Vymyslela som mu pokladovku, aby som ho dostala z domu, aby sme mohli všetko pripraviť. Indície mu posielala neznáma žena z reálneho mailu, on po každej splnenej úlohe dostal ďalšiu... teoreticky. Prakticky na to, že nejaké úlohy má prišiel asi päť minút predtým, ako sa hostia začali schádzať. Reálne budovu opustil až dve minúty potom. Dokonca dvoch hostí, ktorí sa naozaj posnažili prísť načas stretol medzi dverami. Cesta za úlohami mu netrvala dlho, ale aj tak sme začali skoro o hodinu neskôr ako sme plánovali.TH bol trochu unavený, trochu zmätený, my ostatní trochu nervózni z toho, ako to nakoniec vypáli... ale všetko dopadlo dobre. Sviečky zhasli na jedno fúknutie, torta aj koláč chutili, niečo sa vypilo, posedeli sme, porozprávali sme sa... bol to dobrý deň :)
A čo ma na tom všetkom potešilo? Že to viac-menej vyšlo. Že v podstate do poslednej chvíle nič netušil a že neboli nijaké extrémne stresy. A že sme sa dokázali zísť a stráviť spolu pekný čas. Chýbala si nám.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára