Temporarily Out of Order

     Enjoy back to school week :) If there's nothing to look forward to in near future, maybe check out this

100 questions no one asks tag

1:Do you sleep with your closet doors open or closed?
Closed... always closed.
2:Do you take the shampoos and conditioner bottles from hotels?
I try not to. But sometimes they are just so cute.
3:Do you sleep with your sheets tucked in or out?
Out. I guess.
4:Have you ever stolen a street sign before?
No, but I know someone who has.
5:Do you like to use post-it notes?
Yes, but the glue isn´t sticky enough. Do the small markers count? I love those
6:Do you cut out coupons but then never use them?
If I cut them I almost always use them.
7:Would you rather be attacked by a big bear or a swarm of a bees?
I guess I would die either way... Bees?
8:Do you have freckles?
Sometimes.
9:Do you always smile for pictures?
I try to.
10:What is your biggest pet peeve?
Smelly people.
11:Do you ever count your steps when you walk?
I used to do that more often that I do it now.
12:Have you ever peed in the woods?
Who didn´t?
13:What about pooped in the woods?
I guess not?
14:Do you ever dance even if there’s no music playing?
Yep.
15:Do you chew your pens and pencils?
No.
16:How many people have you slept with this week?
One. And one teddy bear.
17:What size is your bed?
King size.
18:What is your Song of the week?

19:Is it okay for guys to wear pink?
Some of them can pull it of.
20:Do you still watch cartoons?
Of course! MLP:FiM is the best.
21:Whats your least favorite movie?
Rrrrr? I don´t get it. I stopped watching after 5min.
22:Where would you bury hidden treasure if you had some?
I would spend it. Invest, I meant invest... In my back yard.
23:What do you drink with dinner?
What is available.
24:What do you dip a chicken nugget in?
Barbecue sauce.
25:What is your favorite food?
I don´t have one now.
26:What movies could you watch over and over and still love?
Moulin Rouge! and now also Great Gatsby... Beauty and the Beast also.
27:Last person you kissed/kissed you?
TH.
28:Were you ever a boy/girl scout?
For a year.
29:Would you ever strip or pose nude in a magazine?
No.
30:When was the last time you wrote a letter to someone on paper?
And actually send it? That would be... 10 years or so...
31:Can you change the oil on a car?
Nope.
32:Ever gotten a speeding ticket?
Gosh no.
33:Ever ran out of gas?
Nope.
34:Favorite kind of sandwich?
Cheese.
35:Best thing to eat for breakfast?
Waffles!
36:What is your usual bedtime?
1am or 8am.
37:Are you lazy?
... I guess... I´m more of the procrastination type.
38:When you were a kid, what did you dress up as for Halloween?
Not for Halloween, but... teacher and murderer...those two I remember.
39:What is your Chinese astrological sign?
Snake.
40:How many languages can you speak?
Nobody knows :D Actually speak...4 I guess... Slovak, Czech, English, Spanish. Had classes of: German, Russian, Portugese, Latin, Catalá, Japanese, Hebrew, French... in this order.
41:Do you have any magazine subscriptions?
No.
42:Which are better: legos or lincoln logs?
Hmmm... pass.
43:Are you stubborn?
Depends.
44:Who is better...Leno or Letterman?
I don´t like talkshows.
45:Ever watch soap operas?
I remember Esmeralda and Muneca brava... but now I avoid them.
46:Are you afraid of heights?
Standing on the chair makes me queezy, top of the mountain doesn´t.
47:Do you sing in the car?
I do, even if I´m not the one driving.
48:Do you sing in the shower?
Sometimes.
49:Do you dance in the car?
I would...
50:Ever used a gun?
Yep and loved it.
51:Last time you got a portrait taken by a photographer?
Wedding.
52:Do you think musicals are cheesy?
NO!
53:Is Christmas stressful?
Can be.
54:Ever eat a pierogi?
Funny question. Yes.
55:Favorite type of fruit pie?
Apple or blueberry.
56:Occupations you wanted to be when you were a kid?
Police, archaeologist, novelist...
57:Do you believe in ghosts?
Kind of.
58:Ever have a Deja-vu feeling?
Yep.
59:Take a vitamin daily?
Nope.
60:Wear slippers?
I try.
61:Wear a bath robe?
I try.
62:What do you wear to bed?
The same thing I wear at home.
63:First concert?
...Some classical music.
64:Wal-Mart, Target or Kmart?
Lidl.
65:Nike or Adidas?
The cheaper and cuter one.
66:Cheetos Or Fritos?
Both!
67:Peanuts or Sunflower seeds?
Pumpkin seeds.
68:Ever hear of the group Tres Bien?
Nope.
69:Ever take dance lessons?
Yes.
70:Is there a profession you picture your future spouse doing?
... I guess no.
71:Can you curl your tongue?
Yes.
72:Ever won a spelling bee?
Nope, but I was close second in mathematical ... thing
73:Have you ever cried because you were so happy?
I guess.
74:Own any record albums?
Personally no.
75:Own a record player?
Same as above.
76:Regularly burn incense?
Nope.
77:Ever been in love?
I am.
78:Who would you like to see in concert?
Bon Jovi.
79:What was the last concert you saw?
Justin Timberlake.
80:Hot tea or cold tea?
Depends. But usually hot.
81:Tea or coffee?
Tea.
82:Sugar or snickerdoodles?
? Sugar
83:Can you swim well?
I think so.
84:Can you hold your breath without holding your nose?
Yes.
85:Are you patient?
I can be.
86:DJ or band, at a wedding?
DJ.
87:Ever won a contest?
I guess not.
88:Ever have plastic surgery?
No.
89:Which are better black or green olives?
Both are yummy. Black for people who don´t like them.
90:Can you knit or crochet?
Knit.
91:Best room for a fireplace?
Living room.
92:Do you want to get married?
Not again. I hope this is for life.
93:If married, how long have you been married?
Two years in less than two weeks.
94:Who was your HS crush?
Every year someone else.
95:Do you cry and throw a fit until you get your own way?
No.
96:Do you have kids?
No.
97:Do you want kids?
Yes!
98:Whats your favorite color?
Changes every season. But lilac stays.
99:Do you miss anyone right now?
My dearest siblings-in-law. And also TH.

Next week is your turn!

The Pretty One

     Zamýšľala si sa niekedy ako bude vyzerať tvoj pohreb? Ospravedlňujem sa za morbídnu otázku ale ozaj by ma to zaujímalo....ja asi nikdy, až doteraz. Totiž hrdinka môjho dnešného filmoého tipu si niečo také odskúšala.
     Laurel a Audrey sú dvojčatá a neuveriteľne by sa na seba podobali, keby...keby mali rovnaké oblečenie, make-up a účesy. Ich život je diametrálne odlišný a vídajú sa len zriedka. Pre jednej takejto udalosti sa však stane niečo nečakané - autonehoda pripraví jednu z nich o život. Jediný problém je v tom, že všetci si myslia, že zomrela tá druhá...

     Dosť nečakaný a zaujímavý zvrat vyvolá sled jedinečných udalostí a ti len sedíš a pozeráš a rozmýšľaš aké by to asi bolo....aké by bolo dostať druhú šancu a začať svoj život odzačiatku. Nie však od nuly, jednoducho len vkročiť do života niekoho iného a pokračovať namiesto neho. Nebudeme si klamať, každý z nás isto niekedy rozmýšľal, aké by to asi bolo mať iný život. A asi len málokto premýšľal nad dôsledkami takejto výmeny.
     The Pretty One som videla už pred pár týždňami a tak sa mi ťažko spomína na všetky detaily. Čo si však pamätám je, že film sa mi veľmi páčil. Skrýva veľa vtipných scén, pár podnetov na zamyslenie, veľmi jasné posolstvo "Ak chceš zmeniť svoj život tak neváhaj a urob to!", očarujúcu a veľmi talentovanú Zoe Kazan (už si zháňam aj ďalšie filmy s ňou) a ako bonus plus pre mňa Jake-a Johnsona ;) Rozhodne sa chystám pozrieť si Tú kočku (ako som názov sama poslovenčila) v dohľadnej dobe.

Mexičania na výletoch 1/2

Leto pre mňa nikdy nebolo o veľkej dovolenke. Skôr som absolvovala veľa malých či pár väčších výletov. Tento rok to však pre mňa bolo prvé "pracovné" leto... a ani by som nečakala, aké odlišné bude od tých predošlých. Veď takmer celých sedem z deviatich týždňov som pracovala v dvoch zamestnaniach. No a keď som mala voľnú chvíľu od recepcie aj od tlmočenia a mohla som sa odtrhnúť od domácnosti, snažila som sa mexičanom ukázať naše krásne Slovensko.
Bohužiaľ, pekné počasie vydržalo len prvý týždeň a od toho ďalšieho sa zaužívala "pranostika"- viac mexičanov, viac vody. Veď keď prišli ďalší týždeň dvaja (k tým dvom, ktorý tu už boli. Tu sa oplatí spomenúť, že takmer každý mal nejakú prezývku. Prví teda boli Balú a Bleduľa, bez kufrov druhý týždeň dorazili Frajer a Apu) zaplavilo Spanyolovu a vo Vrátnej doline sa zosunul kopec (čo významne ovplyvnilo moje výletné plány...mexické "šťastie"). No a v deň, keď sa Slovenskom prehnala druhá veľká búrka prišli nečakane dva exempláre (zvyšujúc počet kusov na 6). S potešením hlásim, že ako postupne náš kraj opúšťajú, počasie sa zlepšuje. Bohužiaľ rána sú už jesenné... Verím v krásne babie leto v septembri.
Po niekoľkých prechádzkach centrom mesta (chodili sme najmä po hračkárstvach, lebo Balú hľadal Jengu originál...) som si povedala, že je čas vziať ich na nejaký kopec. Frajer a Apu stále bez kufrov ("šťastie") absolútne nevybavení... a ešte sme predtým skočili na pivo. Naivne som si myslela, že sa zabavím, keď ochutnajú 52% slivovicu. Nojo, zabudla som na tequillu. Vybrali sme sa na Lietavský hrad. Ako obvykle toto leto- bolo po daždi. Keď sme prechádzali vstupnou bránou pršalo zas. Kto ma pozná, vie aká som turistka (hint: nevlastním ani jednu schopnú obuv do lesa), no napriek tomu som zišla z kopca v najlepšom stave... Ale páčilo sa im. Prikladám foto ako dôkaz. Hrad sa dá pekne preloziť, treba sa trochu dívať pod nohy, ale dá sa to zvládnuť. Ale chlapci sa chovali ako praví gentlemani. Keď som schádzala z akejkoľvek prevýšeniny mohla som si vybrať minimálne z dvoch podávaných rúk... asi sa báli, že by sa nevedeli vrátiť k autu.
Môj druhý (a nakoniec aj posledný) výlet s nimi som absolvovala o týždeň aj niečo neskôr počas odstávky el. energie v závode. Nečakaný voľný deň si už ale neužíval s trojlístkom Balú ale Inži. Inži má asi 52 rokov a obvod pása tak 152... Hurá do Demänovskej doliny. Ľadová jaskyňa, lanovka na Chopok... to bude ideálne, či? Lenže ku jaskyni je to 20min do kopca. Keďže sme meškali ako obvykle a ja som v ten večer mala stihnúť službu na recepcii, ku vchodu sme sa dostali za 10min. Ja, turista. Ale vstup sme stihli. K vstupu do druhej jaskyne (na kopci totiž čo? Pršalo.) kam to malo trvať 15 a parkovali sme 12min pred plánovaným vstupom sme sa dostali za 7. Vlastne už asi viem, prečo so mnou nikam nechcú chodiť :D
Tento štvrtok je posledný deň, ktorý s nimi strávim. Preto hlásim: pokračovanie nabudúce (aby som si ešte mohla zaspomínať, že mi vlastne nechýbajú :D)

Prečo radi smútime

     Tak som akurát dopozerala Na vine sú hviezdy a akosi mi napadlo - prečo som to ja blbá pozerala? Presne som vedela o čom to bude (vďaka knihe)! Bolo mi ozaj treba poplakať si alebo čo? A ako vôbec niekto niečo takéto môže hrať, natočiť či dokonca napísať? Odpoveď je poväčšine veľmi prozaická - lebo sa to dobre predáva...ale prečo? Prečo sme si obľúbili dojímavé filmy a smutné knižky? Ja osobne mám pár teórií...

1. romantici - isto už si niečo také videla, veľká love story a na konci z akéhosi dôvodu odlúčenie - toto je štýl beznádejných romatikov, keď príbeh veľkej lásky skončí rozdelením danej dvojice, ich láska ostane večnou a teda nemennou; totiž ak dvaja spolu ostanú, ich zaľúbenosť(a niekedy i láska) pomaly ustupuje pod náporom reality, každonenných problémov, pribúdajúceho veku .... (pravdaže česť výnimkám a pravá láska je o niečom inom preto sa tu neráta ale...celý svet pozná Shakespearove tragédie, no málokto si pamätá jeho veselohry)
2. masochisti - narozdiel od prvej kategórie, masochsiti pozerajú smutné filmy preto, aby ich porovnávali s vlastnými bôľmi a tak sa utápali v sebaľútosti
3. realisti - či chceme a či nie, smutné udalosti sa nás dotknú oveľa viac ako tie veselé a preto realisti siahajú po knihách so smutným koncom, sú jednoducho oveľa reálnejšie a niekedy skutočne potrebuješ porovnať svoj život s niekým, kto je na tom horšie a uvedomiť si, že tvoj život je predsa napriek všetkému krásny
4. uplakanci - nevedela som, ako inak ich označiť a preto dúfam, že moje vysvetlenie toto nelichotivé pomenovanie uvedie na pravú mieru - ide o ľudí, ktorí smutnosti vyhľadávajú z jediného dôvodu - aby sa vyplakali, či už je to preto, že svoje skutočné city často taja pred ostatnými z rôznych dôvodov, alebo sú jednoducho tak empatickí, týchto ľudí spájajú opuchnuté oči a kopy osmrkaných vreckoviek

     Nevravím, že moja teória je nepriestrelná, ale myslím, že apsoň v niečom mám pravdu. Čo ty na to? Našla si sa v niektorej skupine či si akýmsi mixom? A ak môj názor nezdieľaš, ako je to podľa teba?

Čím zaplniť prázdnu izbu

Keď sme vyberali nový byt, mysleli sme na budúcnosť. Predsalen, cena bytu nie je suma, ktorú míňaš každý mesiac; chceli sme niečo trvalé. Preto sme rovno hľadali viac-izbový byt. Výber nakoniec padol na tri izby a celková rozloha je krásnych 84m2. Je jasné, aké využitie pre tú tretiu miestnosť plánujeme- detská . Čím ju ale zaplníme pred tým, než ju ZAPLNÍME... to bola otázka, ktorú sme si kládli odkedy sme náš byt prvý raz videli.

Mnoho ľudí sa nám snažilo radiť. Najčastejší názor bol, aby sme si z nej urobili skladisko. Vieš si to určite predstaviť. Zvyšok bytu ako zo škatuľky, a jedny dvere neustále zatvorené. Pred tou izbou si obúvaš špeciálne "špinavé" papuče, aby sa pavučiny nenosili... žartujem, je to "sušiareň a žehliareň prádla", skladisko nepotrebného nábytku (ha ha ha, akože nejaký nepotrebný máme), atď.
Tiež by z toho mohla byť hobby izba: pohovka, telka s Kinectom, boxovacie vrece, štrikovanie, nedoskladané puzzle... Tiež neviem, kde by sme zohnali toľko koníčkov, aby mala hobby izba zmysel.
Alebo by sme voľný priestor mohli dočasne prenajímať. Dívam sa na vás KK, RM, MČ a MH... Dvere sú stále otvorené :D
Môj sen by bol urobiť si z prázdnej izby štýlovú pracovňu s knižnicou na celú stenu a hojdacím kreslom. Kníh na to určite máme dosť.
Nakoniec sa z nej stalo zo všetkého niečo. Skladisko reprezentuje kút, kde je nepotrebný pracovný stôl po pôvodných majiteľoch, vedľa neho odpočíva žehliaca doska, hobby izbu mapy na stenách, namiesto prenajímania dvojposteľ slúži pre hostí, no ale najviac voľnú izbu využívame ako pracovňu. Pracovným stolom sme venovali ďalší kút a keby som bola vybalená z krabíc, iste by som tam trávila viac času. Zatiaľ je to však výhradné kráľovstvo TH, ale ja tam raz tú knižnicu dostanem :D
Moja otázka na budúci týždeň je: Ako si predstavuješ dokonalú dovolenku? Čas prázdnin sa nám kráti a ja som si teda voľno vôbec neužila, tak by som si chcela aspoň zasnívať.

A lot of How-to at once

     Je veľa veci, ktoré ovládaš, jednoducho ich vieš sama od seba, naučila si sa v škole alebo si odkukala od mamy či kamošky. Na druhej strane si ale predstav celú tú kopu vecí, ktoré nevieš. Buď ti vždy pripadali náročné, nikdy ti ani nenapadlo, že by si také niečo niekedy mohla využiť alebo ťa jednoducho nezaujímali natoľko, aby si zisťovala postup, ako na ne. Či už tak, alebo onak, dnes ti ponúknem pár užitočných stránok, ktoré ťa naučia how to :)

• ak ťa zaujíma, ako sa okrásniť, radí ti kliknúť sem, starostlivosť o vlasy, nechty, pleť; tipy na účesy či make-up - táto stránka je tvoja najkamoška keď chceš na niekoho zapôsobiť ;)
• ak si to chceš okrásniť doma, pozri tu
• toto je jedna z mojich najobľúbenejších stránok, jednoducho vždy keď tam zájdem, niečo objavím, či už recept, inšpiráciu alebo le tak obrázky pre radosť
• keď už spomínam recepty, či to chceš po anglicky alebo po slovensky, tieto stránky ti vždy pomôžu a majú jednu úžasnú funkciu - vyhľadávanie receptov podľa ingrediencií

Tangled/Na vlásku

(kto by si ešte nevšimol: Disney, Harry Potter a Game of thrones... naše najobľúbenejšie témy :D)
Moja otázka na dnes znie: Prečo je Tangled taká populárna rozprávka? Je mi jasné, že internet frčí na Frozen (Ľadové kráľovstvo. Nepoznám nikoho, kto to videl v slovenskom kine. Asi dabing nebude bohvieaký...) a titulnou piesňou Let it go. Dva Oskary, no comment. Ale v čase keď ešte Disney nebol posadnutý severskou kultúrou (pozerám na vás Brave a Frozen) bola najobľúbenejšou rozprávkou práve Na vlásku.
Okrem toho, že je to proste krásna rozprávka so skvelou hudbou a humorom, myslím, že je to príbeh, s ktorým sa dá zžiť. Nemyslím tým, že by sme všetci žili v totálnej izolácii, ale... Nech zdvihne ruku ten, kto sa pri vstupe do dospelosti necítil ako keby vyrástol vo vysokej veži pod ochranou rodičov a zrazu má vstúpiť do úplne neznámeho sveta na ktorý nie je vôbec pripravený? A (vo filme predtým, v živote potom) že každý deň je nejak tak rovnaký... Keď o tom Rapunzel spieva, vyzerá to ako zábava, ale každý niekedy zažije pocit rutiny. Ktorá teda naozaj môže byť zábavná, záleží, ako sa k tomu postavíš.
No a späť k vylietnutiu z hniezda. Okrem toho, že je to trochu desivé, je to hádam snom každého mladého človeka: osamostatniť sa. Rapunzel chce von, a chce si splniť svoj sen. To je pre mňa nakoniec posolstvo celej rozprávky. Že nielen ona, ale aj celé osadenstvo hostinca Snuggly Duckling si nakoniec splnia sny o ktorých snívajú. Že nemusíme mať len sny, ktoré sú "suitable". Že krehké žieňa môže boxovať a tvrdý chlap môže byť floristom.
A keď už sa za svojím snom vyberieme, každý by chcel, aby to dopadlo tak skvele ako Rapunzelin prvý deň vo "veľkom svete". Od rána jej všetko vychádza, zažíva hlavne kopec zábavy, kreslí, tancuje, robí všetko čo má rada a ešte aj s človekom, ktorého má rada. Všetko je dokonalé.
Nakoniec už len detaily: kto by nechcel, aby o sebe zistil, že je stratená princezná? Že keď si konečne ostrihá predlhé vlasy, bude vyzerať stále dobre? A hlavne (!) kto by nechcel za domáce zvieratko takého zlatého chameleóna ako Pascal???
Further reading.

O práci po víkendoch a oddychu cez pracovné dni

     Posledný štvrtok bol v našej domácnosti veľký deň - Rišova tridsiatka. A také to okrúhle sa pravdaže nezaobíde bez poriadnej oslavy, ktorá sa konala v nedeľu predtým. Peerada popozývala všetkých, o ktorých si myslela, že mu svojou prítomnosťou urobia radosť, zostavila menu a tak sme postupne už cez týždeň nakupovali, upratovali, marinovali... Najviac sme pravdaže poorbili v sobotu s tým, že v nedeľu spravíme už len šalát a šetky mäsové výrobky si pekne poopekáme na grile. Áno, prvýkrát v živote som sa mala zúčastniť barbecue...hovorím mala, lebo v nedeľu od rána lialo a tak sme celé doobedie strávili v kuchyni. Oslava napriek tomu dopadla veľmi dobre, myslím, že najviac sa páčila Anii, keďže zjedla veľa sladkého a vytiahla asi všetky hračky, ktoré sa v jej izbe nachádzajú.

     Týždeň bol pokojnejší, Rišo mal vo štvrtok voľno tak som sa mohla poriadne vyspať a taktiež Robo (jeho brácho, ktorý strávil leto s nami a robí na smeny v hoteli) nemal skoro žiadne služby a Ania sa s ním strašne rada hrá a tým mi poskytne denne pár voľných minút. Tie momentálne veľmi vítam, keďže sa snažíme odnaučiť ju spávať poobede kvôli škôlke. Aby som sa už ku štvrtku nemusela vracať - mali sme sa opäť veľmi príjemne, na obed halušky, na večeru sme boli v čínskej reštaurácii, deň sme zakončili snobskou tortou (ako tento typ s Peeradou voláme :) a ako darček sme sa zložili na víkend pre Riša a Peeradu mimo domu bez prítomnosti Anii. 

     Tento víkend sme mali opäť rušný, ale z úplne iného dôvodu - dnes sa konal Peeradin test na udelenie anglického občianstva a tak sme svorne študovali. Mňa osobne celkom zaujímalo ako to celé prebieha a čo vśetko na to potrebuje vedieť a myslím, že jej dobre padlo, keď sa o otázkach mohla s niekým porozprávať. A tak som sa všeličo dozvedela, oprášila som si vedomosti z anglickej histórie a po veľmi dlhej dobe som strávila celý víkend štúdiom. A môžem s radosťou prehlásiť, že to dnes dala.

Ako jazyky menia náš pohľad na život.

Hneď na začiatok si dovolím tvrdiť, že materinský jazyk je to najdôležitejšie, čo vás rodičia naučia. Veď vďaka reči môžeme formulovať svoje myšlienky a aspoň sčasti pochopiť myšlienky druhých. Vďaka jazyku v knihách môžeme spoznávať celé svety- či už tie skutočné  alebo fiktívne. Bez slov sa predsa nedá ani myslieť.
Preto sa pýtam: Má zmysel zachovávať také minoritné jazyky akým je aj slovenčina? Nebolo by lepšie, keby sme sa všetci naraz rozhodli, že začneme hovoriť plynulo česky? Alebo rovno anglicky, nech sme svetoví? Ako obvykle, túto ideu som nedávno rozoberala s Mr WS. Podľa neho nás jazyky len rozdeľujú a keď si nerozumieme, zbytočne vznikajú konflikty.

Ja trvám na tom, že jazyk je nositeľom kultúry a ak zanikne on, zanikne aj unikátny odkaz s ním spojený. Pre mňa sú jazyky a kultúrna diverzita obohatením planéty. Z hľadiska globálneho obchodu a spolupráce by možno bolo lepšie keby sme všetci hovorili jednou rečou, no ochudobnilo by to naše zmýšľanie. Z hodnôt, ktoré v národe vznikajú môže čerpať celá globálna spoločnosť.
Nechcem tým povedať, že by niektorý jazyk bol viac alebo menej komplexný (a preto vhodnejší alebo menej vhodný ako adept na univerzálnu reč). Ale každý národ má svoju mriežku podľa ktorej pomenúva veci a pojmy. Jasné, že slovenčina nemá slovo na všetky druhy lodných plachiet, keď nemáme more. No púštne jazyky nikdy nepochopia rozdiel medzi búrkou a lejakom.
Preto je každé štúdium jazyka štúdiom kultúry a štúdiom zmýšľania národa. Dovolím si tvrdiť, že keď sa učíme reč, v istom zmysle sme členom daného národa bližšie ako sú si oni navzájom, pretože my vidíme štruktúru ich myslenia.
Chcem poznať aj tvoj názor. Čo by sa podľa teba stalo, ak by všetci ľudia hovorili jedným univerzálnym jazykom?

Sťahovanie

     Ako sa presťahovať už asi vieš, úspešne si to zvládla :) Ako si to v novom dome zorganizovať je trošku ťažší oriešok. To ale neznamená, že by som ti nevedela poradiť.
     Predpokladám, že to čo každodenne používaš a potrebuješ máš niekde poruke a zvyšok je rozťahaný po krabiciach. Možno by si na to mohla ísť takto :

• ako prvú si mala isto vybalenú kúpeľňu a teda predpokladám, že k nej žiadne rady nepotrebuješ
• ďalšia je na rade kuchyňa; hovoríš, že v nej nie je dostatok ukladacieho priestoru, ale si si tým istá? nechajm už existujúce skrinky bokom a poobzeraj sa dookola - na prázdne steny sa určite dajú kúpiť nové police (ste konečne vo vlastnom takže vám ostanú :) naberačky a varešky sa poväčšine dajú zavesiť, nože poukladať do stojana, hrnce a misky do seba...je toho veľa čo môžeš spolu napratať, nie je to ideálne ale inak sa niekedy jednoducho nedá. Ak nechceš prerieďovať zariadenie kuchyne, jediný iný spôsob je nechať si po "vonku" len veci, ktoré skutočne potrebuješ a zvyšok odložiť inde (napr. v tom veľkom šatníku v chodbe ;)  predsa porcelán po babičke alebo strieborný príbor nepoužíaš ráno pri jedení cereálií (pár šikovných nápadov)
• obývačka - tú treba držať čo najmenej zapratanú, je to predsa reprezentatívna miestnosť kde budete kolaudovať...som si istá, že všetka elektornika už je v nej pozapájaná a tak ostatné veci stačí pridávať postupne
• vaša izba je takmer posledá - je to miestosť kam si ľudí jednoducho nepozývaš, sťahovanie - nesťahovanie
• najposlednejšia je izba nayše, úprimne, tu ani sama neviem - asi takto - môžeš si tu zatiaľ zriadiť skladisko a keď budeš mať všetko na svojom mieste, skús porozmýšľať, ako ju využiť
• keďže obaja pracujete, na vybaľovanie a ukaldanie veľa času isto nemáte a tak si možno zvoliť postup "každý deň jedna polička", jednoducho si urob rozvrh a dodržiavaj ho
• a čo sa týka priestoru pred pračkou, ak je to skutočne len 5 cm tak tam nič nezmestíš, ake je to ale trošku väčší priestor, môžeš si tam dať malú poličku (niečo na štýl chladničkových dverí), na ktorú si postavíš aviváž, prášok alebo hubky na čistenie kuchyne, výber je na tebe :) 

     Sťahovanie je určite príhodná doba na preriedenie šatníka, či zbavenie sa zbytočností. Veď kedy inokedy budeš mať všetko, úplne všetko, vyťahané z políc a nachystané na spätné uloženie? :) Jedna organizačná rada - máš momentále milión krabíc tak to využi - odkladanie (a hlavne opätovné nachádzanie) sezónnych predmetov bude malina ak ich budeš mať odložené v riadne ozačených krabiciach. Ak si pedant, môžeš si do každej krabice pribaliť aj malý zoznam jej obsahu. A niečo podobné platí aj o knihách - ak si v PC spravíš malý prehľad aké máš knihy a kde ich hľadať, nebudeš mať žiaden problém keď si ich budeš chcieť opätovne prečítať, požičať kamoške či právom si pýtať už požičané knihy naspäť (netrdím, že si musíš všetko evidovať ako v knižnici ale predpokladám, že pri vašej láske ku knihám sa terajšia zbierka bude len a len rozrastať :)

     A moja otázka? Veľmi by ma zaujímalo, ako plánuješ využiť tú tretiu izbu :)

How to: Tlmočenie

Už to sú štyri týždne, odkedy som začala tlmočiť. Moju pomoc si vyžiadala mexická výprava v nemenovnej strojárskej firme. Teoreticky by to nemalo byť nič ťažké, španielčina je predsa takmer môj druhý rodný jazyk...teoreticky.

Prakticky je celkom problém tlmočiť národné dialekty španielčiny. Angličtina britská a americká sa líšia najmä prízvukmi, nejakou ortografiou a občas slovkami. Na prízvuk sa dá ľahko privyknúť a potom už nie je problém. Hlavným rozdielom medzi španielskými dialektami je bohužiaľ slovník. A melódia, no s tou je to podobné ako s prízvukom. Slovník sa ale učí ťažko...

Keď už máme ozrejmený jazyk tlmočenia, môžeme začať riešiť konkrétnu tému tlmočenia. Ak to má byť nejaký špecifický odbor, treba si nájsťodborné termíny. Dopredu upozorňujem, že väčšina z nich v slovníku nebude a tie, ktoré tam budú sa vôbec nebudú používať. Priprav sa na to, že slovenská strana bude tvoj pracne nájdený šrobovák volať *závitník a španielska *urobítko.

Teoreticky k základnej výbave tlmočníka patrí papier, pero a voda. Ak berieš papiere v doskách a veľkú fľašu vody, buď pripravená, že ti budú iba zavadzať a nebude ich kam odložiť. Ak na nich nástojíš, precvičuj písanie s balansovaním fľaše na hlave. Keď už precvičujeme, nacvič si očarujúci úsmev. Bude ho treba.

Dochvíľnosť je výsada kráľov a tlmočníkov. Ak ti mexičania ponúknu odvoz do práce, nebráň sa, ale nikdy nemeškaj. Nezdržiavaj ani pri jedle ani pri pauzách na návštevu toaliet. Očarujúci úsmev poslúži pri polhodinovom čakaní na klientov. Oni za to nemôžu.

Otázky nie sú trápne. Na doplnenie slovníčka je treba veľa veľa otázok. Pýtame sa vždy keď je vhodná chvíľa, ale snažíme sa nevstupovať do vnútorných záležitostí. Vo voľnom čase je možné sprevádzať zahraničnú návštevu po meste a pamiatkach; v niektorých ohľadoch je to aj žiadúce. Ponúkanie vlastných názorov a vyvíjanie iniciatívy priamo na mieste tlmočenia sa však môže škaredo vypomstiť.

Rada na záver? Rozprávaj. Ak sa rýchlo nevieš vynájsť, opisuj, ukazuj, pýtaj sa... Nie je nič horšie ako tichý tlmočník.

PS: Otázky? Budem v komentároch.

Everything and anything you can expect

     Určite to poznáš, nudíš sa a sedíš pri PC, akosi sa prebojuješ k filmovým trailerom a BUM! ani nevieš ako a do jedného z nich sa neuveriteľne zamiluješ a nevieš sa dočkať kedy si ho pozrieš....alebo teda aspoň tak sa to stáva mne a dnes ti píšem práve o takom filme.

     Ja viem že očakávania ostávajú často nenaplnené a romantika vo filmoch je neuveriteľné klišé, a napriek tomu ma tento film dostal. A tak ti radím, aby si si vyzula topánky, stiahla ponožky a vychutnala si filmový zážitok, ktorým Barefoot je.

     Jay má len pár vecí - tridsiatku na krku, podmienečné prepustenie z väzenia, robotu ktorú neznáša, rodičov s ktorými nehovorí a bratovu svadbu, ktorej by sa mal zúčastniť. Čo nemá sú peniaze... a priateľka. Daisy je krásna, zmätená a neuveriteľe úprimná. Zdanlivo otrepaný námet o dvoch cudzincoch, ktorí predstierajú, že spolu randia...až kým sa neukáže, že on drhne podlahy v nemocnici pre mentále narušených a ona je pacientka, ktorá odtiaľ zdrhla aby ho nasledovala. A tak sa pred tebou postupne odkrýva nezvyčajný príbeh, príbeh o ňom pred ňou, príbeh o nej pred ním a ich spoločná cesta naprieč príbehom a krajinou.

     Nechcem veľa písať, aby som ti všetko neprezradila dopredu a tak ti poviem toto : je to jeden z najlepších a najosviežujúcejších filmov, ktoré som v poslednej dobe videla. Môže ti dať mnoho podnetov na zamyslenie a napriek tomu ťa jeho pozeranie neťaží ale práve naopak - pre mňa je to jeden výborný feel good film, ku ktorému sa určite vrátim viac než raz. 

Sedemnásť

Sedemnásť rokov, sedemnásť krokov

Sedemnásť krokov od šťastia k nešťastiu,
sedemnásť rokov od domu k rázcestiu.
Sedemnásť ľudí stretávaš na ceste,
sedemnásť krát sa zastavíš na mieste.

Tvoje ruky nestačia sedem ráz zamávať,
ďalších desať stihne medzi ne preplávať.
Komu sa musíš desať krát ukloniť,
kým zvonec stihne siedmy raz zazvoniť?

Kto ti vráti raz stratenú istotu?
Kto ťa má rád pre tvoju prostotu?
Komu už stačí to, čo mu dnes môžeš dať?
Komu sa oplatí posledné darovať?

Sedemnásť dôvodov, prečo to skúsiť zas,
sedemnásť priateľov nenájde každý z nás

My Movie Web

     Dnes mám takú filmový náladu a tak ťa budem odkazovať na všeličo filmovo a seriálovo prepojené. Všetko okrem tejto hry - Tetris trošku inak.
     Sú filmy, knihy, seriály, ktoré ovplyvnia celú generáciu ľudí, v prípade Game of Thrones nie len jednu. A ak si fanúšik a spýtam sa ťa, ktorá pieseň tento seriál charakterizuje, na 99,99% percent ti ako prvá napadne theme song, a hneď po nej Rains of Castamere (if you miss The Bear and the Maiden Fair, here you go :) + mám ešte pár krásnych portrétov hlavných hrdinov.
     Či už si to pripúšťame alebo nie, to čo čítame a pozeráme nás ovplyvňuje. Niektorých ľudí až do takej miery, že začnú tvoriť fan fiction. Nanešťastie, tento výraz spopularizovali Fifty Shades of Grey, našťastie odtiaľ to s kvalitou môže ísť takmer výlučne len hore a tak ak si chceš spraviť LOTR maratón a jeho 15-hodinové trvanie (LOTR x 3 + Hobbit x 2) je ti málo, môžeš skúsiť feature filmy.
     Disneyho rozprávky milujú všetky deti, u dospelých sa názory rôznia. Tu je ukážka niektorých najznámejších s obsahom zhrnutým v jednej brutálne úprimnej vete. A tu si uvedomíš, ako veľmi sú prepojené...určite o niektorých vieš, ale staím sa, že nie o všetkých.
     A na záver pieseň, ktorú už týždeň nemôžem dostať z hlavy....zhodou okolností tiež filmová ;)

Správna svedkyňa- Best woman MADE of honor

Pýtaš sa aká je úloha svedka? Respektíve prvej družičky, keďže na Slovensku tieto úlohy pomaly, ale isto konvergujú. Hlavnou úlohou svedka je dostaviť sa na svadbu, sedieť na správnom mieste, tváriť sa reprezentatívne a nakoniec podpísať zápisnicu. Pre istotu by si si nemala zabudnúť doklady... Takže do svadby môžeš vo voľnom čase nacvičovať spôsobné sedenie v šatách, jemný úsmev a podpis. 

Koľko toho voľného času ti ostane vo veľkej miere závisí na neveste. Každá očakáva niečo iné. Niektoré sú náročnejšie, iné chcú zábavu, ďalšie potrebujú naozaj iba ruku na podpis. Tradične prvá družička organizuje rozlúčku so slobodou. Počas (posledných) príprav by mala byť neveste k ruke, v samotný deň D by jej mala pomôcť s obliekaním a mala by rozdávať pierka. Ak snúbenci chcú špalier, špeciálnu svadobnú fotografiu alebo nejakú inú kolektívnu prácu, je na svedkoch, aby to za nich zorganizovali. Po svadbe je úlohou všetkých svadobčanov pomáhať mladomanželom pri malých zemetraseniach v ich vzťahu a aj táto úloha je koncentrovaná v svedkoch.
Moja svedkyňa mi bola nielen pravou rukou pri prípravách, ale aj bútľavou vŕbou, keď som sa potrebovala vyrozprávať zo svadobného stresu. Už mesiace pred svadbou naši svedkovia tvorili tím, ktorý celú slávnosť personálne zabezpečoval. Poslúžili poradnými hlasmi, keď sme sa nemohli rozhodnúť. KK pomáhala pri zdobení sály a bola to ona, komu som zverila dohľad nad dokončením prípravy kostola (keď som potrebovala svoj beauty sleep). V deň svadby bola ochotná za mňa preberať telefonáty, starať sa o to, aby závoj ostal na hlave a kytica v poriadku. Nikdy nezaškodí ak má niekto blízky mladému páru krabičku prvej pomoci pre nevestu (náhradné pančušky, sponky, lak na vlasy, náplaste, fľašu s vodou...). Náš organizačný výbor sa postaral o prenesenie všetkých darov do nového bytu, nejaký drobný program na svadbe (na ktorom sme sa vopred dohodli), krájanie torty a nalievanie prípitkov pri redovom tanci. Za to všetko im týmto ešte raz ďakujem.
Opakujem, že tvojou úlohou bude to, na čom sa s nevestou dohodnete. Moja rada znie: prejdite si spolu celý svadobný deň, prípadne si program niekde napíš a maj ho poruke. Novomanželov uchrániš od doterných otázok, ak budú svadobčania vedieť, že sa môžu obrátiť na teba. Predstav si každú možnú katastrofu, ktorej sa dá zabrániť, ak budeš mať so sebou správny nástroj. Z týchto "nástrojov" si zlož spomínanú krabičku/taštičku prvej pomoci a odlož si ju niekam do sály. Na to ako byť dobrou svedkyňou sa musíš opýtať hlavne nevesty, ktorej ideš za svedka :)

Úloha na budúci štvrtok: nový byt, nový priestor. Ty si sťahovaním relatívne nedávno prešla, máš nejaké skvelé tipy na organizáciu? Už si mi písala o poriadku, teraz sa potrebujem vysporiadať s minimom úložného priestoru v kuchyni. Ako bonus mám pre teba falošnú skrinku, ktorá zakrýva umývačku riadu. Dvierka sa dajú otvoriť, ale je za nimi asi 5cm priestoru- dajú sa nejako využiť?

Ako na TAG

     Dnes sa trošku povenujem blogovej špecialite zvanej tag. Sama som o nej donedávna netušila a tak sa dnes pokúsim vysvetliť, ako na to...teda apsoň podľa mňa :)

1. rozhodni sa, že prišiel čas, it's tag time!
2. vyber si tému...nemyslím si, že tento krok je nutný, ale podľa mňa je celkom vhodný, nebudeš predsa v jednom príspevku zaberať desať rôznych tém naraz
3. máš tému? výborne! teraz si urči, koľko otázok by tvoj príspevok mal obsahovať; nemalo by ich byť priveľa ale ani primálo, závisí to pravdaže od toho, aké otázky máš na mysli a aké budú tvoje odpovede dlhé
4. nepáči sa ti bod 3? nie je problém! na nete môžeš pohľadať už existujúci tag, poprípade okukať môj keď ho sem raz zavesím, ja sa neurazím ;)
5. napíš si krátky úvod, možno môžeš opísať prečo práve táto téma (ak máš temátický tag) alebo ako sa ti odpovedalo, jednoducho svoj tag uveď ako sa patrí 
6. vylej si svoje srdce a pradivo zodpovedz svoje tag otázky
7. a teraz začína skutočná zábava - v tejto časti sa o tebe dozvieme niečo nové, zaujímavé, zvláštne, ... či? to vlastne nikto nevie, kým nedočíta
8. ak si autorka - vyzvi svojich čitateľov nech si tvoj tag vyplnia sami; ak si práve dočítala super tag, porozmýšľaj ako by si na tú-ktorú otázku odpovedala ty

THE END

The Fault in our Stars- the movie

Priznávam, pôvodne som chcela komentovať season finale GoT, ale... niet čo dodať. Po výnimočnej tretej sérii sme dostali ešte lepšiu štvrtú. Držím palce, aby sa im podarilo nastavený trend udržať. Ale nakoniec som sa ocitla v kine už druhý krát tento týždeň na TFioS a povedala som si, že to bude ehm... zaujímavejšie.

Na vine sú hviezdy bola prvá kniha od Johna Greena, ktorú som čítala. Nevyhla som sa spoileru, tak na mňa nemala taký účinok ako na nepoznačených. Čím dlhšie nad ňou uvažujem, tým viac si myslím, že je to jedna z tých kníh, ktoré budem čítať každé tri roky a vždy v nich nájdem niečo nové. Kniha má niekoľko vrstiev, ktoré ťa môžu obohatiť.
Film je rovnako dobrou adaptáciou knihy ako bola Divergencia. Tiež musel niektoré vrstvy knihy opomenúť, ale neubralo mu to na kvalite. Je to veľmi... iný romantický film. Od príbehu smrteľne chorého dievčaťa by ste nečakali salvy smiechu, od romantického príbehu by ste nečakali... no, to čo sa stane. Obsadenie, réžia a scenár sú vynikajúce, dojem mi rušili iba strašné slovenské titulky. Už len upozornenie na záver: budete dojatí, nezabudnite si vreckovky.

3 - veľmi dôležitý vek

     Minulý pondelok bol pre nás špeciálny deň - Ania oslavovala tretie narodeniny. Zobrali sme ju pozrieť sa na jednu farmu tu okolí, dostala tortu a kopec darčekov. Ak by si chcela vedieť, ako to roztočiť v deň tvojho špeci dňa, tu je pár typov ako na to :

• mala by si si zadovážiť vlastný dom s bazénom
  
  
  

• pokúsiť sa kŕmiť pávy slamou
• zúčastníť sa pretekov prasiat
• pohladkať apsoň 5 plazov, ježka a sovu
• kŕmiť ovce, kozy a lamy
• nechať si zaspievať Happy Birthday aspoň 3x spolu s videom a fúkaním sviečok
• zjesť kompletne všetky ozdoby zo svojej torty
• použiť každý jeden darček v priebehu jedného dňa 
• zúčastníť sa pikniku
• nájsť si apsoň dvoch nových priateľov
• zadovážiť si "Elsa dress" (v podstate hocijaké šaty dosť dlhé na to, aby sa ti pri chôdzy dole schodmi po nich vliekli)
• nahánať sa a nechať sa nosiť na rukách
• a na záver, jednoducho si celý deň užiť, veľa sa smiať a tešiť sa z maličkostí

Snow to Bolton

The fourth season of Game of thrones is swiftly coming to its finale, might as well squeeze some more posts out of it. Viewers of The Mountain and the Viper episode- no pun intended. Also we are discussing this topic thanks to Mr WS.

As we were watching the episode, I got a little (too) excited for the "promotion" of Ramsay. TH did not react. When I asked him if he isn´t happy for the newest Bolton, he said: "No, i hate him." And that got me thinking: Why shouldn´t he? He tortures people for fun, which is a sure sign of evil, even in the shadowy GoT universe. But at that moment I saw a boy trying hard to impress his father and the father finally approving. And that I understood. (Also the face... I do like the face)
We live in a world that looks heavily to the status. If you are promoted for being evil, is it a good thing? If your father demands things that are morally wrong, should you listen to him? If your company requires that you ignore some laws, should you be their employee? If your group of friends engage in activities that you consider bad, shouldn´t you speak up?

Ja a život

     Náročná otázka, že čo nové som zistila o živote za posledný mesiac...úprimne ti poviem, nie som si istá, že som si toto všetko uvedomila za posledný mesiac alebo za posledný rok, ale rozhodne tomu pomohol môj odchod do ďalekých anglických krajov, pohľad z inej perspektívy a nové skúsenosti.

• uvedomila som si, že svoje zlozvyky si najlepšie uvedomíš v domácnosti s deťmi...všetko, čo sa ti na ich správaní nepáči alebo nepozdáva niekde museli odkukať a ver mi, že aspoň jeden zlozvyk chytili od teba
• ďiaľka vzťahy neovplyvňuje - ak ti na niekom záleží, tak s ním ostaneš v kontakte
• ak zúfalo túžiš po zmene, popresúvaj nábytok v svojej izbe
• kreslené rozprávky (a tým myslím úplne všetky) sú skôr pre dospelých ako pre deti - morálne ponaučenie je pre rodičov, aby mohli decká vychovávať aj keď momentálne nemajú čas, vtipy sú pre najmenčích absolúne nepochopiteľné, rovnako ako koncept svadby či smrti (v každej disneyovke nikto zomrie pred očami divákov a počet Disney hrdinov, ktorým nechýba ani jeden rodič, môžeš spočítať na prstoch jednej ruky)
• strach je iracionálny - keď niekomu logicky vysvetlíš, prečo sa netreba báť, to neznamená, že sa báť prestane...
• ...a skutočná odvaha je uvedomovať si svoj strach a napriek tomu sa ho prekonať (väčšinou kvôli niekomu) a nie ignorovať svoj strach len preto, aby si sebe (alebo niekomu inému) niečo dokázala

A po vzájomnej dohode v zmene násho blogového postupu ti dávam otázku dnes a odpoveď čakám na budúci štvrtok : Zhrň mi prosím v skratke úlohy svedka...alebo skôr svedkyne (keďže ty už si mladá pani a vieš mi povedať, čo nevesta očakáva, o čo si sama požiada a v čo dúfa, že sa jej dostane aj beu opýtania ;)

Ako vyzerá kúpa bytu?

V podnájme sa nedá žiť večne. Postav dom... alebo sa aspoň staň majiteľom nehnuteľnosti.
V prvom rade si zhodnoť svoje možnosti. Koľko máš našetrené, či sa chceš zadĺžiť na 20 alebo 30 rokov, koľko dúfaš, že počas tejto doby budeš môcť splácať. Suma sumárum ti vyjde výsledná čiastka, ktorú môžeš investovať. Odrátaj od nej 5%, aby si na konci nebola absolútne na mizine.
Rozhodni sa, akú veľkú nehnuteľnosť chceš. Nie, na takú nemáš peniaze. Rozmýšľaj, aká veľká by ti stačila. Rozlúč sa s predstavou domu v širšom centre mesta. Rozlúč sa s predstavou domu. Počítaj, koľko izieb najmenej zvládneš bez ponorkovej choroby s aktuálnymi + tromi členmi domácnosti. Vydeľ 1,5. Zaokrúhli nadol.

Koľko krát sa chceš ešte sťahovať? Už nikdy? Odmietaš deliť spomenutým koeficientom? Späť ku kroku jedna a spomeň si na všetkých majetnejších známych, ktorí by ti boli ochotní požičať na menší úrok ako banka. Rozlúč sa so svojou hrdosťou. Odrátaj od výslednej sumy ďalšie percento na ďakovné bonboniéry a kávičky.
Nastal ten čas! Prejdi najväčšie stránky s ponukami bytov. Uvedom si, že väčšina sa stále opakuje. Pokús sa vytvoriť si nejaký systém. Fail miserably. Obvolaj ďalších troch kamarátov, pretože byty sú o niečo drahšie, ako si si myslela. Odrátaj ďalšie dve percentá, pretože kolaudačnú oslavu budeš musieť teraz robiť na trikrát.
Filtruj zoznam podľa lokality. Prekvapenie! V tvojej vybratej sa byty alebo predávajú ako teplé rožky alebo sa ich cena blíži obsahu štátnej pokladnice. Weep.
Čakaj dva a pol týždňa alebo kým ťa znova nenájde chuť venovať celý voľný deň tým hrozným stránkam. Poteší ťa, že pribudli nové byty. Všimneš si, že len nemáš zapnutý filter. Staré známe fotky. O chlp nižšie ceny na ležiaky. Zvažuješ, či by sa oplatilo zobrať predražený neprerobený jednoizbák, hoci potrebuješ aspoň tri veľké izby.
Vymaň sa zo svojej vysnívanej oblasti. Dohodni si v druhej najlepšej o dva dni dve obhliadky a deň na to tretiu. Na tretí deň môžeš zložiť zálohu, lebo ťa jeden absolútne očaril. Týždeň od prvej obhliadky vypisuješ papiere v banke a máš pocit, že posledný papier bude spomínať tvoju dušu a na podpis nepoužiješ atrament. Čakáš na schválenie najväčšieho dlhu v živote. Odľahne ti, keď si ťa zavolajú znovu a keď podpisuješ 154. papier, hovoríš si: Tak toto znamená byť dospelým?

FrostFire

     Ako vieš, nedávno som si kúpila Kindle a som s ním véééľmi spokojná. Vďaka amazoňáckej stráke som si našla veľa kníh, ktoré vyzerajú, že budú vyhovovať môjmu literárnemu vkusu a tak som sa pustila do sťahovania. Väčšina z nich sú autorské debuty, a tak som ich získala zadarmo (napriek tomu, že milujem knihy, ktoré sa dajú reálne chytiť a stále budú mojím no. 1, papierové knižky nikdy zadarmo neboli, možno preto som taká nadšená z tých elektronických ;) A tak som sa napokon prepracovala aj k tomuto dielu.

     FrostFire je fantasy román od Zoe Marriott, autorky YA kníh (viem, že som spomínala debuty, toto ale nie je jeden z nich). Príbeh nás zavedie do krajiny Ruan, po ktorej putuje hlavná hrdinka Frost. Táto sedemnásťročné sirota chce nájsť chrám Ohnivej bohyne, pretože verí, že len ona jej môže pomôcť. Frost totiž v sebe nesie strašné tajomstvo - prekliatie, o ktorom nikomu nikdy nepovedala, kvôli ktorému ju vlastná matka nenávidela a ktoré jej bráni v tom, aby si s hocikým vytvorila blízky vzťah. Jej telo totiž obýva vlk-démon, ktorý sa objaví vždy, keď niekto preleje čo i len kvapku jej krvi; vlk preberie vládu nad Frostinim telom a ona sa môže len bezmocne prizerať, ako vraždí hocikoho, kto jej v stave vlčej zúrivosti príde do cesty. A vlk nerozoznáva priateľov od nepriateľov...

     Námet, ako vidíš, je naozaj netradičný a Marriott opisuje svoje postavy vierohodne. Niekedy možno nechápeš, prečo konajú práve tak ako konajú, ale časom to autorka vysvetlí, či už v náhľade do ich myšlienok alebo rozhovormi, ktoré medzi sebou vedú. A tebe dojde, že skutočne inak reagovať nemohli aj keby si im niekedy najradšej vynadala. Frostino tajomstvo sa pred tebou odkrýva postupne v podobe snov a spomienok, čo znamená, že zo začiatku nechápeš, čo sa vlastne deje; napriek tomu sa román číta ľahko a rýchlo. Jej činy, alebo skôr jej "vlčie" správanie je veľmi agresívne a krvavé a tak sa neraz pristihneš pri tom, že by si radšej nevedela ako presne sa tá-ktorá akcia skončí.
     Aby som to zhrnula, vo FrostFire čítaš o strachu a nenávisti ale i láske a odhodlaní a myslím si, že každý si môže nájsť niečo pre seba. A ak sa pýtaš, ako sa k nej dostať keď nemáš Kindle? Ľahká pomoc, iba si skoč na túto stránku.

book trailer od autorky

Is this the real life?

Mám pocit, že o posledných zážitkoch som ti písala dávno-pradávno. A že je to pravda. Na jednej strane sa udialo tak veľa drobných vecí, že ani neviem, kde by som začala. Na druhej strane, nemám nič také veľké, aby to naplnilo celý príspevok. Okrem jednej veci, ale o tom až v stredu.

Máme v robote trochu frmol, každý má trochu viac práce ako bolo doteraz bežné a hlavne nám chýba jedna kolegyňa na pokrytie služieb. Bojujeme ako sa dá, ale zdá sa mi, že všetky ideme už len na záložné motory. Od môjho superdlhého štvordňového víkendu som v práci skoro stále... ešteže nestrácam motiváciu.
Zažila som, čo to znamená byť na druhej strane pohovoru do práce... a ak ti mám pravdu povedať, nie je to nič príjemné. Teda stretnutie ako také je isto príjemnejšie pre vyberajúceho ako pre vyberaného, ale to rozhodovanie potom je strašné. Pretože ti človek môže byť na prvý pohľad sympatický, ale sú to schopnosti, ktoré musia rozhodnúť.
Mala som svoj moment slávy ako zelená hruška, keď som si zničila svoje najobľúbenejšie nohavice, ktoré som ešte ani nestihla obnosiť. Stále hľadám vhodnú náplasť na psychickú ujmu pádom spôsobenú... zatiaľ nepomohla ani kabelka ani nové nohavice. Možno to vyriešia ešte nové topánky :D
Sú lepšie dni a sú horšie dni. Život má svoj nepravidelný rytmus, čierne zážitky dodávajú kontúry neostrému šťastiu, ktoré stále prevláda. A to je podstatné.
Vo štvrtok chcem počuť o niečom novom, čo si o živote zistila za posledný mesiac.

Mrbídne romantično

     Ania je úžasná, ako každé malé dieťa. A vie sa nadchnúť pre maličkosti, špeciálne pre piesne a klipy. Najnovšie jej kraľuje tento :

     Peerada má veľmi rada One Republic, a tak sme sa k dostali aj k tejto piesni. Chytľavá melódia, vtipný klip, zaujímavé slová.... A tak sa u nás okolo toho začalo debatovať. O vhodnosti klipu pre 2-3-ročné dieťa dnes hovoriť nebudem (aj keď o tom bola prevažná časť našich dohadov). To, na čo sa chcem zamerať, sú slová. 

     Konkrétne ma trápi len jedna veta: "If we only die once, I wanna die with you" Neviem, čo si o nej myslieť, buď je Ryan beznádejný romantik alebo morbiďák. 

     Na jedej strane sa mi vybaví celá rada lieterárnych drám, v ktorých zaľúbeným osud nepraje a po smrti jedného čoskoro príde aj smrť toho druhého, väčšinou samoražda v zmysle - môj život bez teba nemá zmysel. A táto zápletka sa ráta ako jedna z tých najromatickejších! (unbelieable!!!) Túto teóriu potvrdzuje aj myšlienka A. A. Milnea (autora Macka Pú :) ) "If you live to be a hundred, I want to live to be a hundred minus one day so I would never have to live without you."

     Na druhej strane si však predstavým realitu - ľuďia, ktorí niekoho stratia sa s tým po čase musia naučiť žiť. Kvôli sebe, kvôli svojim blízkym, dokonca i kvôli nemu/nej...totižto keď raz zomriem ja, tak nechcem aby sa kvôli tomu niekomu zrútil celý svet. Neznamená to, že na mňa zabudnú, ale že sa naučia žiť bezo mňa. A to je správne, lebo som si 100%-ne istá, že sa nevrátim. 

     A napriek tomu, že ozaj netuším, ako to bolo myslené, aspoň poznám svoj postoj k danej veci. Ako si na tom ty?

Hair for special day

Som rada, že už rozmýšľaš nad tým, čo si na špeciálnu príležitosť učešeš. Často totiž vidím ako sú dievčatá perfektne nastylované, dokonca nezabudnú ani na doplnky, rozhodne nie na make-up, ale vlasy... Ani na obyčajné lietanie po meste sa rozpustené vlasy nehodia. Dnes teda rady k slávnostnému účesu s videom, ktoré bude pravdepodobne vhodnou voľbou pre teba.
V prvom rade záleží na tom, ako zvykneš vlasy nosiť obvykle. Potom sa musíš rozhodnúť, či je pre teba dôležitejšie pohodlie zvyku alebo, ako sa to častejšie robí, vytvoríš na sebe niečo iné. Ak teda bežne nosíš drdoly, vyskúšaj rozpustené vlasy, ak funguješ na vrkočoch, spleť ich do uzla.
Ak máš rovné vlasy, skús si ich natočiť. Okrem už spomínanej zmeny budú vlasy ľahšie držať tvar, keď ich zasponkuješ. Ale pri natáčaní vlasov daj pozor, aby si neskončila ako ovečka. Pri vlnách momentálne platí to, čo pri spoločenských účesoch: hladšie je lepšie. Radšej veľké vlny ako malé kučierky.
Musíš rozmýšľať, na akú príležitosť sa češeš. Ak vieš, že sa zapotíš, moja rada znie: čím menej vlasov bude na čele alebo na krku- tým lepšie. Ideálne je ak ti ešte účes aspoň trochu ladí so štýlom šiat.
Ak budeš vlasy vypínať, musíš rozmýšľať, ako zaistíš, aby ti účes vydržal celú akciu. Lak na vlasy nie je odpoveď na všetko. Hlavné je dobré sponkovanie. Ak sa dá, v základe určite sponkuj do X, ak robíš drdol- lepšie sa sponkuje vrkoč ako obyčajný chvost a ak nič iné, použi ten lak na vlasy- nastriekaj ho priamo na sponku, funguje trochu ako lepidlo.
Toľko všeobecnejšie rady. Určite je najlepšie nechať sa učesať niekomu inému, kto má okrem šikovných rúk aj veľa fantázie, ale nebudeme si klamať... takých je málo a času majú ešte menej.

How to come up with "how to"

     Ako už vieš, how to je moja najmenej obľúbená rubrika. Nie že by som mala niečo proti návodom a postupom ako takým, ale úprimne povedané, väčšinou netuším, o čom písať. A tak som sa rozhodla pre túto tému...verím totiž, že ak tebe nedá absolútne nič, verím, že pomôže aspoň mne pri ďalších how to stredách :)

malé how to ako si z niekoho vystreliť, neodporúčam skúšať
doma keďže to potom budeš pravdepodobne musieť upratovať ty

     Ty už si raz opisovala spôsob, ako vymyslieť, čo budeme písať...bolo to vo všeobecnosti a ja sa dnes zameriam len na svoj súčastný problém....a to je vlastne aj prvý námet na how to :

• ak nevieš, aký postup opísať, zameraj sa na riešenie svojho najnovšieho problému, ak vieš ako z toho, tvoj postup môže pomôcť aj niekomu inému 
• spomeň si na niečo, čo si sa vždy chcela naučiť, napr. obľúbené jedlo od babky, a zisti si návod, ako na to (či už pomôže člen rodiny alebo internet, na tom absolútne nezáleží) - vyhraď si čas len na to a zdokumentuj svoj postup, ak to aj na prvý raz nebude úspech, vďaka svojim poznámkam pravdepodobne prídeš na to, v čom bol problém a nabudúce to hravo zvládneš
• máš problém ale zatiaľ naň nepoznáš riešenie? ver mi, ak je to otázka typu ako si vypestovať vlastnú mrkvu, na internete je 100%-ne aspoň desať postupov...a ak si sa s týmto problémom borila ty, možno sa v budúcnosti budem aj ja a rozhodne to mám viac po ruke tu ako sa zháňať po googli vo všetkých jazykoch, ktoré (ne)ovládam ;)
• neboj sa púšťať do dlhodobejších projektov - ako už vyššie spomínané pestovanie - je to niečo, čo sa raz skončí, ak máš úspech, máš sa čím pochváliť, a ak nie, napíš záporné how to, pospomínaj si na všetko čo si urobila alebo mohla urobiť nesprávne a varuj ma pred tým
• a posledný bod, ak ti naozaj nevie prísť nič na rozum, porozmýšľaj, čo sa ti v poslednej dobe podarilo, môže to byť čokoľvek, jednoducho porozmýšľaj ako si to spravila a nové how to je na svete

Divergencia a season finale Once upon a time

Začnime Divergenciou, pretože toho filmu som sa absolútne nemohla dočkať. Hlavne keď ho slovenské a české kiná pôvodne vôbec nechceli uviesť... Podľa mňa je výborný. Obsadenie je citlivo vybrané, kostýmy sú veľmi dobré... Scenár je napísaný pekne, mal pomerne málo predvídateľných momentov. Film naozaj preniesol knihu na plátno. Vynechané časti a postavy boli pravdepodobne s požehnaním autorky, čo je vždy
fajn. S romantickou zápletkou veľa času nemrhali, ale tých pár minút bolo dosť sladkých. Nedokážem odhadnúť nakoľko bol film kompaktný a zrozumiteľný pre niekoho, kto knihu nečítal, ale ako čitateľ som bola veľmi spokojná. Spoiler alert: keďže poznám koniec, polovicu filmu som preplakala. (Odkaz pre Mr. WS: Hudba nebola nič moc...). Hodnotenie? Určite si pozriem ešte aspoň raz.
O tretej sérii Once upon a time som písala keď začínala. Hoci boli dialogy stále predvídateľné, ukazovali sa stále nové a nové zápletky. Záporná postava celej série bola porazená a vyzeralo to, že v poslednom dieli sa už nič neudeje. Ale prišlo to! Skvelý cliffhanger na konci. Niečo, nad čím môžeš teoretizovať celé leto. To je to, čo udrží fanovstvo (fandom=fans+kingdom, fanovstvo= fanušíkovia a kráľovstvo) nažive do dalšej série. Len seriálu prajem veľa invencie a málo opakovaných tém.

...a tak si uvedomíš, že deti sú geniálne

     O Anii som ti toho už popísala neúrekom. To, čo je u nás momentálne asi najaktuálnejšie, je jej (ne)chodenie na záchod. Necháp ma zle, na malú chodí bez problémov - všetko od príchodu na záchod, cez použitia svojho špeci sedadla aby neprepadla cez misu, až po spláchnutie a umytie rúk. Problém nastane, keď chceme aby sa vykakala. Je to niečo, za čo má sľúbené kinderko, lízatko, možnosť obliecť si "Belle šaty", ... áno, nebudem ti klamať, sme z toho dosť zúfalí, keďže je vždy uprostred noci treba prebaliť.

     Dvakrát som s ňou bola v Natural History Museum, kde sa jej strašne páči expozícia o dinosauroch (aj keď sa ich dosť bojí). Boli sme tam vo februári a tak mi napadlo, že by sa jej mohla páčiť ísť tam opäť. Spýtala som sa jej, či by chcela ísť pozrieť dinosaury a nadšene povedala, že áno a ešte viac sa potešila, keď som jej povedala, že tam pôjdeme vlakom (Ania miluje vlaky, odkedy sme sa presťahovali tak nimi často necestujeme a viem, že jej chýbajú). V návale inšpirácie som jej povedala, že jediná podmienka, aby sme mohli ísť je to, aby sa vykakala do záchoda alebo na nočník. A jej odpoveď? "I don't wanna see dinosaur. I don't like it!"

naša malá pomocníčka

     Na potvrdenie mojej teórie o nekonečnej inteligencii malých detí asi potrebujem viac, než jeden príklad, a tak budem pokračovať týmto. Máme pračku a máme sušičku, a máme malú Aniu, ktorá neuveriteľne rada robí všetko čo my, takže ak potrebujem pomôcť, tak sa jej stačí len opýtať. Minule sme obidve s Peeradou varili, Riśo nebol doma a malá pobiehala po kuchyni a nebudem klamať, jemne sa nám plietla pod nohy...a tak sme jej vymýšľali rôzne úlohy, ako by nám mohla pomôcť od miešania vajec, cez umývanie zeleniny až po pranie...pračka bola naložená už dlhšie, vlastne akurát keď už sme nemali Anii dať čo robiť, pračka doprala a tak nám napadlo, že by oblečenie mohla prehodiť do sušičky. Nebolo to nič náročné, samé ponožky a pomaly ich presunúť o meter ďalej nie je žiadna veda. A tak sme ju o to poprosili. Práčku otvorila bez problémov, tento ťah od nás už odkukala dávno. Na sušíčku však treba patent a ten ešte neodhalila. A tak sa pred ňu postavila a keď jej nešla otvoriť, zahlásila: "What the hell?" 

     Je neuveriteľné, že si také niečo pamätá po dvoch-troch počutiach....absolútne nepredstaviteľné je to, že presne vie kedy a ako to použiť. 

     A štvrtková otázka? Chystá sa jedna svadba a ja mám byť dosť na očiach...potrebujem nejakú radu na účes a ty máš stále čosi po ruke ;)

Hey, I found some stuff on the internet... #4

Už to tu dlho nebolo, pretože väčšinou sa pohybujem len na troch až piatich stránkach denne. Ale za ten čas sa u mňa nazbieralo čo-to nové.

Poznáš to, potrebuješ nejakých nových autorov na čítanie, ale nevieš, kto by sa ti páčil. Literature map je tvoja záchrana. Zadaj meno autora a stránka ti ponúkne ďalších podobných. čím bližšie si autori sú, tým je pravdepodobnejšie, že sa ti bude páčiť aj ten neznámy. Pozor, vždy sa orientuj len podľa ústredného autora. Okraje bublinky trochu splývajú.
Tu máš trochu tradičnejšiu mapu. Teda... v geografickom ponímaní. Nastav si poslednú časť seriálu Game of thrones, ktorú si videla, alebo poslednú kapitolu, ktorú si čítala a môžeš sledovať ako tvoji obľúbení hrdinovia cestovali a prípadne, kde ich osudy skončili.
Ak by si mala pocit, že potrebuješ zopakovať prvé tri série, tieto recapy sa mi najviac páčili. A ešte tento. Je aj HP verzia... A teda keď hovoríme o GoT, je pár vecí, ktoré by si mala vedieť.
Viem, že nepochybuješ, ale keby si náhodou niekedy stretla človeka, ktorý by pochyboval o genialite Shakespeara...tu.
Toto je veľmi zaujímavý názor a ešte som sa úplne nerozhodla, či s ním súhlasím... ale nikto ti nebráni vytvoriť si vlastný ;)
Toto, aby si vedela, čo sa môžeš naučiŤ z Aniiných kníh (a ktoré mi máš doniesť, keď nastane ten pravý čas.)
A nakoniec toto, aby si vedela, že čítať YA sa oplatí v ktoromkoľvek veku.

Busy day

     No čo sa birmovky týka, úprimne, tú svoju si pamätám len v zábleskoch a preto sa budem venovať tvojej druhej otázke. Môj skvelý únavný deň, s ktorým by som sa chcela podeliť bola nedeľa...nedeľa, keď som letela späť sem.

jedna z Aniiných obľúbených knižiek

     Deň sa začal úplne obyčajne - okolo polnoci som prechádzala pasovou kontrolou. Po nej pravdaže autobus do centra a odtiaľ MHD-čkou domov, niečo vyše troch hodín. Neuveríš, ale svietilo sa u nás - Rišo sa akurát chystal na cestu na letisko so svojou maminou a obaja vyzerali celkom prekvapene, že ma vidia...totižto ja som im povedala kedy prídem, ale Peerada si to akosi o deň pomýlila a oboch ich presvedčila, že prídem až na ďalší deň. A tak som o pol štvrtej ráno prezliekala plachu na posteli, aby som mala na čom spať, našťastie vankúš a perinu som si prezieravo obliekla ešte pred odchodom (pani kozmetička s mojim požehnaním obývala moju izbu kým som bola preč).

     Ráno som sa zobudila asi o pol deviatej na Aniino rozprávanie. Musím povedať, že sa z môjho príchodu tešila a nepustila ma kým si nešla poobede ľahnúť. Chcela som síce nasledovať jej príklad, ale akosi to nešlo a tak som napokon poobedie strávila vybaľovaním. Po Aniinom prebudení som mala dosť podobný program ako doobeda a večer sme s Peeradou strávili varením. Totižto keďže som sa po takej dlhej dobe vrátila domov, rozhodla sa, že by mohla uvariť niečo čo mám rada a tak som si vybrala (recept možno v budúco týždňovom how to ;)
     Do prípravy sme sa zapojili všetci - my dve v kuchyni a Rišo s Aniiou na nákupe. Večer sme strávili pri dobrom jedle a príjemnej konverzácii, zapadli sme všetci do postelí, okolo polnoci nás ešte prebudil Aniin výlet do kúpeľne (akosi ju nemôžeme odnaučiť od kakania do plienky uprostred noci) a v pondelok sa všetko vrátilo do normálu :)

Ako prežiť dvanásť hodín v práci s dobrou náladou

Stretávam sa s tým častejšie, ako by mi to bolo milé. Vidím ľudí, ako trávia všetok svoj voľný čas nadávaním na prácu, ako prichádzajú so zvesenou hlavou a ako rozmýšľajú, len ako úlohu ošidiť. Je mi jasné, že nie všetky zamestnania sú splnený sen... Tak čo robiť, aby sa ním možno stali.
a) Nechoď do práce so zlou náladou. Jasné, každý má občas zlý deň. A vtedy sa mu robiť rozhodne nechce. Ale treba si uvedomiť, že v práci máš kolegov, ktorí možno zlý deň nemajú. Alebo ho možno majú tiež, len to tak nedávajú najavo. Vyhni sa prosím tomu, aby si deň začala čierno.

b) Nájsť si dôvod, prečo sa do práce tešíš. Možno robí tvoja obľúbená kolegyňa. Možno vieš, že tam dnes stretneš iba príjemných ľudí. Možno... Pozeraj skôr na tie dobré možnosti. Nalaď sa na optimistickú vlnu a hneď sa ti bude kráčať lepšie. Dovoľ si nejakú drobnosť iba v práci. Možno miluješ zmrzlinu. Daj si kopček po každej obednej prestávke a uvidíš, že sa do zamestnania budeš ešte tešiť.
c) Urob najskôr časovo nenáročné úlohy. Budeš mať pocit, že je toho už veľa za tebou a to si ešte nič neurobila. Potrebuješ vždy podpísať nejaký papier? Neodkladaj to. Urob hneď to, čo ti zaberie menej ako tri minúty.
d) Hneď potom urob tú najnepríjemnejšiu úlohu. Vieš, ktorú. Tú, na ktorú si spomenieš, hneď, keď podpíšeš dochádzkový hárok. Tá, ktorá je zdĺhavá, špinavá, otravná.. Urob ju, kým máš ešte energiu.
e) Nevšímaj si hodiny, riaď sa podľa množstva práce, ktorú máš ešte urobiť. Keď budeš stále počítať, koľko ti chýba do konca šichty, čas nebude plynúť rýchlejšie. Naopak, bude sa naťahovať a naťahovať. Ak je to len trochu možné, urob si zoznam úloh a drž sa ho. Ak sa ti niečo podarí skôr, urob si za odmenu pauzu. Ale ani tú príliš nenaťahuj, nebude sa ti chcieť vrátiť do tempa.
f) Keď je veľmi zle, prečítaj si nejaký vtip alebo pokecaj s kolegom. Usmievaj sa sama pre seba, pomáha to.
a nakoniec? g) Ber svoju prácu ako povolanie. Pracuješ ako sekretárka a dostala si za úlohu pozametať zadný dvor? Nerepci, urob to rýchlo a s gráciou. Nevyžívaj sa v tom, ale ani nenadávaj. Ber to ako normálnu súčasť tvojho zamestnania. Práca šľachtí.

A Quest for Heroes

     Ak by to z názvu náhodou nebolo úplne jasné, táto kniha je fantasy....just my cup of tea ;) Autorkou je Morgan Rice, ktorú tebe určite predstavovať netreba. Zatiaľ napísala/píše tri série kníh a na moje veľké šťastie, prvý diel z každej jednej som našla vo svojom AppStore zadarmo....a tak som si povedala, prečo nie?

     A Quest of Heroes je prvá časť série A Sorcerrer's Ring, ktorá zatiaľ obsahuje 13 kníh (..and still counting). a napísala som to po slovensky len preto, že moje znalosti latiny nestačia na to, aby som pomenovala túto neviem-koľko-lógiu.

     Kniha je klasicko-neklasickým fantasy. Klasicky tu okrem ľudí žijú aj iné rasy, avšak trpaslíkov či elfov by si tu hľadala márne. Krajina je podobná ako tá naša ale vyskytujú sa tu zvláštne zvieratá, rastliny, či dokonca cudzie vzácne rudy. Je tu mágia, ale z mojích znalostí (zatiaľ som čítala prvé tri knihy) ti absolútne neviem opísať, ako tu funguje. Zatiaľ sa nevyskytol ani náznak mávania prútikom či odriekania kúzel, hlavný hrdina dokonca ani netuší ako a kedy k nemu jeho schopnosti "prikvitnú" a takmer nikdy sa neobjavia keď si to sám želá. Ale poďme k samotnému deju.

     Thorgrin žije v zapadnutej dedinke spolu s otcom a tromi staršími bratmi. Práve dnešný deň je jeho šanca dostať sa do "veľkého sveta" a uniknúť nudnému životu strávenému starostlivosťou o otcove stádo oviec. Jeho snom je stať sa jedným zo "strieborných" - byť elitným vojakom spadajúcim priamo pod velenie kráľa. ako ti už však určite došlo, len také ľahké to nebude a Thor musí prekonať mnoho prekážok aby si svoj cieľ splnil.

     Štýl autorky je veľmi príjemný, jej knihy sa čítajú jedna radosť. Opis krajiny nie je zdĺhavý a len veľmi okrajový, Rice sa zameriava len na podstatné veci a udalosti a tými rozhodne nie je farba a vôňa každého jedného kvietka v kráľovských záhradách. Postavy sú buď dobré alebo zlé, čo je veľká škoda pretože ich to robí trošku nereálnymi a ťažko sa s niekym "dokonalým" alebo "prehnitým" stotožniť (fakt, ktorý by som si bez čítania GoT asi neuvedomovala :) A ako ďalšie mínus musím označiť dĺžku a množstvo kníh. Osobne si myslím, že by pokojne mohla spojiť dve až tri dokopy. Neviem síce, koľko ich ešte plánuje napísať, ale fanúšikovia musia byť skutočne knihou opantaní, aby si kupovali toľko dielov.

     Celkovo sa mi A Quest of Heroes páči a odporúčam ti ho. Ako som už spomenula, prvý diel môžeš získať zadarmo, jeho prečítanie ti určite nebude trvať dlho a ak sa ti nebude páčiť, jednoducho ostatné časti hĺadať už nebudeš ;)

Birmovka

Nie, nebudem sa opakovať, v sobotu sme spievali na ďalšej birmovke. Tentokrát u nás "doma". Už len to množstvo ľudí, chlapci v oblekoch, dievčatá v šatách a...no, vlastne dievčatá :). Určite si vieš predstaviť moju reakciu, keď som po dvoch rokoch stretávania videla našu skupinu celú naparádenú a nachystanú stať sa dospelými kresťanmi. Pre ostatných... väčšinu vlastného birmovania som pre slzy nevidela.

Ako obvykle som si svoj víkend naplánovala extrémne. V práci som síce bola len v piatok, ale keďže sme birmovku sprevádzali spevom, dospala som len 15 min.Už sme aj tak meškali... Spoznala som novú členku zboru a zrazu bolo 9,40 a chceli sme sa posledný krát stretnúť s našimi eštenedospelými. Samozrejme som zabudla na všetko, čo som im ešte chcela povedať. Prekvapili nás malými darčekmi (TH dostal tričko s minionom :)) a sľúbili sme si, že sa po tej sláve ešte vidíme.
Kazateľ prekvapil. Stále som úplne nepochopila, kto to bol, mal hroznú dikciu... ale takú kázeň som už dávno nepočula. Naozaj veľmi pekná. Zážitok z birmovania bol, keď ako prvý išiel náš chlapec...nové meno? Ján Pavol II. Rozmýšľam nad tým, ako veľmi sa tie dve slávnosti odlišovali; a pritom Duch je ten istý.
Dostali sme ešte ruže ako poďakovanie a dokonca aj obed. Pri dezerte sme sa trochu zdržali (bolo treba pomôcť s upratovaním) a ja som sa dostala k najnovšiemu Don Bosco dnes... A hádaj, koho meno je po prvý krát v printovom médiu?
Bol to krásny deň. Dlhý, únavný (pri prvej piesni som otvárala energeťák), emotívny, ale také sú všetky dni, v ktorých sa udeje niečo skvelé. Moja otázka na štvrtok je... máš dve možnosti: ako si prežívala svoju birmovku alebo mi povedz o nejakom takomto skvelom únavnom dni.
PS: k obom posledným príspevkom čakám na fotky.

Menej...

     ...je niekedy viac, a v tomto prípade určite. Dnes mám pre teba jediný odkaz, ale zaručujem, že ťa zabaví nadlho - Saturday Night Live

Sloboda?

Chcela si niečo veselé... tak dnes sme boli v base. Chovanci vo väzení pre mladistvých sa rozhodli prijať sviatosť birmovania. to už je pozitívne samo o sebe, nie? Ale ja dnes nebudem hovoriť o tom, ako som cestou dnu musela rozbaliť mikrofón na kontrolu a ako som sa zariekla, že cestou späť nič neberiem, ani ako sa mi nakoniec cestou von dostala do rúk taška s notami... Ani o skvelých (a obrovských) rezňoch na obed.
Celý čas som rozmýšľala, v čom je vlastne výkon trestu iný ako život na slobode.
Všetci boli čisto a slušne oblečení. Rovnako, ale slušne. Keby si stretla jedného z nich na ulici v rovnošate, podľa mňa by si ho ani nespoznala. Priznám sa, že som sa snažila nenadväzovať očný kontakt, ale nedalo mi neprehliadnuť si ich. A musím povedať, že nikto z nich na kriminál nevyzeral. Úplne obyčajní (niektorí dokonca aj pohľadní) chalani.
Čo im teda chýba? Čo oni nemajú a my áno? Majú posteľ, strechu nad hlavou, teplé jedlo... Predpokladám, že aj nejakú formu zábavy alebo rozptýlenia. Uvedomila som si to, keď som odchádzala. Môžem odísť, kedy chcem, či na zmrzlinu alebo na rande. Je to teda voľnosť pohybu. Nikto ťa nekontroluje, keď prichádzaš, žiadne dvojité dvere, žiadne múry a drôty. To je prvá vec, ktorú si bez návštevy takéhoto zariadenia neuvedomíš.
A druhá je sloboda voľby. Môžeš si nechať narásť vlasy, každý deň si obliecť niečo iné, rozhodnúť sa, čo si dáš na obed. Rozhodnúť sa, že chceš využiť voľnosť pohybu. Ak máš nejaké finančné prostriedky, môžeš sa rozhodnúť na čo ich použiješ... Sloboda je fajn ;)
PS: A celý čas som rozmýšľala ako sme skúšali birmovancov zo skutkov telesného milosrdenstva- Poskytovať pomoc väzňom. a Gal 3, 28.

Čo s voľnom uprostred týždňa

     Zajtra máme prvý máj, o týždeň ôsmy a ako obvykle, aj tento rok sa tieto dátumy nachádzajú uprostred pracovného týždňa. Možno si povieš, že je to pekne na nič a prečo to nemôže byť ako v UK, keď sa všetky dni pracovného pokoja odohrávajú v najbližší pondelok, aby sme si užili predĺžený víkend (áno, tento pondelok mám voľno ;) A preto som sa rozhodla dať ti zopár návrhov, ako jeden "nečakane" voľný deň využiť.

a nech robíš čokoľvek, prvomájový bozk
pod čerešňou si nenechaj ujsť

1. výlet - začína máj a teda bláznivé aprílove počasie sa s nami rozlúči (teda opustilo by, keby sa počasie ešte chcelo riadiť kalendárom), a tak je čas ísť sa trošku vyvetrať, schudnúť veľkonočnú šunku a koláčiky a nechať sa očariť krásnou slovenskou prírodou...ak by si bola kdekoľvek na Slovensku, som 100%-ne presvedčená, že max. 60 minút od miesta, kde sa práve nachádzaš je nejaký kopec (a ak nie, tak v Devíne sa prechádza veľmi príjemne)
2. dobehnúť zameškané - žijeme v dobe uponáhľanej a stále od niekiaľ počuť vetu: "Nemám na to čas!"; voľný deň uprostred týždňa je ako darovaných 24 hodín navyše; či už chceš preriediť šatník, po 100 rokoch si skočiť do kina alebo dobehnúť zameškané klebetenie s kamarátkou, zajtrajšok je tvoj deň :)
3. SPA - áno, doba je uponáhľaná a tak nemáme čas ani na seba, skočiť si niekam na masáž, do sauny, či len ísť sa trošku čľapkať v bazéne je príjemné trávenie času a pomôže ti načerpať sily do ďalších pracovných dní
4. presuň si voľno na pondelok/piatok - viem, že to nie je možnosť pre všetkých, ak si učiteľ, zmeniť nič nemôžeš, ak pracuješ na smeny tak je to väčšinou aj cez víkendy a nejaký ten deň pracovného pokoja ťa nerozhodí, ale ak máš možnosť, využi ju...ak by si vedela relaxovať jeden deň, predstav si, aké by to bolo roztiahnuť na 3 :)

The wait is finally over!!! (Some GoT spoilers ahead...)

Dočkali sme sa! Po srdcervúcom konci tretej série a čakaní, ktoré sa zdalo nekonečné to minulý pondelok konečne prišlo!!

V prvom rade musím povedať, že s prvým dielom som maximálne spokojná. Myslím, že perfektne odštartoval ďalšiu sériu (je to len môj dojem, alebo je každá séria lepšia a lepšia?). Do prvých troch sérií som šla maximálne nepripravená, neprečítala som pred nimi jedinú kapitolu, nieto celú knihu. No po predposlednom dieli poslednej som proste musela vedieť, čo bude nasledovať. Samozrejme som začala od prvej knihy a musím povedať, že seriálové spracovanie je OVEĽA viac fan-friendly. Okrem pár drobností sa pôvodný materiál a seriál zhodovali. Knihy sú rozprávané tak trochu obšírnejšie, takže ak to nemáte radi, ostaňte verní videu. Ale ak nemôžete vydržať, Storm of swords vás rozhodne nudiť nebude.
Späť k seriálu. Páčilo sa mi hlavne tých pár úsmevných momentov. Dúfam, že aj ostatné diely sa ponesú v nastavenom tóne. Výmena obsadenia Daria Naharisa mi absolútne nevadí, pre mňa nie je podstatný. V prvom dieli sa myslím ukázalo, koho aj tvorcovia pokladajú za hlavné postavy. Na jednej strane sú tu stále smútiaci Starkovci a na druhej zdanlivo víťaziaci Lannisterovci. Khaleesi stále kdesi blúdi... Ak vás zaujíma osud Theona alebo Brana, budete musieť počkať do druhého dielu. Má svoje čaro vedieť, čo sa stane a odhadovať, ako akciu rozdelia medzi epizódy. Ale rovnako malo svoje čaro byť absolútne prekvapená tým, čo sa deje na obrazovke.
Mimochodom, môj názor na druhú časť dokonale vystihuje toto video.

...

Ešte Ťa nepoznám
a predsa o Tebe viem všetko
Si tak ďaleko odo mňa
a ja tak ďaleko od teba
Sme dvaja slepci blúdiaci vo svetle
Cítim Tvoju prítomnosť a Ty cítiš tú moju
Dve srdcia bijúce v rovnakom rytme
Nik o nich nevie...dokonca ani ony samé

Každý deň sa obchádzame
Nevieme, že práve nám dvom je súdené stretnúť sa
Opätovné kradmé pohľady...a pokoj
Pokoj nepokojnej duše...duše prahnúcej po Tebe
Hľadá, dúfa, túži...
Nevie čo hľadá
Nevie v čo dúfa
Nevie po kom túži
vie len to, že samota ju ubíja
Pretože sama je prázdna
a ona chce byť plná
mala by byť plná
musí byť plná!
Plná Teba...kto jej to však povie?
A ak ju nenaplníš Ty tak kto potom?

Nikto

A potom?
Potom nepríde smrť

Potom bude už len 
Tma
Chlad
Beznádej

Prázdnota
A tej sa bojí viac než smrti
Pretože prázdnota je vedomie, že Ty už nie si
Nie si pre ňu

A až potom príde smrť
Smrť duše
A moje telo bez duše bude naveky tápať v tme pretože moje svetlo ma nenašlo
Nechcelo ma nájsť




otázka: Napíš mi hocičo, jediná podmienka, musí to byť na veselšiu nôtu ako môj príspevok ;)