Wau, no veru to už bolo pekne dávno. V prvom rade, po doktoroch som nikdy veľmi nebehala, vieš predsa, jeden je stále doma :) A keď som bola naposledy doma, tak som si spravila koliečko a všetci boli celkom ústretoví a ozaj efektívni, obe strany vedeli, že na druhý deň sa vrátiť nemôžem.
Najposlednejšie problémy s behaním po úradoch som mala asi pri vybavovaní pasu. Určite si to pamätáš, vyše týždňa som sa nemohla dovolať na veľvyslanectvo a keď som konečne našla nejaké núdzové číslo, oznámili mi, že cez to sa to nerobí. Našťastie mi tá teta na telefóne aspoň dala e-mail, cez ktorý sa to dalo vybaviť. Ich práca cez internet bola síce efektívna avšak po získaní všetkých informácií som zistila, že by mi vystavili pas až v čase, keď už som mala byť v Thajsku (kvôli ktorému som si pas vybavovala). A tak som musela prísť domov a obehnúť si to sama....a to mi ani nestihli vystaviť pas pred odletom do UK a tak som zase musela otravovať iných ľudí (medzi nimi aj teba :) aby mi ho vyzdvihli a poslali. Byrokracia neuveriteľná, hlavne keď mi potom Rišo s Peeradou hovorili o thajskej ambasáde v Londýne a slovenskej ambasáde v Bangkoku, ktoré sú obe asi tak 10x efektívnejšie......
A ako sa to dá riešiť? Úprimne, zaťať zuby, zobrať si so sebou dobrú knižku keď čakáš kým sa dostaneš na rad a skúsiť v tom nájsť nejaké pozitívum :) (napr. to že sa ti dá toľko behať hore-dole po úradoch znamená, že máš zdravé nohy aby si niečo take robiť mohla; alebo to môže znamenať, že máš vôbec nejaký voľný čas, aj keď ho momentálne musíš tráviť takto)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára