Pýtala som sa Peerady, aký je rozdiel medzi shrimp a prawn. Moja teória bola, že mi používame krevety pre všetko, lebo nemáme more a povedzme si úprimne, kto by poznal rozdiel (ako Eskimáci a sto pomenovaní pre sneh :). Peerada mi povedala, že tie mini, čo dávame sušené do somtamu (fakt dosť dobrý thajský šalát ;), sú shrimps a tie veľké, čo grilujeme/varíme/opekáme ... samostatne a potom lúpeme do ružova a jeme, sú prawns. A v telke Nigella tvrdila, že Briti jedia prawns a Američania shrimps. A teda ak sa budem držať tvrdenia profesionálky, opäť som narazila na rozdiely v tej istej angličtine, akurát že na rozličných kontinentoch.
Pravdaže som vedela, že majú rozdielne výrazy a niekedy sa stane, že použijem americký a musíme sa tu s domácimi dohadovať, čo som vlastne chcela povedať....predsa len človek si povie, že plynule hovorí medzinárodným jazykom a potom mu niekto domáci nerozumie......a tak by ma zaujímalo, ako je to možné? Ja viem, že sa jazyk vyvíja (to som ešte do školy chodila, keď ma toto učili), stále vznikajú nové slová a tie staré prechádzajú do zabudnutia a držia sa len deravých pamätí našich starých rodičov....ale predsa len, ako je možné, že rovnaký jazyk sa môže tak líšiť? Pochopím prízvuk, predsa na Slovensku máme aspoň 5 dialektov a to sme ozaj minikrajina, ale spisovná slovná zásoba (opakujem - spisovná!) je nemenná a rozumie jej každý vzdelaný obyvateľ. Ako je potom možné, že dva národy, ktorých kultúry sú tak pomixované, že ťa často prekvapí, ktorá celebrita vlastne odkiaľ pochádza, sú si natoľko vzdialené, že si niekedy absolútne nerozumejú?
A tak by ma zaujímalo, ako je možné, že reč (akákoľvek, nie len angličtina), ktorá má ľudí spájať a pomáhať pri komunikácii, je niečo, čo nás skôr rozdeľuje?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára