V nedeľu poobede sme sa vybrali na plánovanú návštevu
otestovať vianočný darček. Nejak to vyšlo, že sme sa vybrali MHD. Kamarátka, u ktorej
sa návšteva mala konať, býva naozaj veľmi blízko jednej zastávky, tak sa to
celkom oplatí. Na návšteve sme sa dohodli okolo 18:00.
![]() |
perspektíva je kľúčová |
Spoj ako obvykle našiel TH, rovnako on určil čas odchodu. Na
zastávke sme stáli niečo málo pred 17:20. Výnimočne nebol problém s mojím odchodom
načas. Na prestupnej zastávke sme si ale uvedomili malý problém. Etiketa káže,
že na návštevu sa chodí o niečo neskôr... približne o 15 minút. Rozhodne
nie o 20 skôr ako to vychádzalo nám. Keďže o navštevovaná domácnosť mala
pred našou návštevou ešte nejaký program (aspoň tak sme si mysleli), splnenie
spoločenského imperatívu bolo o niečo nástojčivejšie.
TH rozhodol, že teda vystúpime o dve zastávky ďalej a prejdeme
sa späť. Ja som navrhovala ostať sedieť na zastávke (zima nebola, s nudou nemáme
problém), ale nechcela som riskovať prípadné stretnutie. Ďalšia zastávka bola
ale o takmer 1,5km ďalej... V tú stranu obvykle nechodíme, tak sme to
nemohli vedieť. Rovnako ako sme nemohli vedieť, že okolo cesty nevedie chodník
a v mojom prípade, že od 1.1. platí zákon o nosení reflexných
prvkov (which i may or may not have worn).
Cestu späť sme teda strávili chodením zo strany na stranu
podľa zákrut, postávaním na odbočkách pri prechádzajúcich autách a preskakovaním
zvodidiel. Ja som sa teda bavila kvalitne, lebo ako vieš, TH nerobí takéto chyby
často. Na návštevu sme dorazili o 18:10 a musím povedať, že bolo
výborne. Skoro ľutujem, že sme neprišli o pol hodinku skôr...
Moja otázka na štvrtok znie: Nakoľko medzi blízkymi
priateľmi platí etiketa? Pretože keď sme na návšteve náš príbeh rozprávali
samozrejme nám povedali, že sme mohli prísť hneď.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára