pondelok 13. januára 2014

Just another ordinary day

     Budem úprimná....teda nie že by som inokedy nebola, ale....veď vieš ako to myslím :) Takže, budem úprimná - v poslednej dobe sa tu toho veľa nedeje a tak som sa rozhodla opísať ti jeden obyčajný deň zo svojho života. Konkrétne ten dnešný.

     Ráno bolo obyčajné, obidve sme sa zobudili na čas...teda aby si ma chápala, snažíme sa aby mala Ania pravidelný režim a tak ak nevstane do ôsmej, musím ju zobudiť ja čo ozaj nie je tá najpríjemnejšia robota. Všetky ranné úkony sme stihli v pomerne krátkom čase a tak sme sa vybrali do playgroup pešo (väčšinou ju beriem v bugine, lebo nestíhame). Tam sme sa, obviously, hrali.

     Ako sme sa presťahovali tak pravdaže máme nové centrum kde chodievame a toto je výnimočne dobré vo vyrábaní všelijakých blbostí. Ania to zbožňuje, napr. pred vianocami sme zdobili gule na stromček, dnes sme vyrábali papierové rybičky. Tá naša je momentálne niekde v kuchyni, trošku pokrčená a ožutá, lebo sa s ňou malá ozaj hrala :) Okrem toho sa konečne zapájala do spevu, naposledy si totiž zakryla uši rukami a kričala: "It's too loud!" Keďže bolo krásne počasie, hrali sme sa aj vonku - majú to tam ozaj dobre zariadené, hojdačka, šmýkalky, pieskovisko....prosto decká sa môžu vyblázniť. A tiež som to ešte predtým nevidela, ale v jednom rohu majú povešané všelijaké karnevalové masky, a decká do nich môžeš poobliekať. A tak som tam už druhý týždeň v kuse s princeznou :)

     Po príchode domov sme sa akurát najedli a Ania hneď zaspala v postieľke, čo je znak, že sa jej doobedie páčilo. A ja som si za ten čas, čo spala, porobila trošku poriadok v izbe aj v kuchyni a sedela za PC objavila novú fb hru (veď si si našla pozvánku). A pospánkové obdobie patrilo pečeniu. Dosť často sa totiž stáva, že keď sa spýtam Anii, čo ideme robiť, odpovie mi cooking a veru od Vianoc som s ňou v kuchyni nič nepodnikala, tak sme sa dnes dali na muffiny. Musím ju pochváliť, lebo jediné, čo jej dovolím mi pomôcť je miešať...predsa len, čo iné? ...a teda je majster v trepaní vajíčok.

     Horko-ťažko sa mi ju podarilo presvedčíť, že cake bude až po večery, ale nakoniec si dala povedať. A na moje aj Rišove veľké prekvapenie (prišiel domov keď malá dojdedala) sme mali dneska premiéru s nočníkom a kakním. Pretože cikanie nám už predviedla viackrát (cca 50% úspešnosť medzi nočníkom a gaťkami) ale toto je prvýkrát, čo sa jej podarilo toto, odkedy som prišla ja. A tak sa z môjho obyčajného dňa stal deň trošku neobyčajný....pretože len málokedy sa stáva, že hov.. ti deň vylepší :)

    A moja otázka pre teba znie - čo ťa v poslednej dobe skutočne potešilo? (konkrétne, veľmi rada by som počula o sobotňajšom večeri ;)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára