, že ak obstojí, je to dobrá voľba.